sk STVR http://api.rtvs.sk/xml/radio_archive.xml?series=11370 (R) Zuzana Golianová si do Fenoménov vybrala opäť silnú ženskú osobnosť, tentokrát z oblasti moderného tanca a tanečného divadla, je ňou nemecká tanečnica, choreografka a riaditeľke divadla Tanztheater /tancteater/ Wuppertal /vupertál/ Pine Bausch. Bola tvorivou osobnosťou, ktorá priniesla do umenia niečo nové, fúziu tanca a divadla a to novým spôsobom. Jej choreografie sú nesmierne precízne a aj keď sa ten pohyb môže zdať jednoduchý, je presne štrukturovaný, civilný prejav tanečníkov/tanečníčok vyvoláva veľmi silné emócie. Rozhodne k portrétu Piny stojí za to vidieť aj film Wima Wendersa z roku 2011 Pina, v podtitule Tancuj, tancu, lebo inak sme stratení. A naozaj, Pina zasvätila svoj život tancu. Ako budete počuť Miroslavu Kovářovú, umeleckú riaditeľku festivalu Bratislava v pohybe a vedúcu Katedry tanečnej tvorby na VŠMU, Pina bola komplexná bytosť a aj jej inscenácie boli komplexné. (R) Zuzana Golianová si do Fenoménov vybrala opäť silnú ženskú osobnosť, tentokrát z oblasti moderného tanca a tanečného divadla, je ňou nemecká tanečnica, choreografka a riaditeľke divadla Tanztheater /tancteater/ Wuppertal /vupertál/ Pine Bausch. Bola tvorivou osobnosťou, ktorá priniesla do umenia niečo nové, fúziu tanca a divadla a to novým spôsobom. Jej choreografie sú nesmierne precízne a aj keď sa ten pohyb môže zdať jednoduchý, je presne štrukturovaný, civilný prejav tanečníkov/tanečníčok vyvoláva veľmi silné emócie. Rozhodne k portrétu Piny stojí za to vidieť aj film Wima Wendersa z roku 2011 Pina, v podtitule Tancuj, tancu, lebo inak sme stratení. A naozaj, Pina zasvätila svoj život tancu. Ako budete počuť Miroslavu Kovářovú, umeleckú riaditeľku festivalu Bratislava v pohybe a vedúcu Katedry tanečnej tvorby na VŠMU, Pina bola komplexná bytosť a aj jej inscenácie boli komplexné. 00:29:39 Thu, 09 Jul 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005296/00529617-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005296/00529617-1.mp3 (R) Peter Brook (R) Peter Brook 00:31:12 Thu, 02 Jul 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005286/00528615-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005286/00528615-1.mp3 (R) Dušan Jurkovič v Luhačoviciach (Kúpeľná architektúra Dušana Samuela Jurkoviča v Luhačoviciach na Morave). V relácii budete počuť významného českého architekta Petra Všetečku, sprievodkyňu Slunečních lázní Lenku Jančovú, architekta a urbanistu Petra Žalmana a nebude chýbať ani hudba Leoša Janáčka, ktorý chodieval do Luhačovíc pravidelne, viac ako dvadsať rokov. Premiéra Fenoménov je na programe vo štvrtok 22. mája o 20.00 a repríza v sobotu ráno, pár minút po ôsmej. Reláciu môžete sledovať aj na podcastových platformách. (R) Dušan Jurkovič v Luhačoviciach (Kúpeľná architektúra Dušana Samuela Jurkoviča v Luhačoviciach na Morave). V relácii budete počuť významného českého architekta Petra Všetečku, sprievodkyňu Slunečních lázní Lenku Jančovú, architekta a urbanistu Petra Žalmana a nebude chýbať ani hudba Leoša Janáčka, ktorý chodieval do Luhačovíc pravidelne, viac ako dvadsať rokov. Premiéra Fenoménov je na programe vo štvrtok 22. mája o 20.00 a repríza v sobotu ráno, pár minút po ôsmej. Reláciu môžete sledovať aj na podcastových platformách. 00:30:13 Thu, 25 Jun 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005276/00527652-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005276/00527652-1.mp3 00:35:08 Thu, 11 Jun 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005257/00525798-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005257/00525798-1.mp3 00:30:35 Thu, 04 Jun 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005248/00524854-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005248/00524854-1.mp3 (R) Vila Volman (R) Vila Volman 00:30:23 Thu, 28 May 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005239/00523929-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005239/00523929-1.mp3 (R) Dnešné Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky. V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku - majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozália Ďurčatová z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami. (R) Dnešné Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky. V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku - majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozália Ďurčatová z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami. 00:30:23 Thu, 21 May 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005230/00523008-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005230/00523008-1.mp3 00:30:25 Thu, 14 May 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005220/00522009-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005220/00522009-1.mp3 Stravinskij: Svätenie jari. Hudba, ktorá znamenala zásadný prelom. 29. máj 1913. V parížskom Théatre des Champs-Elysées uvádzajú baletný večer, počas ktorého predstaví svoj najnovší balet Svätenie jari skladateľ Igor Stravinskij. Disonantná hudba plná ostrých zvukov, neobvyklých asymetrických rytmov, nekompromisná a (vo svojej dobe) progresívna, bola pre divákov niečím novým, šokujúcim. Dnes môžeme hádať, či väčší škandál na premiére vyvola hudba alebo antibaletná choreografia Václava Nižinského, obe však stáli na začiatku niečoho nového, čo znamenalo obrat k avantgardným umeleckým smerom. Pohanský mýtus sa stretol s modernou hudbou a vzniklo dielo, ktoré výrazne ovplyvnilo ďalší vývoj hudby 20. storočia. O Stravinského Svätení jari sa bude Mariana Jaremková rozprávať so skladateľom a dirigentom Mariánom Lejavom. Stravinskij: Svätenie jari. Hudba, ktorá znamenala zásadný prelom. 29. máj 1913. V parížskom Théatre des Champs-Elysées uvádzajú baletný večer, počas ktorého predstaví svoj najnovší balet Svätenie jari skladateľ Igor Stravinskij. Disonantná hudba plná ostrých zvukov, neobvyklých asymetrických rytmov, nekompromisná a (vo svojej dobe) progresívna, bola pre divákov niečím novým, šokujúcim. Dnes môžeme hádať, či väčší škandál na premiére vyvola hudba alebo antibaletná choreografia Václava Nižinského, obe však stáli na začiatku niečoho nového, čo znamenalo obrat k avantgardným umeleckým smerom. Pohanský mýtus sa stretol s modernou hudbou a vzniklo dielo, ktoré výrazne ovplyvnilo ďalší vývoj hudby 20. storočia. O Stravinského Svätení jari sa bude Mariana Jaremková rozprávať so skladateľom a dirigentom Mariánom Lejavom. 00:30:28 Thu, 07 May 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005211/00521110-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005211/00521110-1.mp3 (R) Medzi Fenomény sme už zaradili niekoľko osobností, diel, prúdov, javov i vecí. Tentokrát to bude československá bankovka, obľúbená desaťkorunáčka, ktorá bola v obehu takmer 30 rokov (1961 – 1988). Dodnes si ju spájame s ikonickou maľbou slovenskej maliarky z Oravy Márie Medveckej. Vstúpila na našu výtvarnú scénu po roku 1948 ako nádejná, mladá, aktívna, výtvarníčka, slovenská žena, ktorá tvorila v zmysle novej doby, z lásky k ľudu a pre ľud. O tomto diele sa rozprávala autorka relácie Zuzana Golianová s kurátorkou, ktorá donedávna pôsobila v Slovenskej národnej galérii, Evou Kotlárikovou. V relácii zaznejú aj hlasy Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej – v danom čase desaťročné školáčky z Tvrdošína, ktoré maliarka portrétovala ako Mičurinky. (R) Medzi Fenomény sme už zaradili niekoľko osobností, diel, prúdov, javov i vecí. Tentokrát to bude československá bankovka, obľúbená desaťkorunáčka, ktorá bola v obehu takmer 30 rokov (1961 – 1988). Dodnes si ju spájame s ikonickou maľbou slovenskej maliarky z Oravy Márie Medveckej. Vstúpila na našu výtvarnú scénu po roku 1948 ako nádejná, mladá, aktívna, výtvarníčka, slovenská žena, ktorá tvorila v zmysle novej doby, z lásky k ľudu a pre ľud. O tomto diele sa rozprávala autorka relácie Zuzana Golianová s kurátorkou, ktorá donedávna pôsobila v Slovenskej národnej galérii, Evou Kotlárikovou. V relácii zaznejú aj hlasy Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej – v danom čase desaťročné školáčky z Tvrdošína, ktoré maliarka portrétovala ako Mičurinky. 00:30:39 Thu, 30 Apr 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005202/00520213-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0052/005202/00520213-1.mp3 Leonora Carrington, maliarka, sochárka a spisovateľka, ktorá feminizovala surrealizmus. Odmietala byť iba múzou slávnych umelcov, sama bola výnimočnou umelkyňou, ktorá vniesla do (nielen) surrealizmu ženskú perspektívu najmä v pohľade na telo ženy. Celý život zobrazovala aspekty ženskej intelektuálnej a duchovnej autority. Carrington vytvárala fantazijné svety plné symbolov, v ktorých sa nadpozemské spájalo s profánnym. Podivné bytosti z iných svetov, zvieratá, ženské postavy, mágia, rituál. Veľkú inšpiráciu v jej tvorbe našiel napr. Alejandro Jodorowsky. Dielo Leonory Carrington je výnimočné, slobodné a radikálné, ako bola ona sama.Mariana Jaremková sa o tvorbe Leonory Carrington bude v cykle Fenomény rozprávať s výskumnou pracovníčkou Kabinetu teorie a historie audiovize na FAMU Leou Petříkovou. Leonora Carrington, maliarka, sochárka a spisovateľka, ktorá feminizovala surrealizmus. Odmietala byť iba múzou slávnych umelcov, sama bola výnimočnou umelkyňou, ktorá vniesla do (nielen) surrealizmu ženskú perspektívu najmä v pohľade na telo ženy. Celý život zobrazovala aspekty ženskej intelektuálnej a duchovnej autority. Carrington vytvárala fantazijné svety plné symbolov, v ktorých sa nadpozemské spájalo s profánnym. Podivné bytosti z iných svetov, zvieratá, ženské postavy, mágia, rituál. Veľkú inšpiráciu v jej tvorbe našiel napr. Alejandro Jodorowsky. Dielo Leonory Carrington je výnimočné, slobodné a radikálné, ako bola ona sama.Mariana Jaremková sa o tvorbe Leonory Carrington bude v cykle Fenomény rozprávať s výskumnou pracovníčkou Kabinetu teorie a historie audiovize na FAMU Leou Petříkovou. 00:31:12 Thu, 23 Apr 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005192/00519211-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005192/00519211-1.mp3 (R) Fenomén - Karol Kállay. Dnešné Fenomény budú patriť fotografii a to fotografii módy už rokov 50., 60., ale aj 70-ych rokov u nás. V danom období bol jej vrcholným - a v začiatkoch aj naozaj jediným - predstaviteľom fotograf Karol Kállay, ktorý fotografii zasvätil celú svoju životnú cestu. Budete počuť nie len rozprávanie o ňom, ale k téme patrí aj krása socialistickej ženy, spoločenská objednávka, vtedy novátorský nápad vyviesť ženy – modelky z ateliérov do exteriérov, dokonca až priamo do hôr. Hosťami Zuzany Golianovej budú: Zuzana Šidlíková, kunsthistorička zo Slovenského múzea dizajnu, a Richard Kučera Guzmán, vydavateľ a dizajnér. Obaja sa v rámci širšieho tímu podpísali aj pod novú knihu Zaostrené na krásu. A počuť budete spievať aj Jane Birkin – známu ikonu módy. (R) Fenomén - Karol Kállay. Dnešné Fenomény budú patriť fotografii a to fotografii módy už rokov 50., 60., ale aj 70-ych rokov u nás. V danom období bol jej vrcholným - a v začiatkoch aj naozaj jediným - predstaviteľom fotograf Karol Kállay, ktorý fotografii zasvätil celú svoju životnú cestu. Budete počuť nie len rozprávanie o ňom, ale k téme patrí aj krása socialistickej ženy, spoločenská objednávka, vtedy novátorský nápad vyviesť ženy – modelky z ateliérov do exteriérov, dokonca až priamo do hôr. Hosťami Zuzany Golianovej budú: Zuzana Šidlíková, kunsthistorička zo Slovenského múzea dizajnu, a Richard Kučera Guzmán, vydavateľ a dizajnér. Obaja sa v rámci širšieho tímu podpísali aj pod novú knihu Zaostrené na krásu. A počuť budete spievať aj Jane Birkin – známu ikonu módy. 00:28:33 Thu, 16 Apr 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005181/00518195-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005181/00518195-1.mp3 Kwaidan (alebo kaidan) je japonský výraz pre tajomné, často strašidelné príbehy. Pôvod má v Číne, stal sa ale výraznou súčasťou japonského folklóru, kde má korene v budhizme a starovekej japonskej mytológii, prepája svet démonov a budhistickej zbožnosti, svet živých a svet mŕtvych. Príbehy sa od 16. storočia (obdobia Edo) postupne vyvinuli do samostatného literárneho žánru, ktorý prekročil hranice Japonska a stal sa populárnym po celom svete. Pomstychtiví duchovia, zjavenia, ohrdnuté ženy, ktoré sa po smrti mstia, ľudožrútski škriatkovia, démoni. Žáner kwaidan ešte viac spopularizoval film, počnúc vizuálne pôsobivým klasickým japonským hororom Kwaidan (1964, r. M. Kobajaši) a slávnym Kruhom zďaleka nekončiac. Mariana Jaremková vás v cykle Fenomény pozýva do tohto záhadného a desivého sveta spolu s japonológom Františkom Paulovičom. Kwaidan (alebo kaidan) je japonský výraz pre tajomné, často strašidelné príbehy. Pôvod má v Číne, stal sa ale výraznou súčasťou japonského folklóru, kde má korene v budhizme a starovekej japonskej mytológii, prepája svet démonov a budhistickej zbožnosti, svet živých a svet mŕtvych. Príbehy sa od 16. storočia (obdobia Edo) postupne vyvinuli do samostatného literárneho žánru, ktorý prekročil hranice Japonska a stal sa populárnym po celom svete. Pomstychtiví duchovia, zjavenia, ohrdnuté ženy, ktoré sa po smrti mstia, ľudožrútski škriatkovia, démoni. Žáner kwaidan ešte viac spopularizoval film, počnúc vizuálne pôsobivým klasickým japonským hororom Kwaidan (1964, r. M. Kobajaši) a slávnym Kruhom zďaleka nekončiac. Mariana Jaremková vás v cykle Fenomény pozýva do tohto záhadného a desivého sveta spolu s japonológom Františkom Paulovičom. 00:29:57 Thu, 09 Apr 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005173/00517306-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005173/00517306-1.mp3 Leonardo da Vinci prirovnal maliara k prenikavému oku tohto sveta, v ktorom panuje nad všetkým, čo je viditeľné. Jeho nástenná maľba Posledná večera /Ultima cena/ patrí k majstrovským dielam aké boli kedy vytvorené. Je tak známe, že sa nám môže zdať, že ho aj poznáme, no nie je to tak. Okrem autorovej geniality má v sebe množstvo symbolov a záhad. Zuzana Golianová mu venovala Fenomény, na rozhovor pozvala Stana Lajdu, akademického maliara, ktorý vyštudoval reštaurovanie maľby na VŠVU a tomuto dielu sa venuje celý život, je tiež autorom knihy Posledná večera Leonarda z Vinci. Leonardo da Vinci prirovnal maliara k prenikavému oku tohto sveta, v ktorom panuje nad všetkým, čo je viditeľné. Jeho nástenná maľba Posledná večera /Ultima cena/ patrí k majstrovským dielam aké boli kedy vytvorené. Je tak známe, že sa nám môže zdať, že ho aj poznáme, no nie je to tak. Okrem autorovej geniality má v sebe množstvo symbolov a záhad. Zuzana Golianová mu venovala Fenomény, na rozhovor pozvala Stana Lajdu, akademického maliara, ktorý vyštudoval reštaurovanie maľby na VŠVU a tomuto dielu sa venuje celý život, je tiež autorom knihy Posledná večera Leonarda z Vinci. 00:29:14 Thu, 02 Apr 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005165/00516519-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005165/00516519-1.mp3 (R) STOKA (R) STOKA 00:31:23 Thu, 26 Mar 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005154/00515469-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005154/00515469-1.mp3 Nové Fenomény Zuzany Golianovej sú venované funkcionalistickému bytovému domu na Americkom námestí v Bratislave, Avionu. Jeho príbeh začína na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia, v čase rozmachu i krízy. Dokončený bol v roku 1932, so 118 bytmi; architektom bol vtedy začínajúci Josef Marek. Autorka oslovila etnologičku, Aviončanku Ľubicu Voľanskú a historičku architektúry Katarínu Haberlandovú a rozhovor vznikol priamo v priestoroch Avionu. Nové Fenomény Zuzany Golianovej sú venované funkcionalistickému bytovému domu na Americkom námestí v Bratislave, Avionu. Jeho príbeh začína na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia, v čase rozmachu i krízy. Dokončený bol v roku 1932, so 118 bytmi; architektom bol vtedy začínajúci Josef Marek. Autorka oslovila etnologičku, Aviončanku Ľubicu Voľanskú a historičku architektúry Katarínu Haberlandovú a rozhovor vznikol priamo v priestoroch Avionu. 00:30:22 Thu, 19 Mar 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005145/00514516-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005145/00514516-1.mp3 Históriu rockovej hudby písalo množstvo inovatívnych hudobníkov, ktorí hľadali, experimentovali, posúvali hranice možností hudobných nástrojov a prinášali nové zvuky. Gitarista Jimmy Page začal experimentovať s hraním na gitare sláčikom ešte ako štúdiový hráč a napokon sa “sláčiková” pasáž v skladbe Dazed and Confused, aj pre vizuálnu pôsobivosť, stala očakávaným momentom koncertov The Yardbirds a Led Zeppelin. Hudobník Daniel Salontay nezostáva iba pri experimentálnych zvukových atmosférach, svoju hru sláčikom na gitare posunul oveľa ďalej. O špecifkách nástroja, sláčika a hry sláčikom na gitare porozpráva v cykle Fenomény Mariany Jaremkovej. Históriu rockovej hudby písalo množstvo inovatívnych hudobníkov, ktorí hľadali, experimentovali, posúvali hranice možností hudobných nástrojov a prinášali nové zvuky. Gitarista Jimmy Page začal experimentovať s hraním na gitare sláčikom ešte ako štúdiový hráč a napokon sa “sláčiková” pasáž v skladbe Dazed and Confused, aj pre vizuálnu pôsobivosť, stala očakávaným momentom koncertov The Yardbirds a Led Zeppelin. Hudobník Daniel Salontay nezostáva iba pri experimentálnych zvukových atmosférach, svoju hru sláčikom na gitare posunul oveľa ďalej. O špecifkách nástroja, sláčika a hry sláčikom na gitare porozpráva v cykle Fenomény Mariany Jaremkovej. 00:30:34 Thu, 12 Mar 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005135/00513540-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005135/00513540-1.mp3 (R) Fenomén - Erna Masarovičová (R) Fenomén - Erna Masarovičová 00:30:56 Thu, 05 Mar 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005124/00512499-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005124/00512499-1.mp3 (R) Vladimíra Čerepková (R) Vladimíra Čerepková 00:32:58 Thu, 26 Feb 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005115/00511521-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005115/00511521-1.mp3 (R) Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril. Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára. V premiére na frekvenciách Rádia Devín vo štvrtok 13. 11. o 20:00, v repríze v sobotu 15l. 11. pár minút po 08:00 a aj ako podcast. (R) Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril. Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára. V premiére na frekvenciách Rádia Devín vo štvrtok 13. 11. o 20:00, v repríze v sobotu 15l. 11. pár minút po 08:00 a aj ako podcast. 00:30:31 Thu, 19 Feb 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005106/00510607-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005106/00510607-1.mp3 Nový diel cyklu Fenomény venuje Mariana Jaremková umelcovi, ktorého filmové meditácie nad rozpadajúcim sa svetom sú intelektuálnym aj estetickým pôžitkom pre divákov a sú stále viac prorockejšie. Režisér Béla Tarr. Nobelista a autor predlôh a scenárov Tarrových štyroch najzásadnejších filmov, majster apokalypsy, László Krasznahorkai o ňom povedal, že nakrúcal jeden súvislý film. Poetický a realistický súčasne. Film ako veľká metafora, v ktorej temnota má množstvo odtieňov a textúr, s konečným akcentom nádeje a empatie. Dlhé zábery naplnené v každom jednom momente významom. Tarr pred pätnástimi rokmi uviedol film Turínsky kôň, ktorým sa rozhodol uzavrieť svoju filmografiu. Dopovedal a prehĺbil v ňom všetko čím sa zaoberal vo svojej predchádzajúcej tvorbe...a koniec nechal otvorený. O jednom z najväčších umelcov/filmárov, ktorý odišiel 6. januára, budú rozprávať filmový teoretik Martin Ciel a filozof, estetik Peter Michalovič. Nový diel cyklu Fenomény venuje Mariana Jaremková umelcovi, ktorého filmové meditácie nad rozpadajúcim sa svetom sú intelektuálnym aj estetickým pôžitkom pre divákov a sú stále viac prorockejšie. Režisér Béla Tarr. Nobelista a autor predlôh a scenárov Tarrových štyroch najzásadnejších filmov, majster apokalypsy, László Krasznahorkai o ňom povedal, že nakrúcal jeden súvislý film. Poetický a realistický súčasne. Film ako veľká metafora, v ktorej temnota má množstvo odtieňov a textúr, s konečným akcentom nádeje a empatie. Dlhé zábery naplnené v každom jednom momente významom. Tarr pred pätnástimi rokmi uviedol film Turínsky kôň, ktorým sa rozhodol uzavrieť svoju filmografiu. Dopovedal a prehĺbil v ňom všetko čím sa zaoberal vo svojej predchádzajúcej tvorbe...a koniec nechal otvorený. O jednom z najväčších umelcov/filmárov, ktorý odišiel 6. januára, budú rozprávať filmový teoretik Martin Ciel a filozof, estetik Peter Michalovič. 00:30:43 Thu, 12 Feb 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005096/00509680-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005096/00509680-1.mp3 Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ikonickej fotografii americkej vojnovej reportérky Lee Millerovej vo vani Adolfa Hitlera. Fotografia vznikla na jar 1945 v Mníchove a jej interpretáciu významne ovplyvňuje príbeh jej vzniku a dejinný kontext vtedajších udalostí. Lee Millerová sa narodila v roku 1907 v štáte New York, kariéru začala ako modelka, neskôr žila v Paríži, v podhubí avantgárd a slobodnej, tvorivej bohémy, Počas druhej svetovej vojny sa pripojila k spravodajskému tímu, aby mohla dokumentovať vojnové udalosti. Na jej fotografiách sú zobrazené tie najväčšie zverstvá, sú to dôležité historické dokumenty. Autorka relácie pozvala na rozprávanie dvoch hostí - historičku umenia Bohunku Koklesovú, ktorá sa špecializuje na teóriu fotografie a vzťah umenia a politiky a vojnového reportéra a fotografa Andreja Bána. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ikonickej fotografii americkej vojnovej reportérky Lee Millerovej vo vani Adolfa Hitlera. Fotografia vznikla na jar 1945 v Mníchove a jej interpretáciu významne ovplyvňuje príbeh jej vzniku a dejinný kontext vtedajších udalostí. Lee Millerová sa narodila v roku 1907 v štáte New York, kariéru začala ako modelka, neskôr žila v Paríži, v podhubí avantgárd a slobodnej, tvorivej bohémy, Počas druhej svetovej vojny sa pripojila k spravodajskému tímu, aby mohla dokumentovať vojnové udalosti. Na jej fotografiách sú zobrazené tie najväčšie zverstvá, sú to dôležité historické dokumenty. Autorka relácie pozvala na rozprávanie dvoch hostí - historičku umenia Bohunku Koklesovú, ktorá sa špecializuje na teóriu fotografie a vzťah umenia a politiky a vojnového reportéra a fotografa Andreja Bána. 00:29:46 Thu, 05 Feb 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005087/00508732-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005087/00508732-1.mp3 (R) Ester Krumbachová (R) Ester Krumbachová 00:31:40 Thu, 29 Jan 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005076/00507691-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005076/00507691-1.mp3 (R) Jane Austen – anglická autorka prelomu 18. a 19. storočia napísala šesť románov, medzi nimi Rozum a cit, Pýcha a predsudok, Emma. Spisovateľka, ktorá sa rozhodla byť inou a výnimočnou už len tým, že mala vo svojej dobe dosť odvahy ísť si za svojimi predstavami, popasovať sa s predsudkami, žiť sama a zarábať si na živobytie písaním. Romantika – vášeň – irónia – sarkazmus a humor. O tom všetkom bude hovoriť Zuzana Golianová so svojimi hostkami: spisovateľkou a scenáristkou Bibou Bohinskou a publicistkou Veronikou Dianiškovou, spoločne okrem iného hľadali aj prieniky medzi osudmi jej hlavných hrdiniek a jej vlastným životom. (R) Jane Austen – anglická autorka prelomu 18. a 19. storočia napísala šesť románov, medzi nimi Rozum a cit, Pýcha a predsudok, Emma. Spisovateľka, ktorá sa rozhodla byť inou a výnimočnou už len tým, že mala vo svojej dobe dosť odvahy ísť si za svojimi predstavami, popasovať sa s predsudkami, žiť sama a zarábať si na živobytie písaním. Romantika – vášeň – irónia – sarkazmus a humor. O tom všetkom bude hovoriť Zuzana Golianová so svojimi hostkami: spisovateľkou a scenáristkou Bibou Bohinskou a publicistkou Veronikou Dianiškovou, spoločne okrem iného hľadali aj prieniky medzi osudmi jej hlavných hrdiniek a jej vlastným životom. 00:30:00 Thu, 22 Jan 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005067/00506742-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005067/00506742-1.mp3 (R) Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou, patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je v rámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele bude Mariana Jaremková rozprávať s filmovým teoretikom Martinom Cielom. (R) Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou, patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je v rámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele bude Mariana Jaremková rozprávať s filmovým teoretikom Martinom Cielom. 00:29:31 Thu, 15 Jan 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005057/00505796-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005057/00505796-1.mp3 Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ženám v meštianskych rodinách v Prešporku v dlhom 19. storočí a na začiatku 20. storočia. Pýta sa, aké mali vtedy možnosti sebarealizácie, či sa aj vymykali dobovým konvenciám? Bola inštitúcia manželstva všetkým? Život v priestore deti – kuchyňa – cirkev. Ako žili vtedajšie meštianske rodiny? Témou vás prevedie spolu s Elenou Kurincovou, kurátorkou novších dejín v Múzeu mesta Bratislavy, autorkou námetu a scenára výstavy Rodinné skutočnosti - obraz života bratislavských rodín Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ženám v meštianskych rodinách v Prešporku v dlhom 19. storočí a na začiatku 20. storočia. Pýta sa, aké mali vtedy možnosti sebarealizácie, či sa aj vymykali dobovým konvenciám? Bola inštitúcia manželstva všetkým? Život v priestore deti – kuchyňa – cirkev. Ako žili vtedajšie meštianske rodiny? Témou vás prevedie spolu s Elenou Kurincovou, kurátorkou novších dejín v Múzeu mesta Bratislavy, autorkou námetu a scenára výstavy Rodinné skutočnosti - obraz života bratislavských rodín 00:29:50 Thu, 08 Jan 2026 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005048/00504829-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005048/00504829-1.mp3 Výtvarník Igor Kalný bol v rokoch normalizácie jedným z najosobitejších predstaviteľov neoficiálnej výtvarnej scény. Žil a tvoril krátko a intenzívne, zomrel vo veku 30 rokov. Zanechal po sebe niekoľko stoviek diel, ktoré vznikli počas jednej tvorivej dekády a boli hľadaním slobody v neslobode. Umelec, pre ktorého, ako hovorí Daniela Čarná, “bolo vyjadrenie tvorivého nepokoja v jeho hravosti i závažnosti naliehavou potrebou a osobitým spôsobom reflexie sveta.” Výtvarník Igor Kalný bol v rokoch normalizácie jedným z najosobitejších predstaviteľov neoficiálnej výtvarnej scény. Žil a tvoril krátko a intenzívne, zomrel vo veku 30 rokov. Zanechal po sebe niekoľko stoviek diel, ktoré vznikli počas jednej tvorivej dekády a boli hľadaním slobody v neslobode. Umelec, pre ktorého, ako hovorí Daniela Čarná, “bolo vyjadrenie tvorivého nepokoja v jeho hravosti i závažnosti naliehavou potrebou a osobitým spôsobom reflexie sveta.” 00:30:30 Thu, 18 Dec 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005024/00502462-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005024/00502462-1.mp3 Dom Vanek je jedinečný dom, v ktorom žil sochár a milovník keramiky Imrich Vanek s manželkou Olgou, dnes je to „Dom Vanek“, výnimočná adresa, kultúrny bod v súčasnej Bratislave. Nájdete ho na Hlavnej ulici, ktorá smeruje na Kolibu a je nie len plný tvorby, umeleckých diel Imricha Vaneka a prenikavého génia loci, ale vďaka respondentom relácie – Kataríne Staroňovej, Zuzane Bodnárovej, Svätoplukovi Mikytovi - aj opäť živý, konfrontovaný so súčasným umením. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, ktorú nahrávala priamo v záhrade domu na začiatku zimy. Dom Vanek je jedinečný dom, v ktorom žil sochár a milovník keramiky Imrich Vanek s manželkou Olgou, dnes je to „Dom Vanek“, výnimočná adresa, kultúrny bod v súčasnej Bratislave. Nájdete ho na Hlavnej ulici, ktorá smeruje na Kolibu a je nie len plný tvorby, umeleckých diel Imricha Vaneka a prenikavého génia loci, ale vďaka respondentom relácie – Kataríne Staroňovej, Zuzane Bodnárovej, Svätoplukovi Mikytovi - aj opäť živý, konfrontovaný so súčasným umením. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, ktorú nahrávala priamo v záhrade domu na začiatku zimy. 00:29:42 Thu, 11 Dec 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005014/00501421-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005014/00501421-1.mp3 Pre generáciu dospievajúcu v 80. rokoch to bol hudobne a kultúrne formatívny televízny kanál. Pre nás v 90. rokoch, keď už bola stanica dostupná aj v postkomunistických krajinách, sa MTV stala symbolom slobody a zároveň odrazom výrazne sa meniacej hudobnej scény. Skladba Video Killed the Radio Star sa krátko po spustení stanice v roku 1981 ukázala ako prorocká. Pre generáciu dospievajúcu v 80. rokoch to bol hudobne a kultúrne formatívny televízny kanál. Pre nás v 90. rokoch, keď už bola stanica dostupná aj v postkomunistických krajinách, sa MTV stala symbolom slobody a zároveň odrazom výrazne sa meniacej hudobnej scény. Skladba Video Killed the Radio Star sa krátko po spustení stanice v roku 1981 ukázala ako prorocká. 00:30:00 Thu, 04 Dec 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005004/00500439-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0050/005004/00500439-1.mp3 Mestské kúpele Grössling sú ikonickou stavbou Bratislavy. Otvárali ich 5. mája 1895 a stali sa jednou z významných pamiatok mesta z obdobia Rakúska-Uhorska. Najväčší rozkvet priniesol rok 1914, kedy k rekreačným a vaňovým kúpeľom pribudla plavecká časť a ďalšie kapacity, kúpele boli vyhľadávaným miestom na stretávanie. V roku 1994 ich zavreli a dnes sa pripravuje zásadná rekonštrukcia, po ktorej by sa mali kúpele Grössling stať opäť živou súčasťou Bratislavy, a to vo vynovenej podobe, s novými funkciami. V budove na rohu dnešných ulíc Medená a Kúpeľná nahrávala Zuzana Golianová. Priestormi ju previedol Gábor Bindics, ktorý vedie projekt obnovy kúpeľov Grössling. Autorka oslovila aj potomkov staviteľa Károlya Gratzla - vnuka Karola a jeho syna, pravnuka Petra, ktorí si po desaťročiach prišli kúpele pozrieť. Mestské kúpele Grössling sú ikonickou stavbou Bratislavy. Otvárali ich 5. mája 1895 a stali sa jednou z významných pamiatok mesta z obdobia Rakúska-Uhorska. Najväčší rozkvet priniesol rok 1914, kedy k rekreačným a vaňovým kúpeľom pribudla plavecká časť a ďalšie kapacity, kúpele boli vyhľadávaným miestom na stretávanie. V roku 1994 ich zavreli a dnes sa pripravuje zásadná rekonštrukcia, po ktorej by sa mali kúpele Grössling stať opäť živou súčasťou Bratislavy, a to vo vynovenej podobe, s novými funkciami. V budove na rohu dnešných ulíc Medená a Kúpeľná nahrávala Zuzana Golianová. Priestormi ju previedol Gábor Bindics, ktorý vedie projekt obnovy kúpeľov Grössling. Autorka oslovila aj potomkov staviteľa Károlya Gratzla - vnuka Karola a jeho syna, pravnuka Petra, ktorí si po desaťročiach prišli kúpele pozrieť. 00:28:48 Thu, 27 Nov 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004994/00499422-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004994/00499422-1.mp3 Theremin je hudobný nástroj, na ktorý sa hrá bez fyzického kontaktu a pôsobí tak až magicky. Aj bez dotyku je hráč jeho súčasťou. Žiadny iný nástroj nevyžaduje od hráča tak výraznú kontrolu tela a mentálne sústredenie. Repertoár bol viazaný na klasickú hudbu, za svoj si ho zobrala avantgarda, hudobní experimentátori, rockoví muzikanti, je súčasťou filmovej hudby. Robert Moog povedal, že bez thereminu by nevznikol syntetizátor. Mariana Jaremková sa bude v relácii Fenomény rozprávať o nástroji, jeho vynálezcovi (ktorého život bol rovnako neobyčajný ako jeho vynález) a samotnej hre na theremin s koncertným thereministom Martinom Jarošom. Theremin je hudobný nástroj, na ktorý sa hrá bez fyzického kontaktu a pôsobí tak až magicky. Aj bez dotyku je hráč jeho súčasťou. Žiadny iný nástroj nevyžaduje od hráča tak výraznú kontrolu tela a mentálne sústredenie. Repertoár bol viazaný na klasickú hudbu, za svoj si ho zobrala avantgarda, hudobní experimentátori, rockoví muzikanti, je súčasťou filmovej hudby. Robert Moog povedal, že bez thereminu by nevznikol syntetizátor. Mariana Jaremková sa bude v relácii Fenomény rozprávať o nástroji, jeho vynálezcovi (ktorého život bol rovnako neobyčajný ako jeho vynález) a samotnej hre na theremin s koncertným thereministom Martinom Jarošom. 00:30:44 Thu, 20 Nov 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004984/00498430-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004984/00498430-1.mp3 Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril.Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára. Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril.Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára. 00:30:08 Thu, 13 Nov 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004974/00497445-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004974/00497445-1.mp3 Funkcionalistická architektúra na Slovensku má jeden zo svojich skvostov v liečebnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Navrhol ho významný architekt a urbanista Jaromír Krejcar a základný kameň bol položený v roku 1930. Veľkolepá stavba v sebe niesla všetky radikálne inovácie modernej architektúry tej doby, Krejcar sledoval trendy a inšpiroval sa Le Corbusierom aj Walterom Gropiom. Veľkorysá, invenčne navrhnutá stavba, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, o ktorej záchranu sa dlhodobo (zatiaľ stále neúspešne) bojuje. Napriek devastácii stále môžeme vidieť jej veľkoleposť. O všetkých pozoruhodných architektonických riešeniach liečebného domu Machnáč bude v rozhovore s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť teoretička architektúry Henrieta Moravčíková. Vo štvrtok 6. novembra o 20.00 a v repríze 8. novembra o 8.05. Funkcionalistická architektúra na Slovensku má jeden zo svojich skvostov v liečebnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Navrhol ho významný architekt a urbanista Jaromír Krejcar a základný kameň bol položený v roku 1930. Veľkolepá stavba v sebe niesla všetky radikálne inovácie modernej architektúry tej doby, Krejcar sledoval trendy a inšpiroval sa Le Corbusierom aj Walterom Gropiom. Veľkorysá, invenčne navrhnutá stavba, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, o ktorej záchranu sa dlhodobo (zatiaľ stále neúspešne) bojuje. Napriek devastácii stále môžeme vidieť jej veľkoleposť. O všetkých pozoruhodných architektonických riešeniach liečebného domu Machnáč bude v rozhovore s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť teoretička architektúry Henrieta Moravčíková. Vo štvrtok 6. novembra o 20.00 a v repríze 8. novembra o 8.05. 00:30:26 Thu, 06 Nov 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004964/00496494-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004964/00496494-1.mp3 Najnovšie Fenomény so Zuzanou Golianovou budú venované maliarovi, ktorý takmer celý život prežil v neslobode. Žil naplno ponorený vo svojej tvorbe a pre rodinu. Obdivoval veľkých majstrov, reagoval na to, čo sa okolo deje, a i keď svojimi maľbami nekričal, jeho výpoveď je silná. Napriek tomu všetkému bol žiaľ prehliadaný domácou umenovedou a tak akoby sme ho dnes, v roku 2025, nanovo objavovali. Aj o tom všetkom bude reč.Budete počuť kurátorku a historičku umenia Ninu Gažovičovú aj syna Jozefa Srnu, tiež výtvarníka, Jozefa Srnu mladšieho. Najnovšie Fenomény so Zuzanou Golianovou budú venované maliarovi, ktorý takmer celý život prežil v neslobode. Žil naplno ponorený vo svojej tvorbe a pre rodinu. Obdivoval veľkých majstrov, reagoval na to, čo sa okolo deje, a i keď svojimi maľbami nekričal, jeho výpoveď je silná. Napriek tomu všetkému bol žiaľ prehliadaný domácou umenovedou a tak akoby sme ho dnes, v roku 2025, nanovo objavovali. Aj o tom všetkom bude reč.Budete počuť kurátorku a historičku umenia Ninu Gažovičovú aj syna Jozefa Srnu, tiež výtvarníka, Jozefa Srnu mladšieho. 00:30:34 Thu, 30 Oct 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004954/00495481-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004954/00495481-1.mp3 (R) Robert Mapplethorpe (R) Robert Mapplethorpe 00:33:49 Thu, 23 Oct 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004945/00494510-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004945/00494510-1.mp3 (R) Fenomén - Soňa Červená. Operná sólistka, herečka Soňa Červená je doslova zjav, je fenomén, jej umenie je silné – tvrdí o tejto výraznej umelkyni, ktorá bude mať tohto roku 95 rokov, kolegyňa Zuzana Golianová. A venuje jej dnešné Fenomény. Rok 1848 a jej začiatky v slávnom Osvobozenom divadle s Voskovcom a Werichom, vstup do opery, emigrácia, svetové pôsobenie, návrat domov, Robert Wilson, Leoš Janáček, Carmen, Milada Horáková ... o tom všetko bude reč. (R) Fenomén - Soňa Červená. Operná sólistka, herečka Soňa Červená je doslova zjav, je fenomén, jej umenie je silné – tvrdí o tejto výraznej umelkyni, ktorá bude mať tohto roku 95 rokov, kolegyňa Zuzana Golianová. A venuje jej dnešné Fenomény. Rok 1848 a jej začiatky v slávnom Osvobozenom divadle s Voskovcom a Werichom, vstup do opery, emigrácia, svetové pôsobenie, návrat domov, Robert Wilson, Leoš Janáček, Carmen, Milada Horáková ... o tom všetko bude reč. 00:29:27 Thu, 16 Oct 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004935/00493564-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004935/00493564-1.mp3 (R) CBGB (R) CBGB 00:32:57 Thu, 09 Oct 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004926/00492612-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004926/00492612-1.mp3 (R) Fenomén - Ella Fuchsová-Lehotská (R) Fenomén - Ella Fuchsová-Lehotská 00:29:34 Thu, 02 Oct 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004916/00491639-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004916/00491639-1.mp3 Ľubomír Longauer, výrazná osobnosť grafického dizajnu a súčasne skúmateľ jeho histórie na Slovensku, odišiel 6. septembra. Výtvarník, kurátor, autor publikácií o dejinách slovenského grafického dizajnu, spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu, zostáva prítomný svojimi dielami v rámci užitej grafiky - pre vydavateľstvá, galérie či divadlá, realizoval stovky knižných obálok, plagátov a značiek - a tiež svojou voľnou tvorobou. A potom je tu ešte Longauer - pedagóg. Nemenej legendárny. Tak ako celý ateliér. Rozprávanie trojice jeho bývalých študentov, ktorých nazýval “machríci” ho v cykle Fenomény priblíži ako výrazne formatívnu osobnosť nielen v oblasti umenia. Na Ľubomíra Longauera budú v cykle Fenomény spomínať Palo Čejka, Peter Hajdin a Martin Shooty Šútovec. A bude to veselé spomínanie. K počúvaniu vás pozýva Mariana Jaremková. Ľubomír Longauer, výrazná osobnosť grafického dizajnu a súčasne skúmateľ jeho histórie na Slovensku, odišiel 6. septembra. Výtvarník, kurátor, autor publikácií o dejinách slovenského grafického dizajnu, spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu, zostáva prítomný svojimi dielami v rámci užitej grafiky - pre vydavateľstvá, galérie či divadlá, realizoval stovky knižných obálok, plagátov a značiek - a tiež svojou voľnou tvorobou. A potom je tu ešte Longauer - pedagóg. Nemenej legendárny. Tak ako celý ateliér. Rozprávanie trojice jeho bývalých študentov, ktorých nazýval “machríci” ho v cykle Fenomény priblíži ako výrazne formatívnu osobnosť nielen v oblasti umenia. Na Ľubomíra Longauera budú v cykle Fenomény spomínať Palo Čejka, Peter Hajdin a Martin Shooty Šútovec. A bude to veselé spomínanie. K počúvaniu vás pozýva Mariana Jaremková. 00:29:41 Thu, 25 Sep 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004906/00490674-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0049/004906/00490674-1.mp3 Dnešné Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky. V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku - majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozália Ďurčatová z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami. Dnešné Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky. V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku - majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozália Ďurčatová z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami. 00:30:17 Thu, 18 Sep 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004896/00489689-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004896/00489689-1.mp3 Wolfgang von Kempelen, prešporský polyhistor a vynálezca, sa preslávil najmä šachovým automatom nazvaným Turek, ale tento “bratislavský da Vinci” je autorom množstva iných svetových prvenstiev, medzi ktoré patrí napr. patent na parnú turbínu, alebo vynálezy s humanistickým rozmerom ako stroj imitujúci ľudskú reč, zariadenie na tlač textu pre nevidiacich, prototypy umelých končatín a ďalšie. Napriek týmto významným (a užitočnejším) vynálezom sa jeho meno spája najmä so strojom určeným na zábavu, ktorý vytvoril pre Máriu Teréziu. Objavte v cykle Fenomény skutočného génia Wolfganga von Kempelena spolu s Marianou Jaremkovou a Andrejom Grollom z občianskeho združenia Kempelenopolis. Wolfgang von Kempelen, prešporský polyhistor a vynálezca, sa preslávil najmä šachovým automatom nazvaným Turek, ale tento “bratislavský da Vinci” je autorom množstva iných svetových prvenstiev, medzi ktoré patrí napr. patent na parnú turbínu, alebo vynálezy s humanistickým rozmerom ako stroj imitujúci ľudskú reč, zariadenie na tlač textu pre nevidiacich, prototypy umelých končatín a ďalšie. Napriek týmto významným (a užitočnejším) vynálezom sa jeho meno spája najmä so strojom určeným na zábavu, ktorý vytvoril pre Máriu Teréziu. Objavte v cykle Fenomény skutočného génia Wolfganga von Kempelena spolu s Marianou Jaremkovou a Andrejom Grollom z občianskeho združenia Kempelenopolis. 00:30:11 Thu, 11 Sep 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004887/00488787-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004887/00488787-1.mp3 Fenomén - The New Yorker. Dôkazom, že aj medzi časopismi sa nájdu legendy a fenomény, je americký časopis The New Yorker. Založili ho v roku 1925 manželia Harold Ross a Jane Grantová. Tohto roku, v 2025, oslavuje sto rokov existencie. Nie je síce najstarší, ale má výnimočný punc. Stojí za ním kvalita, osvedčená tradícia a skvelé mená spolupracovníkov/spolupracovníčok, či už ide o textovú alebo vizuálnu časť. Autorka Zuzana Golianová o tomto najznámejšom „Newyorčanovi“ hovorila s prekladateľkou, vydavateľkou Aňou Ostrihoňovou a výtvarníkmi Lacom Terenom a Jozefom Gertli Danglárom. Fenomén - The New Yorker. Dôkazom, že aj medzi časopismi sa nájdu legendy a fenomény, je americký časopis The New Yorker. Založili ho v roku 1925 manželia Harold Ross a Jane Grantová. Tohto roku, v 2025, oslavuje sto rokov existencie. Nie je síce najstarší, ale má výnimočný punc. Stojí za ním kvalita, osvedčená tradícia a skvelé mená spolupracovníkov/spolupracovníčok, či už ide o textovú alebo vizuálnu časť. Autorka Zuzana Golianová o tomto najznámejšom „Newyorčanovi“ hovorila s prekladateľkou, vydavateľkou Aňou Ostrihoňovou a výtvarníkmi Lacom Terenom a Jozefom Gertli Danglárom. 00:30:37 Thu, 04 Sep 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004878/00487840-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004878/00487840-1.mp3 (R) Zuzana Golianová si do nových Fenoménov vybrala opäť silnú ženskú osobnosť, tentokrát z oblasti moderného tanca a tanečného divadla, je ňou nemecká tanečnica, choreografka a riaditeľke divadla Tanztheater Wuppertal Pina Bausch. Bola tvorivou osobnosťou, ktorá priniesla do umenia niečo nové, fúziu tanca a divadla a to novým spôsobom. Jej choreografie sú nesmierne precízne a aj keď sa ten pohyb môže zdať jednoduchý, je presne štrukturovaný, civilný prejav tanečníkov/tanečníčok vyvoláva veľmi silné emócie. Rozhodne k portrétu Piny stojí za to vidieť aj film Wima Wendersa z roku 2011 Pina, v podtitule Tancuj, tancu, lebo inak sme stratení. A naozaj, Pina zasvätila svoj život tancu. Ako budete počuť Miroslavu Kovářovú, umeleckú riaditeľku festivalu Bratislava v pohybe a vedúcu Katedry tanečnej tvorby na VŠMU, Pina bola komplexná bytosť a aj jej inscenácie boli komplexné. (R) Zuzana Golianová si do nových Fenoménov vybrala opäť silnú ženskú osobnosť, tentokrát z oblasti moderného tanca a tanečného divadla, je ňou nemecká tanečnica, choreografka a riaditeľke divadla Tanztheater Wuppertal Pina Bausch. Bola tvorivou osobnosťou, ktorá priniesla do umenia niečo nové, fúziu tanca a divadla a to novým spôsobom. Jej choreografie sú nesmierne precízne a aj keď sa ten pohyb môže zdať jednoduchý, je presne štrukturovaný, civilný prejav tanečníkov/tanečníčok vyvoláva veľmi silné emócie. Rozhodne k portrétu Piny stojí za to vidieť aj film Wima Wendersa z roku 2011 Pina, v podtitule Tancuj, tancu, lebo inak sme stratení. A naozaj, Pina zasvätila svoj život tancu. Ako budete počuť Miroslavu Kovářovú, umeleckú riaditeľku festivalu Bratislava v pohybe a vedúcu Katedry tanečnej tvorby na VŠMU, Pina bola komplexná bytosť a aj jej inscenácie boli komplexné. 00:29:39 Thu, 28 Aug 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004870/00487045-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004870/00487045-1.mp3 (R) Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú. (R) Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú. 00:30:55 Thu, 21 Aug 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004861/00486169-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004861/00486169-1.mp3 (R) Najnovšie Fenomény budú venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristavila pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom bude autorka relácie hovoriť spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT. (R) Najnovšie Fenomény budú venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristavila pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom bude autorka relácie hovoriť spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT. 00:29:29 Thu, 14 Aug 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004852/00485292-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004852/00485292-1.mp3 (R) Bola verná myšlienke, že ochrana pamiatok je aj ochranou vlasti, Gisela Weide /gizela vajde/. Narodila sa v roku 1894 v Košiciach, dvadsiate roky pôsobila v Bratislave, čo bolo veľmi dôležité obdobie pre všetky strany a zomrela v roku 1984 v Halle, Nemecku. Žena jedného storočia, ktorá má na svojom konte nemálo zásadných prvenstiev a témy, ktorým sa venovala sú aktuálne aj dnes. Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová predstavia jej život, umeleckú tvorbu a kunsthistorickú prácu. Týmto pohľadom na Giselu Weide sa venovala kunsthistorička Galérie mesta Bratislavy Zsófia Kiss-Szemán /žofia kiš semán/, bádala v archívoch v Bratislave, Drážďanoch a v Budapešti. (R) Bola verná myšlienke, že ochrana pamiatok je aj ochranou vlasti, Gisela Weide /gizela vajde/. Narodila sa v roku 1894 v Košiciach, dvadsiate roky pôsobila v Bratislave, čo bolo veľmi dôležité obdobie pre všetky strany a zomrela v roku 1984 v Halle, Nemecku. Žena jedného storočia, ktorá má na svojom konte nemálo zásadných prvenstiev a témy, ktorým sa venovala sú aktuálne aj dnes. Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová predstavia jej život, umeleckú tvorbu a kunsthistorickú prácu. Týmto pohľadom na Giselu Weide sa venovala kunsthistorička Galérie mesta Bratislavy Zsófia Kiss-Szemán /žofia kiš semán/, bádala v archívoch v Bratislave, Drážďanoch a v Budapešti. 00:30:07 Thu, 07 Aug 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004844/00484467-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004844/00484467-1.mp3 (R) Francesca Woodman (R) Francesca Woodman 00:30:32 Thu, 31 Jul 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004835/00483596-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004835/00483596-1.mp3 (R) Sarah Kane (R) Sarah Kane 00:33:18 Thu, 17 Jul 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004818/00481895-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004818/00481895-1.mp3 (R) Eileen Gray (R) Eileen Gray 00:30:36 Thu, 10 Jul 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004810/00481072-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004810/00481072-1.mp3 Hilma af Klint Hilma af Klint 00:30:07 Thu, 03 Jul 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004802/00480243-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0048/004802/00480243-1.mp3 Volmanova vila stojaca neďaleko Prahy je priekopníckou stavbou českého funkcionalizmu, ktorá nesie prvky umeleckej avantgardy tej doby tak v interiéri ako aj v exteriéri. Vila - socha. Na rozdiel od brnianskej vily Tugendhat ju navrhli dvaja mladí začínajúci architekti, Karel Janu a Jiří Štursa, pod vplyvom Le Corbusiera, Bauhausu i Karla Teigeho, ktorý ich vyzýval k väčšej expresivite - „emocionálnemu funkcionalizmu“. Prejdite sa týmto architektonickým skvostom v cykle Fenomény spolu s Marianou Jaremkovou a kurátorkou vily Volman Zuzanou Kadlečkovou. Volmanova vila stojaca neďaleko Prahy je priekopníckou stavbou českého funkcionalizmu, ktorá nesie prvky umeleckej avantgardy tej doby tak v interiéri ako aj v exteriéri. Vila - socha. Na rozdiel od brnianskej vily Tugendhat ju navrhli dvaja mladí začínajúci architekti, Karel Janu a Jiří Štursa, pod vplyvom Le Corbusiera, Bauhausu i Karla Teigeho, ktorý ich vyzýval k väčšej expresivite - „emocionálnemu funkcionalizmu“. Prejdite sa týmto architektonickým skvostom v cykle Fenomény spolu s Marianou Jaremkovou a kurátorkou vily Volman Zuzanou Kadlečkovou. 00:30:23 Thu, 26 Jun 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004793/00479300-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004793/00479300-1.mp3 Na konci februára tohto roku sa verejnosť dozvedela správu, že mramorová busta, ktorá je od roku 1975 v zbierkach Spišského múzea v Levoči, je z dielne významného renesančného majstra Donatella a že ide o podobizeň Cecílie Gonzagy. Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény dvom príbehom – príbehu samotnej busty a príbehu Cecílie Gonzagy z významného rodu z talianskej Mantovy, pričom oba sa prelínajú. Hostkou relácie je Marta Herucová, historička umenia zo Slovenskej akadémie vied, ktorá pracuje aj pre Spišské múzeum Levoča, kde skúma fond 19. storočia, autorka objavu. Premiéru odvysielame vo štvrtok 19. júna o 20.00, reprízu v sobotu 21. júna, ráno, po ôsmej hodine. Reláciu môžete sledovať aj na podcastových platformách. Na konci februára tohto roku sa verejnosť dozvedela správu, že mramorová busta, ktorá je od roku 1975 v zbierkach Spišského múzea v Levoči, je z dielne významného renesančného majstra Donatella a že ide o podobizeň Cecílie Gonzagy. Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény dvom príbehom – príbehu samotnej busty a príbehu Cecílie Gonzagy z významného rodu z talianskej Mantovy, pričom oba sa prelínajú. Hostkou relácie je Marta Herucová, historička umenia zo Slovenskej akadémie vied, ktorá pracuje aj pre Spišské múzeum Levoča, kde skúma fond 19. storočia, autorka objavu. Premiéru odvysielame vo štvrtok 19. júna o 20.00, reprízu v sobotu 21. júna, ráno, po ôsmej hodine. Reláciu môžete sledovať aj na podcastových platformách. 00:29:34 Thu, 19 Jun 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004782/00478243-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004782/00478243-1.mp3 Chrliče a chiméry majú mnoho podôb a sú fascinujúcou súčasťou najmä gotickej architektúry. Okrem praktickej funkcie odvádzať dažďovú vodu sa im prisudzovali rôzne mýtické, ochranné a neskôr už iba zábavné a dekoratívne funkcie. Draci, zvieratá, bájne obludy, postavy napoly zvieracie a napoly ľudské. Desivé, odpudzujúce, aj zábavné, poukazujúce na ľudské neresti. Tie najznámejšie sú na parížskej Notre Dame, ale sú pôsobivou súčasťou všetkých gotických katedrál a kostolov. Objavte v cykle Fenomény ich históriu a estetiku naprieč Európou spolu s Marianou Jaremkovou a jej hosťami - Veronikou Pichaničovou a Petrom Budayom z katedry Dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Chrliče a chiméry majú mnoho podôb a sú fascinujúcou súčasťou najmä gotickej architektúry. Okrem praktickej funkcie odvádzať dažďovú vodu sa im prisudzovali rôzne mýtické, ochranné a neskôr už iba zábavné a dekoratívne funkcie. Draci, zvieratá, bájne obludy, postavy napoly zvieracie a napoly ľudské. Desivé, odpudzujúce, aj zábavné, poukazujúce na ľudské neresti. Tie najznámejšie sú na parížskej Notre Dame, ale sú pôsobivou súčasťou všetkých gotických katedrál a kostolov. Objavte v cykle Fenomény ich históriu a estetiku naprieč Európou spolu s Marianou Jaremkovou a jej hosťami - Veronikou Pichaničovou a Petrom Budayom z katedry Dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. 00:30:31 Thu, 12 Jun 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004773/00477355-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004773/00477355-1.mp3 Kto by ju nepoznal?! Budovu s nápisom YMCA, situovanú na rohu rušnej Šancovej a Karpatskej ulice v Bratislave. Prvá budova Združenia mladých kresťanských mužov na európskom kontinente. Stojí tam viac ako 120 rokov, a za túto dobu musela neraz za seba zabojovať. Otvárali ju v decembri 1923 a pred dvadsiatimi rokmi (2005) sa stala Národnou kultúrnou pamiatkou. O jej minulosti, vleku spoločensko-politických zmien, hodnotách a otvorenosti, tiež o palácovej architektúre Alojza Balána, bude Zuzana Golianová hovoriť vo Fenoménoch so svojimi hosťami. Pozvanie prijali: Magdaléna Kvasnicová z Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU Lukáš Krajčír z Historického ústavu SAV Rado Jančula – riaditeľ budovy Lucia Škyrtová, ktorá pracuje v správe budovy YMCA ako facility manažérka. Kto by ju nepoznal?! Budovu s nápisom YMCA, situovanú na rohu rušnej Šancovej a Karpatskej ulice v Bratislave. Prvá budova Združenia mladých kresťanských mužov na európskom kontinente. Stojí tam viac ako 120 rokov, a za túto dobu musela neraz za seba zabojovať. Otvárali ju v decembri 1923 a pred dvadsiatimi rokmi (2005) sa stala Národnou kultúrnou pamiatkou. O jej minulosti, vleku spoločensko-politických zmien, hodnotách a otvorenosti, tiež o palácovej architektúre Alojza Balána, bude Zuzana Golianová hovoriť vo Fenoménoch so svojimi hosťami. Pozvanie prijali: Magdaléna Kvasnicová z Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU Lukáš Krajčír z Historického ústavu SAV Rado Jančula – riaditeľ budovy Lucia Škyrtová, ktorá pracuje v správe budovy YMCA ako facility manažérka. 00:29:41 Thu, 05 Jun 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004764/00476445-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004764/00476445-1.mp3 O tisícročia starší ako pyramídy či dokonca Stonehenge. Göbekli Tepe - kolíska civilizácie. Najstarší chrám ľudstva, ktorému dominujú megality v tvare T, postavili pred takmer 12 000 rokmi lovci a zberači a bol súčasťou rozsiahleho komplexu, z ktorého bolo dodnes odkrytých iba desať percent. Göbekli Tepe sa stalo pred niekoľkými rokmi archeologickou senzáciou, prinieslo novú perspektívu do výskumu vývoja ľudstva, je to najstaršie trvalé sídlo na úsvite neolitu, a megality v ňom najstaršími prejavmi monumentálnej architektúry na svete. Celý komplex je stavaný podľa hviezd, abstraktné symboly, záhadné piktogramy, sochárske reliéfy zvierat. Mohlo to byť observatórium? Je to bájna stratená Atlantída? Postavili ho mimozemšťania? Göbekli Tepe je fascinujúce miesto, ktoré priťahuje archeológov aj konšpirátorov. Vyberte sa s nami v cykle Fenomény do kolísky civilizácie spolu s Marianou Jaremkovou a archeológom Pavlom Jelínkom. O tisícročia starší ako pyramídy či dokonca Stonehenge. Göbekli Tepe - kolíska civilizácie. Najstarší chrám ľudstva, ktorému dominujú megality v tvare T, postavili pred takmer 12 000 rokmi lovci a zberači a bol súčasťou rozsiahleho komplexu, z ktorého bolo dodnes odkrytých iba desať percent. Göbekli Tepe sa stalo pred niekoľkými rokmi archeologickou senzáciou, prinieslo novú perspektívu do výskumu vývoja ľudstva, je to najstaršie trvalé sídlo na úsvite neolitu, a megality v ňom najstaršími prejavmi monumentálnej architektúry na svete. Celý komplex je stavaný podľa hviezd, abstraktné symboly, záhadné piktogramy, sochárske reliéfy zvierat. Mohlo to byť observatórium? Je to bájna stratená Atlantída? Postavili ho mimozemšťania? Göbekli Tepe je fascinujúce miesto, ktoré priťahuje archeológov aj konšpirátorov. Vyberte sa s nami v cykle Fenomény do kolísky civilizácie spolu s Marianou Jaremkovou a archeológom Pavlom Jelínkom. 00:30:25 Thu, 29 May 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004755/00475532-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004755/00475532-1.mp3 Bol tam ani nie tri roky a to, čo vytvoril, urobilo z moravského mesta Luhačovice kúpeľné mesto európskeho významu. Stavby výnimočného slovenského architekta, dizajnéra, etnografa a vizionára Dušana Samuela Jurkoviča, ktoré vytvoril v rokoch 1902 a 1903, spájajú motívy regionálnej karpatskej ľudovej tvorby s dekoratívnymi princípmi secesie a vplyvmi hnutia Arts and Crafts do novej, originálnej architektonickej podoby. Vila Chaloupka, Sluneční lázně, Vila Jestřabí a Jurkovičův dům ... a to nie je všetko.Nové Fenomény, ktoré pripravuje Zuzana Golianová, budú práve o spojení Dušana Samuela Jurkoviča s týmto malebným mestom. Kúpele v ňom mali ľuďom vrátiť nielen zdravie, ale aj radosť zo života.V relácii budete počuť významného českého architekta Petra Všetečku, sprievodkyňu Slunečních lázní Lenku Jančovú, architekta a urbanistu Petra Žalmana a nebude chýbať ani hudba Leoša Janáčka, ktorý chodieval do Luhačovíc pravidelne, viac ako dvadsať rokov. Bol tam ani nie tri roky a to, čo vytvoril, urobilo z moravského mesta Luhačovice kúpeľné mesto európskeho významu. Stavby výnimočného slovenského architekta, dizajnéra, etnografa a vizionára Dušana Samuela Jurkoviča, ktoré vytvoril v rokoch 1902 a 1903, spájajú motívy regionálnej karpatskej ľudovej tvorby s dekoratívnymi princípmi secesie a vplyvmi hnutia Arts and Crafts do novej, originálnej architektonickej podoby. Vila Chaloupka, Sluneční lázně, Vila Jestřabí a Jurkovičův dům ... a to nie je všetko.Nové Fenomény, ktoré pripravuje Zuzana Golianová, budú práve o spojení Dušana Samuela Jurkoviča s týmto malebným mestom. Kúpele v ňom mali ľuďom vrátiť nielen zdravie, ale aj radosť zo života.V relácii budete počuť významného českého architekta Petra Všetečku, sprievodkyňu Slunečních lázní Lenku Jančovú, architekta a urbanistu Petra Žalmana a nebude chýbať ani hudba Leoša Janáčka, ktorý chodieval do Luhačovíc pravidelne, viac ako dvadsať rokov. 00:30:12 Thu, 22 May 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004745/00474582-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004745/00474582-1.mp3 Jeden revolver a päť indivíduí zavretých v miestnosti. Na koho to slovo padne, pôvodne študentská inscenácia, ktorá si našla domovské javisko v Divadle Astorka Korzo '90, má za sebou viac ako 550 repríz a stala sa už dávno fenoménom. Marián Miezga a.k.a mafián z Leopoldova, Lukáš Latinák v roli národovca z Repkoviec, Juraj Kemka alias urečnený bonzák so zápalom močového mechúra, Vladimír Kobielsky sťa Urodzený aristokrat a Róbert Jakab ako Intelektuál sa už takmer tridsať rokov v grotesknom, trpko-smiešnom príbehu stretávajú na scéne a stále ich to neskutočne baví. Tak ako divákov. Hra Gábora Görgeya (aj) o tom, ako moc perfektne odkrýva ľudské charaktery, je stále aktuálna, a v každej dobe ešte o niečo a v niečom viac. V cykle Fenomény sa Mariana Jaremková o tejto legendárnej inscenácii rozprávala s Lukášom Latinákom, Jurajom Kemkom, Vladimírom Kobielskym a dramaturgom (a tajným hereckým žolíkom) Petrom Pavlacom. Jeden revolver a päť indivíduí zavretých v miestnosti. Na koho to slovo padne, pôvodne študentská inscenácia, ktorá si našla domovské javisko v Divadle Astorka Korzo '90, má za sebou viac ako 550 repríz a stala sa už dávno fenoménom. Marián Miezga a.k.a mafián z Leopoldova, Lukáš Latinák v roli národovca z Repkoviec, Juraj Kemka alias urečnený bonzák so zápalom močového mechúra, Vladimír Kobielsky sťa Urodzený aristokrat a Róbert Jakab ako Intelektuál sa už takmer tridsať rokov v grotesknom, trpko-smiešnom príbehu stretávajú na scéne a stále ich to neskutočne baví. Tak ako divákov. Hra Gábora Görgeya (aj) o tom, ako moc perfektne odkrýva ľudské charaktery, je stále aktuálna, a v každej dobe ešte o niečo a v niečom viac. V cykle Fenomény sa Mariana Jaremková o tejto legendárnej inscenácii rozprávala s Lukášom Latinákom, Jurajom Kemkom, Vladimírom Kobielskym a dramaturgom (a tajným hereckým žolíkom) Petrom Pavlacom. 00:30:58 Thu, 15 May 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004736/00473623-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004736/00473623-1.mp3 V premiérovej publicistickej relácii Mariany Jaremkovej Fenomény rozprával Ján Klíma o jazzovej klaviristke Jutte Hipp, ktorá sa do jazzu zamilovala počas 2. svetovej vojny. Prežila ju v Lipsku. Nacistický režim jazzovú hudbu neschvaľoval, a tak ju počúvala na zakázaných rozhlasových staniciach v krytoch počas bombových náletov a na tajných stretnutiach. A nielen počúvala, ale aj prepisovala jazzové melódie. Paradoxne utečenkyňou sa stala až po vojne, v roku 1946 po okupácii Lipska Ruskom sa presťahovala do západnej časti Nemecka a potom emigrovala do Ameriky. Tam ju prijal vtedy takmer výlučne mužský jazzový svet. V premiérovej publicistickej relácii Mariany Jaremkovej Fenomény rozprával Ján Klíma o jazzovej klaviristke Jutte Hipp, ktorá sa do jazzu zamilovala počas 2. svetovej vojny. Prežila ju v Lipsku. Nacistický režim jazzovú hudbu neschvaľoval, a tak ju počúvala na zakázaných rozhlasových staniciach v krytoch počas bombových náletov a na tajných stretnutiach. A nielen počúvala, ale aj prepisovala jazzové melódie. Paradoxne utečenkyňou sa stala až po vojne, v roku 1946 po okupácii Lipska Ruskom sa presťahovala do západnej časti Nemecka a potom emigrovala do Ameriky. Tam ju prijal vtedy takmer výlučne mužský jazzový svet. 00:28:34 Thu, 08 May 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004726/00472696-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004726/00472696-1.mp3 Medzi Fenomény sme už zaradili niekoľko osobností, diel, prúdov, javov i vecí. Tentokrát to bude československá bankovka, obľúbená desaťkorunáčka, ktorá bola v obehu takmer 30 rokov (1961 – 1988). Dodnes si ju spájame s ikonickou maľbou slovenskej maliarky z Oravy Márie Medveckej. Vstúpila na našu výtvarnú scénu po roku 1948 ako nádejná, mladá, aktívna, výtvarníčka, slovenská žena, ktorá tvorila v zmysle novej doby, z lásky k ľudu a pre ľud. O tomto diele sa rozprávala autorka relácie Zuzana Golianová s kurátorkou, ktorá donedávna pôsobila v Slovenskej národnej galérii, Evou Kotlárikovou. V relácii zaznejú aj hlasy Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej – v danom čase desaťročné školáčky z Tvrdošína, ktoré maliarka portrétovala ako Mičurinky. Medzi Fenomény sme už zaradili niekoľko osobností, diel, prúdov, javov i vecí. Tentokrát to bude československá bankovka, obľúbená desaťkorunáčka, ktorá bola v obehu takmer 30 rokov (1961 – 1988). Dodnes si ju spájame s ikonickou maľbou slovenskej maliarky z Oravy Márie Medveckej. Vstúpila na našu výtvarnú scénu po roku 1948 ako nádejná, mladá, aktívna, výtvarníčka, slovenská žena, ktorá tvorila v zmysle novej doby, z lásky k ľudu a pre ľud. O tomto diele sa rozprávala autorka relácie Zuzana Golianová s kurátorkou, ktorá donedávna pôsobila v Slovenskej národnej galérii, Evou Kotlárikovou. V relácii zaznejú aj hlasy Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej – v danom čase desaťročné školáčky z Tvrdošína, ktoré maliarka portrétovala ako Mičurinky. 00:30:33 Thu, 01 May 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004718/00471800-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004718/00471800-1.mp3 Fenomén - Kornel Földvári. V dnešnej polhodine venované Fenoménom sa budeme venovať Kornelovi Földvárimu – vzácnemu človeku, ktorý, okrem iného – miloval knihy. Knihy čítal, knihy zbieral a knihy aj ako autor písal. Zuzana Golianová pozvala na rozhovor riaditeľku SNG Alexandru Kusú a vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu – takže, ako už môžete tušiť z tejto dvojice, reč bude o Kornelovi Földvárim ako o človeku, ktorý bezbranne a dobrovoľne podľahol zberateľskej vášni a obklopoval sa knihami a zároveň o človeku, ktorý sa literatúre aj venoval vo svojich textoch, ktoré v súčasnosti vychádzajú. Samozrejme, debata sa nevyhne ani veselým historkám na tému Kornel a regále plné kníh, ktoré nie sú hyperbolou – je to čistá pravda, tak to bolo. Fenomén - Kornel Földvári. V dnešnej polhodine venované Fenoménom sa budeme venovať Kornelovi Földvárimu – vzácnemu človeku, ktorý, okrem iného – miloval knihy. Knihy čítal, knihy zbieral a knihy aj ako autor písal. Zuzana Golianová pozvala na rozhovor riaditeľku SNG Alexandru Kusú a vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu – takže, ako už môžete tušiť z tejto dvojice, reč bude o Kornelovi Földvárim ako o človeku, ktorý bezbranne a dobrovoľne podľahol zberateľskej vášni a obklopoval sa knihami a zároveň o človeku, ktorý sa literatúre aj venoval vo svojich textoch, ktoré v súčasnosti vychádzajú. Samozrejme, debata sa nevyhne ani veselým historkám na tému Kornel a regále plné kníh, ktoré nie sú hyperbolou – je to čistá pravda, tak to bolo. 00:30:08 Thu, 24 Apr 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004709/00470997-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004709/00470997-1.mp3 Golem Golem 00:30:27 Thu, 17 Apr 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004702/00470250-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0047/004702/00470250-1.mp3 Fenomén - Schaubmarov mlyn Fenomén - Schaubmarov mlyn 00:30:46 Thu, 10 Apr 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004692/00469294-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004692/00469294-1.mp3 Revolver Revue Revolver Revue 00:30:09 Thu, 03 Apr 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004683/00468357-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004683/00468357-1.mp3 Nejedny Fenomény sme venovali dizajnu. Tentokrát to bude ikona talianskeho dizajnu. Takmer osemdesiatročné spojenie krásy, dizajnu, motorizmu. Životný štýl, fascinácia filmárov, priamy svedok povojnového rozvoja krajiny, ekonomického boomu a v nasledujúcich desaťročiach symbol slobody, nezávislosti. Vespa – slovo, ktoré poznajú na celom svete, i keď nerozumejú po taliansky. Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať výstavou VESPA, ktorá je v čase premiéry relácie – na jar 2025 – na Bratislavskom hrade, ako úvod 18. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj v gescii Talianskeho kultúrneho inštitútu. Budete počuť zberateľa legendárnych skútrov Marca Fumagalliho, kurátora výstavy Rina Droga a Maroša Schmidta, riaditeľa Slovenského centra dizajnu, absolventa štúdia automobilového dizajnu na VŠVU, ktorý sa venuje histórii dizajnu. Nejedny Fenomény sme venovali dizajnu. Tentokrát to bude ikona talianskeho dizajnu. Takmer osemdesiatročné spojenie krásy, dizajnu, motorizmu. Životný štýl, fascinácia filmárov, priamy svedok povojnového rozvoja krajiny, ekonomického boomu a v nasledujúcich desaťročiach symbol slobody, nezávislosti. Vespa – slovo, ktoré poznajú na celom svete, i keď nerozumejú po taliansky. Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať výstavou VESPA, ktorá je v čase premiéry relácie – na jar 2025 – na Bratislavskom hrade, ako úvod 18. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj v gescii Talianskeho kultúrneho inštitútu. Budete počuť zberateľa legendárnych skútrov Marca Fumagalliho, kurátora výstavy Rina Droga a Maroša Schmidta, riaditeľa Slovenského centra dizajnu, absolventa štúdia automobilového dizajnu na VŠVU, ktorý sa venuje histórii dizajnu. 00:29:29 Thu, 27 Mar 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004674/00467449-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004674/00467449-1.mp3 Fotografka Francesca Woodman, umelkyňa, ktorá spoludefinovala fotografiu v 70. rokoch, teda v dobe, kedy len získavala náležitý status vo svete umenia. Inovátorka, ktorej tvorba sa uzavrela príliš skoro, mala iba 22 rokov. Woodman tak vytvorila svoje dielo, ktoré dnes patrí ku kľúčovým a otvorilo cestu fotografkám ako Nan Goldin a Cindy Sherman rovnako sa zaoberajúcim témou identity, v priebehu iba osemročnej tvorivej fázy. No aj napriek tomu môžeme sledovať kreatívny vývoj umelkyne, ktorá testovala možnosti fotografie a do centra svojich diel dala ženské telo, vlastné telo. Jej tvorba je intímna, Woodman vytvára imaginárnu, často surreálnu, realitu, no presne inscenovanú, performatívneho charakteru a s množstvom významových aj metaforických vrstiev. Mariana Jaremková si na rozhovor o Francesce Woodman pozvala rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú. Fotografka Francesca Woodman, umelkyňa, ktorá spoludefinovala fotografiu v 70. rokoch, teda v dobe, kedy len získavala náležitý status vo svete umenia. Inovátorka, ktorej tvorba sa uzavrela príliš skoro, mala iba 22 rokov. Woodman tak vytvorila svoje dielo, ktoré dnes patrí ku kľúčovým a otvorilo cestu fotografkám ako Nan Goldin a Cindy Sherman rovnako sa zaoberajúcim témou identity, v priebehu iba osemročnej tvorivej fázy. No aj napriek tomu môžeme sledovať kreatívny vývoj umelkyne, ktorá testovala možnosti fotografie a do centra svojich diel dala ženské telo, vlastné telo. Jej tvorba je intímna, Woodman vytvára imaginárnu, často surreálnu, realitu, no presne inscenovanú, performatívneho charakteru a s množstvom významových aj metaforických vrstiev. Mariana Jaremková si na rozhovor o Francesce Woodman pozvala rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú. 00:30:27 Thu, 20 Mar 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004664/00466497-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004664/00466497-1.mp3 “Fenomén” David Lynch mal byť pôvodne spojený s rozsiahlou výstavou, ktorá sa pripravuje v pražskom DOX-e. Napokon sa jeho odchodom pridala aj iná perspektíva. Vráťte sa s nami do svetov, aké dokázal vytvoriť iba on. Nielen obrazmi, ale aj zvukmi a hudbou. Režisér, ktorý myslel ako maliar. Abstraktný v narácii, s ľahkosťou miešajúci vysoké s nízkym, realitu, podvedomie a sny, sebaironizujúci, ohmatávajúci to temné v človeku, ale bez toho, aby bral nádej. Zo svetla do tmy a späť. Pre mnohých boli jeho filmy iniciačným zážitkom. Mariana Jaremková si na rozhovor o Lynchovej filmovej tvorbe pozvala teoretika popkultúry Juraja Malíčka. “Fenomén” David Lynch mal byť pôvodne spojený s rozsiahlou výstavou, ktorá sa pripravuje v pražskom DOX-e. Napokon sa jeho odchodom pridala aj iná perspektíva. Vráťte sa s nami do svetov, aké dokázal vytvoriť iba on. Nielen obrazmi, ale aj zvukmi a hudbou. Režisér, ktorý myslel ako maliar. Abstraktný v narácii, s ľahkosťou miešajúci vysoké s nízkym, realitu, podvedomie a sny, sebaironizujúci, ohmatávajúci to temné v človeku, ale bez toho, aby bral nádej. Zo svetla do tmy a späť. Pre mnohých boli jeho filmy iniciačným zážitkom. Mariana Jaremková si na rozhovor o Lynchovej filmovej tvorbe pozvala teoretika popkultúry Juraja Malíčka. 00:30:30 Thu, 13 Mar 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004655/00465554-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004655/00465554-1.mp3 Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Janou Cvikovou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou, spoluzakladateľkou časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedeckou pracovníčkou Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied,Monikou Kaprálikovou, historičkou, kulturologičkou a jednou z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy,Alžbetou Vrzgulou, režisérkou, dramatičkou a spoluzakladateľkou divadelného zoskupenia Uhol_92.Reláciou vás sprevádza Zuzana Golianová. Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Janou Cvikovou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou, spoluzakladateľkou časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedeckou pracovníčkou Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied,Monikou Kaprálikovou, historičkou, kulturologičkou a jednou z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy,Alžbetou Vrzgulou, režisérkou, dramatičkou a spoluzakladateľkou divadelného zoskupenia Uhol_92.Reláciou vás sprevádza Zuzana Golianová. 00:29:14 Thu, 06 Mar 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004645/00464527-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004645/00464527-1.mp3 Spisovateľka, intelektuálka, organizátorka kultúrneho života, žena, ktorá prirodzene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry, bojovníčka za práva žien, feministka, Tajovského manželka – Hana Gregorová – sa narodila pred 140 rokmi a dnes sa môžeme zhodnúť minimálne na jednom, pomohla pochopiť, aký je význam ženskej tradície v kultúre. A to nie len nám, ale už aj svojej generácii. Hovorila o peknoduchých ženách a sama takou bola. Viac v nových Fenoménoch, ktoré budú mať tentokrát diskusný charakter. Pozvanie autorky relácie Zuzany Golianovej prijali: Jana Cviková, literárna vedkyňa, prekladateľka, spoluzakladateľka časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Monika Kapráliková, historička, kulturologička a jedna z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy a Alžbeta Vrzgula, režisérka, dramatička a spoluzakladateľka divadelného zoskupenia Uhol_92. Hana Gregorová prináša so sebou toľko vrstiev, že Fenomény, jej venované, budú mať dve časti. Prvá je naplánovaná na štvrtok 27. februára o 20.00, druhú odvysielame v rovnakom čase 6. marca 2025, nasledujúc soboty, pár minút po ôsmej prídu na rad reprízy. Spisovateľka, intelektuálka, organizátorka kultúrneho života, žena, ktorá prirodzene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry, bojovníčka za práva žien, feministka, Tajovského manželka – Hana Gregorová – sa narodila pred 140 rokmi a dnes sa môžeme zhodnúť minimálne na jednom, pomohla pochopiť, aký je význam ženskej tradície v kultúre. A to nie len nám, ale už aj svojej generácii. Hovorila o peknoduchých ženách a sama takou bola. Viac v nových Fenoménoch, ktoré budú mať tentokrát diskusný charakter. Pozvanie autorky relácie Zuzany Golianovej prijali: Jana Cviková, literárna vedkyňa, prekladateľka, spoluzakladateľka časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Monika Kapráliková, historička, kulturologička a jedna z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy a Alžbeta Vrzgula, režisérka, dramatička a spoluzakladateľka divadelného zoskupenia Uhol_92. Hana Gregorová prináša so sebou toľko vrstiev, že Fenomény, jej venované, budú mať dve časti. Prvá je naplánovaná na štvrtok 27. februára o 20.00, druhú odvysielame v rovnakom čase 6. marca 2025, nasledujúc soboty, pár minút po ôsmej prídu na rad reprízy. 00:30:39 Thu, 27 Feb 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004633/00463352-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004633/00463352-1.mp3 Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je vrámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele rozprávala Mariana Jaremková s filmovým teoretikom Martinom Cielom. Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je vrámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele rozprávala Mariana Jaremková s filmovým teoretikom Martinom Cielom. 00:29:38 Thu, 20 Feb 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004621/00462192-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004621/00462192-1.mp3 O Alžbete Güntherovej-Mayerovej, ktorá vstúpila do dejín slovenskej umeleckej histórie ako jedna z jej zakladajúcich osobností, sa môžeme viac dozvedieť v súvislosti s múzeom Betliar, s pamiatkarskou činnosťou či jej pedagogickými aktivitami a vlastnou autorskou tvorbou výtvarníčky. Navyše sa o nej hovorí ako o jednej láskavej, tolerantnej žene. V mnohých oblastiach bola tou Prvou a do dnes zostáva inšpiráciou pre všetky ďalšie generácie. Aj to sú dôvody, prečo jej Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény. V relácii môžete počuť Júliusa Barcziho, historika, teoretika umenia, textilnú výtvarníčku i historičku, jednu z priekopníčok voľnej textilnej tvorby na Slovensku, bývalú pedagogičku na VŠVU, Evu Cisárovu-Minárikovú, teoretičku umenia, kurátorku a tiež bývalú pedagogičku na VŠVU Ľubu Belohradskú, rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú, autorku a režisérku Annu Gruskovú a herečku Anikó Vargovú. O Alžbete Güntherovej-Mayerovej, ktorá vstúpila do dejín slovenskej umeleckej histórie ako jedna z jej zakladajúcich osobností, sa môžeme viac dozvedieť v súvislosti s múzeom Betliar, s pamiatkarskou činnosťou či jej pedagogickými aktivitami a vlastnou autorskou tvorbou výtvarníčky. Navyše sa o nej hovorí ako o jednej láskavej, tolerantnej žene. V mnohých oblastiach bola tou Prvou a do dnes zostáva inšpiráciou pre všetky ďalšie generácie. Aj to sú dôvody, prečo jej Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény. V relácii môžete počuť Júliusa Barcziho, historika, teoretika umenia, textilnú výtvarníčku i historičku, jednu z priekopníčok voľnej textilnej tvorby na Slovensku, bývalú pedagogičku na VŠVU, Evu Cisárovu-Minárikovú, teoretičku umenia, kurátorku a tiež bývalú pedagogičku na VŠVU Ľubu Belohradskú, rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú, autorku a režisérku Annu Gruskovú a herečku Anikó Vargovú. 00:29:11 Thu, 13 Feb 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004610/00461062-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0046/004610/00461062-1.mp3 Fenomény:...nechceš bony?! V socialistických obchodoch sa stáli rady na toaletný papier, banány či mandarínky. A potom tu bol TUZEX. Obchod kde sa dali kúpiť veci z “prehnitého Západu” - značkové džínsy, elektronika, parfémy, hračky aj potraviny. K nákupu vytúžených texasiek či kazeťáku ste potrebovali západnú menu alebo tuzexové poukážky - bony, ktoré pred Tuzexom ponúkali veksláci, fenomén vtedajšej doby. Ľudia, ktorí si dokázali zarobiť na tú dobu veľké peniaze a po revolúcii mnohí z nich využili zárobky aj kontakty a začali podnikať. Adam Havlík z Ústavu pro studium totalitních režimů napísal knihu Marky, bony, digitálky: veksláci a fenomén veksláctví v socialistickém Československu, a v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou rozprával o tejto komunite, hierarchii, ktorá v nej fungovala, životnom štýle, statuse vekslákov v spoločnosti, spolupráci s ŠtB aj o slovenskom špecifiku - tuzexových babkách. Fenomény:...nechceš bony?! V socialistických obchodoch sa stáli rady na toaletný papier, banány či mandarínky. A potom tu bol TUZEX. Obchod kde sa dali kúpiť veci z “prehnitého Západu” - značkové džínsy, elektronika, parfémy, hračky aj potraviny. K nákupu vytúžených texasiek či kazeťáku ste potrebovali západnú menu alebo tuzexové poukážky - bony, ktoré pred Tuzexom ponúkali veksláci, fenomén vtedajšej doby. Ľudia, ktorí si dokázali zarobiť na tú dobu veľké peniaze a po revolúcii mnohí z nich využili zárobky aj kontakty a začali podnikať. Adam Havlík z Ústavu pro studium totalitních režimů napísal knihu Marky, bony, digitálky: veksláci a fenomén veksláctví v socialistickém Československu, a v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou rozprával o tejto komunite, hierarchii, ktorá v nej fungovala, životnom štýle, statuse vekslákov v spoločnosti, spolupráci s ŠtB aj o slovenskom špecifiku - tuzexových babkách. 00:30:31 Thu, 06 Feb 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004599/00459967-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004599/00459967-1.mp3 00:30:30 Thu, 30 Jan 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004588/00458813-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004588/00458813-1.mp3 Ľuba Lauffová Ľuba Lauffová 00:31:13 Thu, 23 Jan 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004577/00457702-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004577/00457702-1.mp3 Najnovšie Fenomény budú venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristavila pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom bude autorka relácie hovoriť spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT. Najnovšie Fenomény budú venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristavila pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom bude autorka relácie hovoriť spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT. 00:29:29 Thu, 16 Jan 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004565/00456581-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004565/00456581-1.mp3 BAAL BAAL 00:30:14 Thu, 09 Jan 2025 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004555/00455523-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004555/00455523-1.mp3 V auguste sme si pripomenuli 55. výročie legendárneho festivalu Woodstock. Jeden z kľúčových momentov v histórii populárnej hudby sa stal synonymom kontrakultúry 20. storočia. Festival navštívilo takmer pol milióna ľudí, a vystúpili na ňom tak vychádzajúce hviezdy, ako napr. Joe Cocker, ako i najväčšie hviezdy vrátane Janis Joplin, Santanu, The Who a samozrejme Jimiho Hendrixa. Redaktor Českého rozhlasu, hudobný publicista Miloš Skalka práve s tisíckami ľudí v newyorskom Central Parku sledoval pristátie Neila Armstronga na Mesiaci, keď jeho americkí priatelia navrhli, že by si mohli zájsť na festival, ktorý práve inzerovali v novinách. Čo všetko na Woodstocku zažil, a ako ďaleko stál od Jimiho Hendrixa, porozpráva v najnovších Fenoménoch. A Mariana Jaremková oslovila i Ladislava Snopka, ktorý organizoval v 70. rokoch legendárne Koncerty mladosti, nazývané aj slovenský Woodstock. V auguste sme si pripomenuli 55. výročie legendárneho festivalu Woodstock. Jeden z kľúčových momentov v histórii populárnej hudby sa stal synonymom kontrakultúry 20. storočia. Festival navštívilo takmer pol milióna ľudí, a vystúpili na ňom tak vychádzajúce hviezdy, ako napr. Joe Cocker, ako i najväčšie hviezdy vrátane Janis Joplin, Santanu, The Who a samozrejme Jimiho Hendrixa. Redaktor Českého rozhlasu, hudobný publicista Miloš Skalka práve s tisíckami ľudí v newyorskom Central Parku sledoval pristátie Neila Armstronga na Mesiaci, keď jeho americkí priatelia navrhli, že by si mohli zájsť na festival, ktorý práve inzerovali v novinách. Čo všetko na Woodstocku zažil, a ako ďaleko stál od Jimiho Hendrixa, porozpráva v najnovších Fenoménoch. A Mariana Jaremková oslovila i Ladislava Snopka, ktorý organizoval v 70. rokoch legendárne Koncerty mladosti, nazývané aj slovenský Woodstock. 00:30:08 Thu, 19 Dec 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004524/00452492-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004524/00452492-1.mp3 Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu. Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu. 00:25:28 Thu, 12 Dec 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004515/00451525-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004515/00451525-1.mp3 Festival Burning Man je legenda. Oslava umenia a sebavyjadrenia uprostred nevadskej púšte v Black Rock City sa na niekoľko dní v roku stáva paralelnou realitou. Bláznivou, slobodomyseľnou, bizarnou. Je to absolútny únik. Z malého rituálu vykonaného na Baker Beach v San Franciscu v roku 1986, pri ktorom bol spálený drevený muž, sa za niekoľko rokov stala masová ikonická udalosť, lákajúca stále nových návštevníkov hlboko do púšte, aby sa na týždeň stali súčasťou komunity, ktorá je radikálna v inkluzivite a slobode. A aj napriek tomu, že sa ani tejto oslave kontrakultúry nevyhla istá miera komercionalizácie, stále je to priestor vibrujúci kreativitou a pozitívnou energiou. A uprostred toho všetkého stále znova a znova zapaľovaný drevený muž. Do bizarného sveta festivalu Burning Man vás v cykle Fenomény pozýva Mariana Jaremková spolu s fotografom Marekom Musilom, autorom knihy Dust & Light: Dust and light : the Burning Man collection Festival Burning Man je legenda. Oslava umenia a sebavyjadrenia uprostred nevadskej púšte v Black Rock City sa na niekoľko dní v roku stáva paralelnou realitou. Bláznivou, slobodomyseľnou, bizarnou. Je to absolútny únik. Z malého rituálu vykonaného na Baker Beach v San Franciscu v roku 1986, pri ktorom bol spálený drevený muž, sa za niekoľko rokov stala masová ikonická udalosť, lákajúca stále nových návštevníkov hlboko do púšte, aby sa na týždeň stali súčasťou komunity, ktorá je radikálna v inkluzivite a slobode. A aj napriek tomu, že sa ani tejto oslave kontrakultúry nevyhla istá miera komercionalizácie, stále je to priestor vibrujúci kreativitou a pozitívnou energiou. A uprostred toho všetkého stále znova a znova zapaľovaný drevený muž. Do bizarného sveta festivalu Burning Man vás v cykle Fenomény pozýva Mariana Jaremková spolu s fotografom Marekom Musilom, autorom knihy Dust & Light: Dust and light : the Burning Man collection 00:28:54 Sat, 07 Dec 2024 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004500/00450064-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0045/004500/00450064-1.mp3 Milan Sládek Milan Sládek 00:27:04 Thu, 05 Dec 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004495/00449562-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004495/00449562-1.mp3 Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad konšpiračnými teóriami v minulosti a dnes. Pretože stále platí, že je množstvo dôvodov, prečo konšpiračné teórie boli obľúbené, sú obľúbené a pravdepodobne obľúbené aj budú. Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad konšpiračnými teóriami v minulosti a dnes. Pretože stále platí, že je množstvo dôvodov, prečo konšpiračné teórie boli obľúbené, sú obľúbené a pravdepodobne obľúbené aj budú. 00:25:54 Thu, 28 Nov 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004489/00448914-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004489/00448914-1.mp3 Dnešné Fenomény a ich autorka Zuzana Golianová vám chcú dať do pozornosti jeden nadčasový dizajnérsky kúsok - Kiosk K67 od slovinského architekta Sašu Janeza Mächtiga. Ide o typizovaný multifunkčný kiosk z roku 1966, ktorý si našiel svoje miesto v rôznych kútoch sveta. Dizajnérska kvalita, výnimočnosť, záujem prestížnych svetových galérií, odborné štúdie i zaujímavý príbeh, to všetko sa viaže k tomuto originálnemu kiosku. Údajne sa vyrobilo 7500 kusov a pár by ich ešte malo byť aj na Slovensku. Jeden taký kiosk zachránil a umiestnil v Záhrade v Banskej Bystrici hosť relácie, architekt Rasťo Udžan. Dnešné Fenomény a ich autorka Zuzana Golianová vám chcú dať do pozornosti jeden nadčasový dizajnérsky kúsok - Kiosk K67 od slovinského architekta Sašu Janeza Mächtiga. Ide o typizovaný multifunkčný kiosk z roku 1966, ktorý si našiel svoje miesto v rôznych kútoch sveta. Dizajnérska kvalita, výnimočnosť, záujem prestížnych svetových galérií, odborné štúdie i zaujímavý príbeh, to všetko sa viaže k tomuto originálnemu kiosku. Údajne sa vyrobilo 7500 kusov a pár by ich ešte malo byť aj na Slovensku. Jeden taký kiosk zachránil a umiestnil v Záhrade v Banskej Bystrici hosť relácie, architekt Rasťo Udžan. 00:25:54 Thu, 21 Nov 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004483/00448302-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004483/00448302-1.mp3 Fenomény venované režisérovi Petrovi Scherhauferovi pokračujú druhou časťou, ktorá bude aj spomínaním na obdobie cenzúry a “umeleckého odboja”, štbákoch v maringotkách, o dôležitosti priniesť kvalitné divadlo aj do regiónov, ale i o tom, že “Šeri” síce bytostne potreboval divadlo k svojej existencii, no súčasne ho neváhal prirovnať k párku v rohlíku. Mariana Jaremková sa pýtala na Petra Scherhaufera dramaturga Petra Oslzlého, kameramana Richarda Krivdu a hercov Jana Kolaříka a Vladimíra Hausera. Fenomény venované režisérovi Petrovi Scherhauferovi pokračujú druhou časťou, ktorá bude aj spomínaním na obdobie cenzúry a “umeleckého odboja”, štbákoch v maringotkách, o dôležitosti priniesť kvalitné divadlo aj do regiónov, ale i o tom, že “Šeri” síce bytostne potreboval divadlo k svojej existencii, no súčasne ho neváhal prirovnať k párku v rohlíku. Mariana Jaremková sa pýtala na Petra Scherhaufera dramaturga Petra Oslzlého, kameramana Richarda Krivdu a hercov Jana Kolaříka a Vladimíra Hausera. 00:29:58 Thu, 14 Nov 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004488/00448817-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004488/00448817-1.mp3 Režisér Peter Scherhaufer je legenda. Svojou divadelnou tvorbou i osobnosťou. Tak ako sú legendárne jeho inscenácie, dokonca s medzinárodným presahom, ktorými sa absolútnou slobodou tvorby vzpieral neslobodnej dobe, rovnako legendárna je i jeho temperamentná povaha a nezameniteľný rečový prejav. Neúnavný hľadač, experimentátor, ktorému stačilo malé javisko, ale dokázal zinscenovať i veľkolepé pouličné teatro mundi. Sčítaný, rozhľadený, tvrdohlavý, oddaný divadlu až do konca, ktorý prišiel príliš rýchlo. Mariana Jaremková venovala Petrovi Scherhauferovi dva diely cyklu Fenomény, prvý si vypočujte vo štvrtok 7. novembra o 20.00, spomínať na “Šeriho” budú dramaturg Petr Oslzlý, herci Jan Kolařík a Vladimír Hauser. A počuť budete i Petra Scherhaufera. Režisér Peter Scherhaufer je legenda. Svojou divadelnou tvorbou i osobnosťou. Tak ako sú legendárne jeho inscenácie, dokonca s medzinárodným presahom, ktorými sa absolútnou slobodou tvorby vzpieral neslobodnej dobe, rovnako legendárna je i jeho temperamentná povaha a nezameniteľný rečový prejav. Neúnavný hľadač, experimentátor, ktorému stačilo malé javisko, ale dokázal zinscenovať i veľkolepé pouličné teatro mundi. Sčítaný, rozhľadený, tvrdohlavý, oddaný divadlu až do konca, ktorý prišiel príliš rýchlo. Mariana Jaremková venovala Petrovi Scherhauferovi dva diely cyklu Fenomény, prvý si vypočujte vo štvrtok 7. novembra o 20.00, spomínať na “Šeriho” budú dramaturg Petr Oslzlý, herci Jan Kolařík a Vladimír Hauser. A počuť budete i Petra Scherhaufera. 00:30:04 Thu, 07 Nov 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004448/00444806-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004448/00444806-1.mp3 Hilma af Klint Hilma af Klint 00:29:59 Thu, 31 Oct 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004436/00443690-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004436/00443690-1.mp3 Fenomén Michail Baryšnikov. V dnešnom pokračovaní Fenoménov si predstavíme fenomenálnu osobnosť v prvom rade na baletných, tanečných scénach, ale aj vo filme, televízii, muzikáloch a ako budete počuť ajv iných umeleckých disciplínach – Michail Baryšnikov – fenomén, ktorý neprestáva fascinovať, inšpirovať už celé desaťročia. 20. a 21. marca tohto roku po prvý raz vystúpi na Slovensku, konkrétne na scéne Baletu SND v Bratislave, v sólovej inscenácii Brodsky/Baryshnikov. Viac sa o ňom porozprávala s dramaturgičkou Baletu SND Evou Gajdošovou Zuzana Golianová. Počúvajte dnešné fenomény venované majstrovstvu a genialite Michaila Baryšnikova. Fenomén Michail Baryšnikov. V dnešnom pokračovaní Fenoménov si predstavíme fenomenálnu osobnosť v prvom rade na baletných, tanečných scénach, ale aj vo filme, televízii, muzikáloch a ako budete počuť ajv iných umeleckých disciplínach – Michail Baryšnikov – fenomén, ktorý neprestáva fascinovať, inšpirovať už celé desaťročia. 20. a 21. marca tohto roku po prvý raz vystúpi na Slovensku, konkrétne na scéne Baletu SND v Bratislave, v sólovej inscenácii Brodsky/Baryshnikov. Viac sa o ňom porozprávala s dramaturgičkou Baletu SND Evou Gajdošovou Zuzana Golianová. Počúvajte dnešné fenomény venované majstrovstvu a genialite Michaila Baryšnikova. 00:33:12 Thu, 24 Oct 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004423/00442384-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004423/00442384-1.mp3 Ľuba Lauffová Ľuba Lauffová 00:29:59 Thu, 17 Oct 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004411/00441175-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004411/00441175-1.mp3 Čítanie z prózy víťazného autora alebo autorky Ceny Anasoft litera 2024 Čítanie z prózy víťazného autora alebo autorky Ceny Anasoft litera 2024 00:29:59 Thu, 10 Oct 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004399/00439990-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004399/00439990-1.mp3 Movida Movida 00:29:59 Thu, 03 Oct 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004388/00438817-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004388/00438817-1.mp3 Najnovšie Fenomény sú venované fascinujúcemu príbehu Vily Primavesi, skrytému pokladu v starej Olomouci. Táto vila je akoby svedkom doby plnej rôznych zvratov, pozoruje dianie okolo už takmer 120 rokov. Otto Primavesi, významný člen rešpektovaného talianskeho rodu z Lombardie, sa v roku 1905 rozhodol postaviť rodinné sídlo, ktoré by zodpovedalo ich vážnosti a zároveň odrážalo ich záujem o novú secesnú kultúru. Tak vznikla Vila Primavesi, dielo architektov Franza von Krausa a Josefa Tölka, ktoré sa stalo ikonou secesnej architektúry. Zaujímavý je samozrejme aj interiér, ďalšími významnými umelcami, podieľajúcim sa na výzdobe vily, boli výtvarník a architekt Josef Hoffman a maliar Gustav Klimt. Najnovšie Fenomény sú venované fascinujúcemu príbehu Vily Primavesi, skrytému pokladu v starej Olomouci. Táto vila je akoby svedkom doby plnej rôznych zvratov, pozoruje dianie okolo už takmer 120 rokov. Otto Primavesi, významný člen rešpektovaného talianskeho rodu z Lombardie, sa v roku 1905 rozhodol postaviť rodinné sídlo, ktoré by zodpovedalo ich vážnosti a zároveň odrážalo ich záujem o novú secesnú kultúru. Tak vznikla Vila Primavesi, dielo architektov Franza von Krausa a Josefa Tölka, ktoré sa stalo ikonou secesnej architektúry. Zaujímavý je samozrejme aj interiér, ďalšími významnými umelcami, podieľajúcim sa na výzdobe vily, boli výtvarník a architekt Josef Hoffman a maliar Gustav Klimt. 00:25:19 Thu, 26 Sep 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004445/00444568-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004445/00444568-1.mp3 Príbeh školy Bauhaus je dobre známy, rovnako ikonická budova v Dessau, ktorú celý svet dôverne pozná z fotografií. No svet dlho netušil, že autorkou týchto fotografií je Lucia Moholy, ktorá dala Bauhausu vizuálnu identitu. Kapitoly života Lucie Moholy sú sledom dramatických udalostí a veľkých mien, pričom to jej zostávala v anonymite. Bola to práve Lucia Moholy, ktorá fotografovala tak priestory budov, ako aj život v nich a diela, ktoré tam vznikali. Archív, ktorý musela pri úteku z nacistického Nemecka zanechať v Berlíne obsahoval takmer 600 sklenených negatívov, ktoré Moholy považovala za navždy stratené, až kým po vojne neuvidela v katalógoch výstav a rôznych publikáciách pre ňu dobre známe fotografie Bauhausu, ale bez udania autorstva. Napokon zistila, že ich z Berlína odviezol so sebou do USA zakladateľ Bauhausu, architekt Walter Gropius a využíval ich k propagácii školy bez akejkoľvek zmienky o Lucii Moholy. Dlho jej ich odmietal vrátiť, no napokon sa Lucii Moholy podarilo získať aspoň časť svojho vzácneho archívu. To je len časť príbehu fotografky Lucie Moholy, viac si vypočujte v cykle Fenomény, Mariana Jaremková sa o Lucii Moholy rozpráva s hlavnou kurátorkou pražskej Kunsthalle Christelle Havranek. Príbeh školy Bauhaus je dobre známy, rovnako ikonická budova v Dessau, ktorú celý svet dôverne pozná z fotografií. No svet dlho netušil, že autorkou týchto fotografií je Lucia Moholy, ktorá dala Bauhausu vizuálnu identitu. Kapitoly života Lucie Moholy sú sledom dramatických udalostí a veľkých mien, pričom to jej zostávala v anonymite. Bola to práve Lucia Moholy, ktorá fotografovala tak priestory budov, ako aj život v nich a diela, ktoré tam vznikali. Archív, ktorý musela pri úteku z nacistického Nemecka zanechať v Berlíne obsahoval takmer 600 sklenených negatívov, ktoré Moholy považovala za navždy stratené, až kým po vojne neuvidela v katalógoch výstav a rôznych publikáciách pre ňu dobre známe fotografie Bauhausu, ale bez udania autorstva. Napokon zistila, že ich z Berlína odviezol so sebou do USA zakladateľ Bauhausu, architekt Walter Gropius a využíval ich k propagácii školy bez akejkoľvek zmienky o Lucii Moholy. Dlho jej ich odmietal vrátiť, no napokon sa Lucii Moholy podarilo získať aspoň časť svojho vzácneho archívu. To je len časť príbehu fotografky Lucie Moholy, viac si vypočujte v cykle Fenomény, Mariana Jaremková sa o Lucii Moholy rozpráva s hlavnou kurátorkou pražskej Kunsthalle Christelle Havranek. 00:26:15 Thu, 19 Sep 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004445/00444560-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004445/00444560-1.mp3 Sú pekné, pohodlné, praktické a i keď sa o nich hovorí ako o ikonických kreslách 80. rokov v Československu, dnes už vieme, že sú aj nadčasové. Kreslá T 2403 a T 2407 dizajnéra Viliama Chleba, ktorý patrí medzi zásadné osobnosti československého dizajnu. Jeho nábytok, ktorý navrhol pre Kodretu Myjava, vtedy doslova masívne „obsadil“ verejný priestor, kancelárske i bytové interiéry. Charakteristická je jednoduchá kovová konštrukcia a čalúnený odnímateľný poťah z ražného plátna. Práve týmto kreslám sa Zuzana Golianová venuje v najnovších Fenoménoch. Jej hosťami sú: historička umenia Ľubica Hustá, riaditeľka festivalu Bratislava Dizajn Week a dizajnér Viliam Chlebo. Sú pekné, pohodlné, praktické a i keď sa o nich hovorí ako o ikonických kreslách 80. rokov v Československu, dnes už vieme, že sú aj nadčasové. Kreslá T 2403 a T 2407 dizajnéra Viliama Chleba, ktorý patrí medzi zásadné osobnosti československého dizajnu. Jeho nábytok, ktorý navrhol pre Kodretu Myjava, vtedy doslova masívne „obsadil“ verejný priestor, kancelárske i bytové interiéry. Charakteristická je jednoduchá kovová konštrukcia a čalúnený odnímateľný poťah z ražného plátna. Práve týmto kreslám sa Zuzana Golianová venuje v najnovších Fenoménoch. Jej hosťami sú: historička umenia Ľubica Hustá, riaditeľka festivalu Bratislava Dizajn Week a dizajnér Viliam Chlebo. 00:25:12 Thu, 12 Sep 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004445/00444559-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004445/00444559-1.mp3 Dejiny modernej architektúry sú plné príbehov žien, ktoré stáli v úzadí veľkých architektov. Jednou z nich je i brilantná dizajnérka interiérov, nábytku a efemérnej architektúry Lilly Reich. Dnes, ak už hovoríme o nemeckej avantgarde prvej polovice 20. storočia, hovoríme súčasne aj o dôležitosti a vplyve Lilly Reich. A to i na vývoj kariéry architekta Ludwiga Miesa van der Rohe, s ktorým spolupracovala. Práve spojenie s Miesom van der Rohe jej otvorilo veľké pole možností k progresívnemu vývoju jej tvorby, navzájom sa inšpirovali a oplyvňovali, no súčasne sa meno rešpektovanej dizajnérky postupne vytrácalo a výsostné autorstvo či spoluatorstvo na významných dielach jej nebolo priznané. Až niekedy v 80. rokoch sa jej začalo priznávať právoplatné miesto v dejinách architektúry 20. storočia. Od uznania, cez neviditeľnosť až po opätovné obnovenie mena Lilly Reich - to je v skratke príbeh ženy, ktorej je venovaná ďalšia časť cyklu Fenomény. Dejiny modernej architektúry sú plné príbehov žien, ktoré stáli v úzadí veľkých architektov. Jednou z nich je i brilantná dizajnérka interiérov, nábytku a efemérnej architektúry Lilly Reich. Dnes, ak už hovoríme o nemeckej avantgarde prvej polovice 20. storočia, hovoríme súčasne aj o dôležitosti a vplyve Lilly Reich. A to i na vývoj kariéry architekta Ludwiga Miesa van der Rohe, s ktorým spolupracovala. Práve spojenie s Miesom van der Rohe jej otvorilo veľké pole možností k progresívnemu vývoju jej tvorby, navzájom sa inšpirovali a oplyvňovali, no súčasne sa meno rešpektovanej dizajnérky postupne vytrácalo a výsostné autorstvo či spoluatorstvo na významných dielach jej nebolo priznané. Až niekedy v 80. rokoch sa jej začalo priznávať právoplatné miesto v dejinách architektúry 20. storočia. Od uznania, cez neviditeľnosť až po opätovné obnovenie mena Lilly Reich - to je v skratke príbeh ženy, ktorej je venovaná ďalšia časť cyklu Fenomény. 00:29:28 Thu, 05 Sep 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004445/00444558-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004445/00444558-1.mp3 Pamätník Obete varujú! Pamätník Obete varujú! 00:29:58 Thu, 29 Aug 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004333/00433373-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004333/00433373-1.mp3 „Československá demokratická žena“ – aj tak označovali Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú, vzdelanú ženu, intelektuálku s čulým záujmom o dianie, ktorá spájala emancipáciu žien s demokraciou, autorku knihy Žena novej doby. Snažila sa o zrovnoprávnenie ľudí a dnes jej snahy a jej životný príbeh fascinuje mnoho ľudí, odborníkov/odborníčky; rastie záujem o pribúdajú snahy o výskumy a štúdie, ktoré by odkrývali jej cesty a zmýšľanie. Zuzana Golianová sa o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou z Historického ústavu SAV v Bratislave i s divadelnou režisérkou, dokumentaristkou a autorkou Annou Gruskovou. „Československá demokratická žena“ – aj tak označovali Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú, vzdelanú ženu, intelektuálku s čulým záujmom o dianie, ktorá spájala emancipáciu žien s demokraciou, autorku knihy Žena novej doby. Snažila sa o zrovnoprávnenie ľudí a dnes jej snahy a jej životný príbeh fascinuje mnoho ľudí, odborníkov/odborníčky; rastie záujem o pribúdajú snahy o výskumy a štúdie, ktoré by odkrývali jej cesty a zmýšľanie. Zuzana Golianová sa o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou z Historického ústavu SAV v Bratislave i s divadelnou režisérkou, dokumentaristkou a autorkou Annou Gruskovou. 00:29:59 Thu, 22 Aug 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004324/00432488-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004324/00432488-1.mp3 Je veľa kníh, filmov, či inak umelecky spracovaných príbehov, ktoré nám približujú hrôzu holokaustu. No len niektoré z nich majú skutočnú pečať prežitého, autentického svedectva. Medzi ne rozhodne patrí výnimočná kniha Denník Anny Frankovej, ktorá má obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj. O to, že denník Anny sa vôbec stal knihou sa zaslúžil jej otec Otto, ktorý ako jediný z rodiny prežil druhú svetovú vojnu. A v tomto roku vyšiel denník dokonca aj ako komiks, takže výnimočný text sprevádza aj vizuálny zážitok. Knihu Denník Anny Frankovej spracovala Zuzana Golianová v rámci autorského cyklu Fenomény. Je veľa kníh, filmov, či inak umelecky spracovaných príbehov, ktoré nám približujú hrôzu holokaustu. No len niektoré z nich majú skutočnú pečať prežitého, autentického svedectva. Medzi ne rozhodne patrí výnimočná kniha Denník Anny Frankovej, ktorá má obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj. O to, že denník Anny sa vôbec stal knihou sa zaslúžil jej otec Otto, ktorý ako jediný z rodiny prežil druhú svetovú vojnu. A v tomto roku vyšiel denník dokonca aj ako komiks, takže výnimočný text sprevádza aj vizuálny zážitok. Knihu Denník Anny Frankovej spracovala Zuzana Golianová v rámci autorského cyklu Fenomény. 00:29:58 Thu, 15 Aug 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004315/00431593-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004315/00431593-1.mp3 Antikvariát Steiner patrí medzi kultové miesta v historickom jadre Bratislavy, je miestom s vlastnou pamäťou, ktorá siaha do tragických 40.-tych rokov minulého storočia. História sa postupne odkrýva, ľudia nachádzajú silu prehovoriť, vstúpiť do svojich spomienok a ďalší zachytávajú tieto skutočné príbehy a pretavujú ich do umeleckej podoby. Zuzana Golianová sa aspoň v skratke rozhodla sprostredkovať príbeh Antikvariátu Steiner a to v rámci autorského cyklu Rádia Devín – Fenomény. Antikvariát Steiner patrí medzi kultové miesta v historickom jadre Bratislavy, je miestom s vlastnou pamäťou, ktorá siaha do tragických 40.-tych rokov minulého storočia. História sa postupne odkrýva, ľudia nachádzajú silu prehovoriť, vstúpiť do svojich spomienok a ďalší zachytávajú tieto skutočné príbehy a pretavujú ich do umeleckej podoby. Zuzana Golianová sa aspoň v skratke rozhodla sprostredkovať príbeh Antikvariátu Steiner a to v rámci autorského cyklu Rádia Devín – Fenomény. 00:29:59 Thu, 08 Aug 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004306/00430650-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0043/004306/00430650-1.mp3 00:29:59 Thu, 01 Aug 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004296/00429674-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004296/00429674-1.mp3 Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín. Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín. 00:29:59 Thu, 25 Jul 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004286/00428677-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004286/00428677-1.mp3 Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín. Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín. 00:29:59 Thu, 18 Jul 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004276/00427689-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004276/00427689-1.mp3 Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín. Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín. 00:29:58 Thu, 11 Jul 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004266/00426629-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004266/00426629-1.mp3 Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín. Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín. 00:29:59 Thu, 04 Jul 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004257/00425732-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004257/00425732-1.mp3 Eliška Junková bola prvá česko-slovenská automobilová pretekárka, v 20. rokoch minulého storočia bola dokonca najrýchlejšou ženou sveta a ako jediná žena v histórii Grand Prix sa dokázala vyrovnať najlepším jazdcom tejto súťaže, najvýznamnejšie úspechy dosiahla na Sicílii v pretekoch Targa Florio. Pretekala na legendárnom vozidle Bugatti T35. Eliška Junková sa narodila pred viac ako 120 rokmi v Olomouci. Bola raritou svojej doby, úkaz! Patrila medzi moderné emancipované ženy novovzniknutej Prvej česko-slovenskej republiky. Zuzana Golianová jej venuje najnovšie Fenomény. Hovoriť o nej bude filmová teoretička Magda Španihelová, divadelníci z Moravského divadla Olomouc, ktorí vytvorili autorskú inscenáciu ELA! a tiež budete počuť hlas Elišky Junkovej - jeden z pokladov archívu Slovenského rozhlasu. Eliška Junková bola prvá česko-slovenská automobilová pretekárka, v 20. rokoch minulého storočia bola dokonca najrýchlejšou ženou sveta a ako jediná žena v histórii Grand Prix sa dokázala vyrovnať najlepším jazdcom tejto súťaže, najvýznamnejšie úspechy dosiahla na Sicílii v pretekoch Targa Florio. Pretekala na legendárnom vozidle Bugatti T35. Eliška Junková sa narodila pred viac ako 120 rokmi v Olomouci. Bola raritou svojej doby, úkaz! Patrila medzi moderné emancipované ženy novovzniknutej Prvej česko-slovenskej republiky. Zuzana Golianová jej venuje najnovšie Fenomény. Hovoriť o nej bude filmová teoretička Magda Španihelová, divadelníci z Moravského divadla Olomouc, ktorí vytvorili autorskú inscenáciu ELA! a tiež budete počuť hlas Elišky Junkovej - jeden z pokladov archívu Slovenského rozhlasu. 00:30:02 Thu, 27 Jun 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004246/00424615-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004246/00424615-1.mp3 00:29:59 Thu, 20 Jun 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004234/00423448-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004234/00423448-1.mp3 Sú miesta, sú objekty, ktoré mesto potrebuje; ktoré ho robia mestom, miestom pre život. Fontány pridávajú mestám atmosféru, sú miestom stretávania, legiend, príbehov, asociácií i pamäti. Sú stopou času. Sú vizuálnym dielom výtvarníkov, architektov, sochárov. A z viacerých dôvodov sú aj fenoménom. V rovnomennej relácii – Fenomény – sa im venuje Zuzana Golianová, ktorá sa nechala inšpirovať knihou Bratislavské moderné fontány, budete počuť teoretika architektúry Martina Zaička a výtvarníčku, grafičku Katarínu Knežníkovú. Sú miesta, sú objekty, ktoré mesto potrebuje; ktoré ho robia mestom, miestom pre život. Fontány pridávajú mestám atmosféru, sú miestom stretávania, legiend, príbehov, asociácií i pamäti. Sú stopou času. Sú vizuálnym dielom výtvarníkov, architektov, sochárov. A z viacerých dôvodov sú aj fenoménom. V rovnomennej relácii – Fenomény – sa im venuje Zuzana Golianová, ktorá sa nechala inšpirovať knihou Bratislavské moderné fontány, budete počuť teoretika architektúry Martina Zaička a výtvarníčku, grafičku Katarínu Knežníkovú. 00:29:58 Thu, 13 Jun 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004223/00422333-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004223/00422333-1.mp3 Uplynulo už štvťstoročie od premiéry Matrixu, ktorý prekročil hranice filmu a stal sa kultúrno-spoločenským fenoménom. Už v dobe svojho uvedenia, na prahu digitálneho veku, mal množstvo interpretácií, ikony cyberpunku, z ktorého vzišiel, ho kritizovali, diváci z neho urobili kult. No zaujímavé je hovoriť o Matrixe nielen na začiatku milénia, ale najmä v kontexte súčasnosti. Spochybňovanie reality, otázka čo je pravda, prestupovanie medzi dvoma svetmi. Dávame si stále tie isté otázky(?). K fenoménu “Matrix” sa vrátia teoretik popkultúry Juraj Malíček a Mariana Jaremková. Uplynulo už štvťstoročie od premiéry Matrixu, ktorý prekročil hranice filmu a stal sa kultúrno-spoločenským fenoménom. Už v dobe svojho uvedenia, na prahu digitálneho veku, mal množstvo interpretácií, ikony cyberpunku, z ktorého vzišiel, ho kritizovali, diváci z neho urobili kult. No zaujímavé je hovoriť o Matrixe nielen na začiatku milénia, ale najmä v kontexte súčasnosti. Spochybňovanie reality, otázka čo je pravda, prestupovanie medzi dvoma svetmi. Dávame si stále tie isté otázky(?). K fenoménu “Matrix” sa vrátia teoretik popkultúry Juraj Malíček a Mariana Jaremková. 00:30:21 Thu, 06 Jun 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004214/00421461-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004214/00421461-1.mp3 Ikony hudobného undergroundu, ostrovy slobody, legendárny klub a dvaja muži, ktorí zmenili svet hudobnej fotografie - The Plastic People Of The Universe, Filip Topol, zakázané burzy hudby, CBGB, Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. V máji si pripomenieme Fenomény Mariany Jaremkovej, ktoré sa venujú hudobným ikonám. Ikony hudobného undergroundu, ostrovy slobody, legendárny klub a dvaja muži, ktorí zmenili svet hudobnej fotografie - The Plastic People Of The Universe, Filip Topol, zakázané burzy hudby, CBGB, Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. V máji si pripomenieme Fenomény Mariany Jaremkovej, ktoré sa venujú hudobným ikonám. 00:29:59 Thu, 30 May 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004204/00420404-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0042/004204/00420404-1.mp3 Ikony hudobného undergroundu, ostrovy slobody, legendárny klub a dvaja muži, ktorí zmenili svet hudobnej fotografie - The Plastic People Of The Universe, Filip Topol, zakázané burzy hudby, CBGB, Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. V máji si pripomenieme Fenomény Mariany Jaremkovej, ktoré sa venujú hudobným ikonám. Ikony hudobného undergroundu, ostrovy slobody, legendárny klub a dvaja muži, ktorí zmenili svet hudobnej fotografie - The Plastic People Of The Universe, Filip Topol, zakázané burzy hudby, CBGB, Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. V máji si pripomenieme Fenomény Mariany Jaremkovej, ktoré sa venujú hudobným ikonám. 00:29:59 Thu, 16 May 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004184/00418450-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004184/00418450-1.mp3 Zakázané burzy hudby. Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Ak ste zachytili dobrú skladbu napr. na rakúskom rádiu, tak vypočuť si celý album, na to nestačilo zájsť si pre neho do obchodu. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách Zakázané burzy hudby. Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Ak ste zachytili dobrú skladbu napr. na rakúskom rádiu, tak vypočuť si celý album, na to nestačilo zájsť si pre neho do obchodu. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách 00:29:59 Thu, 09 May 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004174/00417478-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004174/00417478-1.mp3 Plastic People Of The Universe Plastic People Of The Universe 00:29:59 Thu, 02 May 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004165/00416512-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004165/00416512-1.mp3 Fenomény venované americkej spisovateľke a novinárke Joan Didion a jej knihe Rok magického myslenia. Významná autorka a predstaviteľka novej žurnalistiky sa narodila 5. decembra 1934 v Kalifornii, zomrela ako 87-ročná 23. decembra 2021 v New Yorku. Jej kariéra sa začala v 50. rokoch 20. storočia po tom, čo vyhrala súťaž esejí časopisu Vogue. Autorku relácie Zuzanu Golianovú priviedol k téme vlastný čitateľský zážitok z tejto knihy, ktorá je z diela Didion ako jediná preložená do slovenčiny. Preložila ju prekladateľka a autorka Jana Juráňová, doslov napísal prekladateľ a publicista Tomáš Hučko; obaja sú hosťami relácie. Reč bude aj o smútku a intimite, o stratách a hľadaní spôsobov, ako ich zvládnuť, ako nimi prejsť. Fenomény venované americkej spisovateľke a novinárke Joan Didion a jej knihe Rok magického myslenia. Významná autorka a predstaviteľka novej žurnalistiky sa narodila 5. decembra 1934 v Kalifornii, zomrela ako 87-ročná 23. decembra 2021 v New Yorku. Jej kariéra sa začala v 50. rokoch 20. storočia po tom, čo vyhrala súťaž esejí časopisu Vogue. Autorku relácie Zuzanu Golianovú priviedol k téme vlastný čitateľský zážitok z tejto knihy, ktorá je z diela Didion ako jediná preložená do slovenčiny. Preložila ju prekladateľka a autorka Jana Juráňová, doslov napísal prekladateľ a publicista Tomáš Hučko; obaja sú hosťami relácie. Reč bude aj o smútku a intimite, o stratách a hľadaní spôsobov, ako ich zvládnuť, ako nimi prejsť. 00:29:47 Thu, 25 Apr 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004157/00415713-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004157/00415713-1.mp3 Pripomíname si sté výročie prvého priemyselne vyrábaného rádioprijímača v Českoslovesku, čím sme sa zaradili medzi svetovú veľmoc v rozhlasovom vysielaní. A my sa v Rádiu Devín venujeme dizajnu a kreatívnemu priemyslu. Aj týmto spojením vznikla téma najnovších Fenoménov - Vývoj dizajnu v podniku Tesla Bratislava v období socializmu. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala dvoch hostí: bývalého dizajnéra Tesly Bratislava Pavla Thurza a riaditeľa Slovenského centra dizajnu Maroša Schmidta. Pripomíname si sté výročie prvého priemyselne vyrábaného rádioprijímača v Českoslovesku, čím sme sa zaradili medzi svetovú veľmoc v rozhlasovom vysielaní. A my sa v Rádiu Devín venujeme dizajnu a kreatívnemu priemyslu. Aj týmto spojením vznikla téma najnovších Fenoménov - Vývoj dizajnu v podniku Tesla Bratislava v období socializmu. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala dvoch hostí: bývalého dizajnéra Tesly Bratislava Pavla Thurza a riaditeľa Slovenského centra dizajnu Maroša Schmidta. 00:30:06 Thu, 18 Apr 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004148/00414846-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004148/00414846-1.mp3 Fenomény venované skladateľovi a hudobníkovi Marekovi Brezovskému pokračujú druhou časťou. 15. apríla si pripomenieme jeho nedožité 50. narodeniny a 22. júna aj predčasný odchod vo veku 20 rokov. Marek sám hovoril, že až keď zomrie sa ukáže, či jeho hudba obstojí. Vďaka projektu Hrana, ktorý sa internetom začal ešte v 90. rokoch šíriť medzi poslucháčmi a nachádza si dodnes nových sa stále potvrdzuje, že Marekova hudba obstála v čase - svojou nadčasovosťou. V druhej časti Fenoménov budú pokračovať v rozprávaní Marekova sestra a autorka textov Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a Oskar Rózsa. Fenomény venované skladateľovi a hudobníkovi Marekovi Brezovskému pokračujú druhou časťou. 15. apríla si pripomenieme jeho nedožité 50. narodeniny a 22. júna aj predčasný odchod vo veku 20 rokov. Marek sám hovoril, že až keď zomrie sa ukáže, či jeho hudba obstojí. Vďaka projektu Hrana, ktorý sa internetom začal ešte v 90. rokoch šíriť medzi poslucháčmi a nachádza si dodnes nových sa stále potvrdzuje, že Marekova hudba obstála v čase - svojou nadčasovosťou. V druhej časti Fenoménov budú pokračovať v rozprávaní Marekova sestra a autorka textov Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a Oskar Rózsa. 00:29:46 Thu, 11 Apr 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004137/00413705-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004137/00413705-1.mp3 Skladateľ a hudobník Marek Brezovský (15.4.1974-22.6.1994) žil rýchlo a zomrel mladý. Svoj veľký talent už nestihol rozvinúť. Keď odišiel mal iba 20 rokov. No za ten krátky, ale extrémne tvorivý čas, stihol skomponovať hudbu, ktorá oslovuje poslucháčov dodnes. A nachádza si stále nových. Hovoríme pritom o kompozíciách a skladbách, ktoré skomponoval -násťročný chalan. Citlivo reagoval na dobu, ktorá bola plná zmien, veľa spracoval v hudbe, no iba umením všetko v sebe zvládnuť nedokázal. Mariana Jaremková sa v dvoch častiach cyklu Fenomény sústredila iba na hudbu, teda to, čo zostalo a pretrváva. Na Mareka Brezovského budú spomínať jeho sestra a textárka Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a hudobník, skladateľ Oskar Rózsa, práve vďaka projektu Hrana, za ktorým stojí, je Marekova hudba stále živá. Skladateľ a hudobník Marek Brezovský (15.4.1974-22.6.1994) žil rýchlo a zomrel mladý. Svoj veľký talent už nestihol rozvinúť. Keď odišiel mal iba 20 rokov. No za ten krátky, ale extrémne tvorivý čas, stihol skomponovať hudbu, ktorá oslovuje poslucháčov dodnes. A nachádza si stále nových. Hovoríme pritom o kompozíciách a skladbách, ktoré skomponoval -násťročný chalan. Citlivo reagoval na dobu, ktorá bola plná zmien, veľa spracoval v hudbe, no iba umením všetko v sebe zvládnuť nedokázal. Mariana Jaremková sa v dvoch častiach cyklu Fenomény sústredila iba na hudbu, teda to, čo zostalo a pretrváva. Na Mareka Brezovského budú spomínať jeho sestra a textárka Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a hudobník, skladateľ Oskar Rózsa, práve vďaka projektu Hrana, za ktorým stojí, je Marekova hudba stále živá. 00:29:59 Thu, 04 Apr 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004128/00412814-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004128/00412814-1.mp3 Fenomén - Simone de Beauvoir. Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú. Fenomén - Simone de Beauvoir. Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú. 00:29:58 Thu, 28 Mar 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004118/00411883-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004118/00411883-1.mp3 Fenomén - Sylvia Plath. Zuzana Golianová pripravila Fenomény, v ktorých sa venuje životu a tvorbe americkej spisovateľky Sylvie Plath. Na to, že zomrela veľmi mladá, už ako 30-ročná, zanechala celkom rozsiahle dielo. Venovala sa v prvom rade poézii, ale aj próze, tvorbe pre deti a písala aj listy a denníky. Aká bola Sylvia Plath, či aká sa nám zdá byť z pohľadu dneška? Aj o tom hovorila autorka relácie s literárnou kritičkou a prekladateľkou Ivanou Hostovou. Fenomén - Sylvia Plath. Zuzana Golianová pripravila Fenomény, v ktorých sa venuje životu a tvorbe americkej spisovateľky Sylvie Plath. Na to, že zomrela veľmi mladá, už ako 30-ročná, zanechala celkom rozsiahle dielo. Venovala sa v prvom rade poézii, ale aj próze, tvorbe pre deti a písala aj listy a denníky. Aká bola Sylvia Plath, či aká sa nám zdá byť z pohľadu dneška? Aj o tom hovorila autorka relácie s literárnou kritičkou a prekladateľkou Ivanou Hostovou. 00:29:59 Thu, 21 Mar 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004107/00410773-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004107/00410773-1.mp3 Fenomén - Virginia Woolfová. „Knihy sú zrkadlami duše,“ napísala anglická spisovateľka, autorka románov, poviedok, esejí i kritík Virginia Woolfová. Je najvýznamnejšou predstaviteľkou anglickej moderny v literatúre, no razantne vstúpila nie len do sveta literatúry a textov, ale aj do širšieho spoločenského diania. Bola silnou osobnosťou, ktorá častokrát vystupovala proti prúdu, kritizovala viktoriánsku éru. Do dejín sa zapísala ako literátka, humanistka, proti násiliu a protifašistická bojovníčka, upozorňovala tiež na nepriaznivé dôsledky patriarchálneho systému. Na tému Fenomén – Virginia Woolfová si Zuzana Golianová pozvala poetku, literárnu vedkyňu, pedagogičku Zuzana Husárová. Fenomén - Virginia Woolfová. „Knihy sú zrkadlami duše,“ napísala anglická spisovateľka, autorka románov, poviedok, esejí i kritík Virginia Woolfová. Je najvýznamnejšou predstaviteľkou anglickej moderny v literatúre, no razantne vstúpila nie len do sveta literatúry a textov, ale aj do širšieho spoločenského diania. Bola silnou osobnosťou, ktorá častokrát vystupovala proti prúdu, kritizovala viktoriánsku éru. Do dejín sa zapísala ako literátka, humanistka, proti násiliu a protifašistická bojovníčka, upozorňovala tiež na nepriaznivé dôsledky patriarchálneho systému. Na tému Fenomén – Virginia Woolfová si Zuzana Golianová pozvala poetku, literárnu vedkyňu, pedagogičku Zuzana Husárová. 00:29:59 Thu, 14 Mar 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004098/00409833-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004098/00409833-1.mp3 Kto je Elena Ferrante, čo o nej vieme? Ako by sa dali pomenovať témy a spôsob písania tejto talianskej rozprávačky, ktorá uchvátila tisícky čitateliek a zrejme aj čitateľov. Pseudonym, pod ktorým táto talianska spisovateľka píše – Elena Ferrante – sa stal svetoznámou značkou. Jej romány sú preložené do približne 50 jazykov. Prečo púta pozornosť každou svojou knihou? Aké sú jej hrdinky, ako vidí Neapol a taliansky juh 50. rokov i súčasnosti? V čom tkvie úspech jeho Neapolskej ságy aj ďalších jej samostatných titulov. Do týchto otázok sa vo Fenoménoch pustia vydavateľka a prekladateľka Aňa Ostrihoňová a moderátorka Rádia Devín Zuzana Golianová. Kto je Elena Ferrante, čo o nej vieme? Ako by sa dali pomenovať témy a spôsob písania tejto talianskej rozprávačky, ktorá uchvátila tisícky čitateliek a zrejme aj čitateľov. Pseudonym, pod ktorým táto talianska spisovateľka píše – Elena Ferrante – sa stal svetoznámou značkou. Jej romány sú preložené do približne 50 jazykov. Prečo púta pozornosť každou svojou knihou? Aké sú jej hrdinky, ako vidí Neapol a taliansky juh 50. rokov i súčasnosti? V čom tkvie úspech jeho Neapolskej ságy aj ďalších jej samostatných titulov. Do týchto otázok sa vo Fenoménoch pustia vydavateľka a prekladateľka Aňa Ostrihoňová a moderátorka Rádia Devín Zuzana Golianová. 00:29:59 Thu, 07 Mar 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004088/00408895-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004088/00408895-1.mp3 V tamojšej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka. V roku 814 sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené. Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom. To sú všetko informácie, ktoré si nájdete na internete jedným klikom. Autorku nových Fenoménov Zuzanu Golianovú však v rámci súčasného pútnictva zaujímali skutočné príbehy konkrétnych ľudí. Do štúdia si pozvala tých, ktorí túto púť prešli – každá/každý inak a posvojom. Vo Fenoménoch bude reč o tom, s akou motiváciou sa na cestu vydali a čo v jej závere našli. Pozvanie prijali: Lucia Gavulová – kurátorka súčasného umenia, Eva Kopecká – hispanistka a publicistka, Boris Németh - fotograf a pedagóg. V tamojšej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka. V roku 814 sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené. Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom. To sú všetko informácie, ktoré si nájdete na internete jedným klikom. Autorku nových Fenoménov Zuzanu Golianovú však v rámci súčasného pútnictva zaujímali skutočné príbehy konkrétnych ľudí. Do štúdia si pozvala tých, ktorí túto púť prešli – každá/každý inak a posvojom. Vo Fenoménoch bude reč o tom, s akou motiváciou sa na cestu vydali a čo v jej závere našli. Pozvanie prijali: Lucia Gavulová – kurátorka súčasného umenia, Eva Kopecká – hispanistka a publicistka, Boris Németh - fotograf a pedagóg. 00:29:52 Thu, 29 Feb 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004081/00408147-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004081/00408147-1.mp3 Aj samizdat má svoje legendy. A je naozaj fenoménom, ak legenda nezostane iba legendou. Alebo ešte horšie iba prežívajúcou legendou. Revolver Revue začala vychádzať v 80. rokoch (pôvodne pod názvom Jednou nohou), samozrejme v tej dobe ilegálne a po Nežnej revolúcii nielen že postupne nezanikla, ale zostala rovnako rešpektovaným a relevantným kultúrnym časopisom, platformou garantujúcou kvalitu, ktorá dáva priestor súčasnému umeniu a uchováva odkaz undergroundu. O časoch "v podzemí", vystúpení z ilegality až po dnešok, o nesvätej madone v logu, prepojení obrazu a textu, premenách i uchovaní si undergroundového ducha bude v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovoriť šéfredaktorka časopisu Terezie Pokorná. Aj samizdat má svoje legendy. A je naozaj fenoménom, ak legenda nezostane iba legendou. Alebo ešte horšie iba prežívajúcou legendou. Revolver Revue začala vychádzať v 80. rokoch (pôvodne pod názvom Jednou nohou), samozrejme v tej dobe ilegálne a po Nežnej revolúcii nielen že postupne nezanikla, ale zostala rovnako rešpektovaným a relevantným kultúrnym časopisom, platformou garantujúcou kvalitu, ktorá dáva priestor súčasnému umeniu a uchováva odkaz undergroundu. O časoch "v podzemí", vystúpení z ilegality až po dnešok, o nesvätej madone v logu, prepojení obrazu a textu, premenách i uchovaní si undergroundového ducha bude v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovoriť šéfredaktorka časopisu Terezie Pokorná. 00:29:58 Thu, 22 Feb 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004068/00406891-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004068/00406891-1.mp3 Ľudová výšivka nemusí byť konzervatívna, ani spútaná, a už vôbec nie uzavretá. Dokáže komunikovať. Autorka najnovších Fenoménov Zuzana Golianová sa vybrala na štyri miesta za štyrmi ženami, troma výtvarníčkami a jednou dizajnérkou. Počuť budete Danielu Krajčovú, Ivanu Šátekovú, Ninu Rybárovú a Sylviu Ciulis. Všetky sa zaoberajú výšivkou a tak tému nazvala „Výšivka dnes“. Ľudová výšivka nemusí byť konzervatívna, ani spútaná, a už vôbec nie uzavretá. Dokáže komunikovať. Autorka najnovších Fenoménov Zuzana Golianová sa vybrala na štyri miesta za štyrmi ženami, troma výtvarníčkami a jednou dizajnérkou. Počuť budete Danielu Krajčovú, Ivanu Šátekovú, Ninu Rybárovú a Sylviu Ciulis. Všetky sa zaoberajú výšivkou a tak tému nazvala „Výšivka dnes“. 00:29:42 Thu, 15 Feb 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004060/00406010-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004060/00406010-1.mp3 “Sledovať film Sergeja Paradžanova Farba granátového jablka je ako otvoriť dvere a vstúpiť do inej diemnzie, kde sa zastavil čas a uvoľnila sa krása. Nič iné sa tejto snímke nevyrovná,” nechal sa počuť režisér Martin Scorsese, jeden z mnohých obdivovateľov filmového básnika Sergeja Paradžanova. Hovorí sa o ňom ako o najvýtvarnejšom režisérovi a práve téza, že film nie je pokračovaním divadla, ale výtvarného umenia, vidíme vo filme Farba granátového jablka, ktorý znamenal v súdobej kinematografii úplnú revolúciu. Hovoriť o vizuálnej pôsobivosti jeho filmov v rozhlase a priblížiť tak Paradžanovovho filmárskeho génia je náročné a v cykle Fenoménov Mariany Jaremkovej prijal túto výzvu filmový teoretik Martin Ciel. “Sledovať film Sergeja Paradžanova Farba granátového jablka je ako otvoriť dvere a vstúpiť do inej diemnzie, kde sa zastavil čas a uvoľnila sa krása. Nič iné sa tejto snímke nevyrovná,” nechal sa počuť režisér Martin Scorsese, jeden z mnohých obdivovateľov filmového básnika Sergeja Paradžanova. Hovorí sa o ňom ako o najvýtvarnejšom režisérovi a práve téza, že film nie je pokračovaním divadla, ale výtvarného umenia, vidíme vo filme Farba granátového jablka, ktorý znamenal v súdobej kinematografii úplnú revolúciu. Hovoriť o vizuálnej pôsobivosti jeho filmov v rozhlase a priblížiť tak Paradžanovovho filmárskeho génia je náročné a v cykle Fenoménov Mariany Jaremkovej prijal túto výzvu filmový teoretik Martin Ciel. 00:29:54 Thu, 08 Feb 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004051/00405115-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004051/00405115-1.mp3 Žiť napríklad v osemdesiatych rokoch 20. storočia vo Východnej Európe a mať šaty ako z Paríža? Bolo to možné. Ženy si šili, alebo si dávali šiť podľa Burdy. Módneho magazínu so strihovou prílohou uprostred. Za týmto konceptom, ktorý doslova plnil zľahka márnomyseľné sny nejednej ženy, pre ktorú sprístupnil luxusnú módu, stála nemecká vydavateľka Aenne Burda, ktorá sa narodila pred viac ako sto rokmi. Jej časopis vychádzal v 120 krajinách v multimiliónových nákladoch. Venovala som jej najnovšie Fenomény. Kým bola, prečo bol jej časopis hit a ako vidíme jej prínos dnes? Aj na to sa pýtala autorka relácie Zuzana Golianová Zuzany Dedík Šidlíkovej, historičky módy, kurátorky z Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Lindy Gillmayr z Goethe Institut Žiť napríklad v osemdesiatych rokoch 20. storočia vo Východnej Európe a mať šaty ako z Paríža? Bolo to možné. Ženy si šili, alebo si dávali šiť podľa Burdy. Módneho magazínu so strihovou prílohou uprostred. Za týmto konceptom, ktorý doslova plnil zľahka márnomyseľné sny nejednej ženy, pre ktorú sprístupnil luxusnú módu, stála nemecká vydavateľka Aenne Burda, ktorá sa narodila pred viac ako sto rokmi. Jej časopis vychádzal v 120 krajinách v multimiliónových nákladoch. Venovala som jej najnovšie Fenomény. Kým bola, prečo bol jej časopis hit a ako vidíme jej prínos dnes? Aj na to sa pýtala autorka relácie Zuzana Golianová Zuzany Dedík Šidlíkovej, historičky módy, kurátorky z Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Lindy Gillmayr z Goethe Institut 00:29:50 Thu, 01 Feb 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004041/00404145-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004041/00404145-1.mp3 Videopožičovne boli neodmysliteľnou súčasťou našich životov najmä v 90. rokoch. A piatkové výpožičky na víkend boli doslova rituálom. V dobe streamovania a dostupnosti akéhokoľvek filmu na pár klikov z pohodlia domova sú už čierne krabičky s uloveným filmovým pokladom nostalgickou spomienkou nielen na filmové objavy, ale aj na atmosféru videopožičovne (áno aj s miestnosťou za červeným závesom) a celý ten proces výpožičky, tešenie sa a zdieľanie s priateľmi. Novinky, obskúrne filmy, klasiky, nečakané prekvapenia. Napokon nebyť videopožičovne by Tarantino (nazývaný aj blázon z videopožičovne) nebol Tarantino. Na svoje, niekedy až iniciačné zážitky spojené s fenoménom videopožičovne, bude s Marianou Jaremkovou spomínať teoretik popkultúry Juraj Malíček. Pripravte si preukazy! Videopožičovne boli neodmysliteľnou súčasťou našich životov najmä v 90. rokoch. A piatkové výpožičky na víkend boli doslova rituálom. V dobe streamovania a dostupnosti akéhokoľvek filmu na pár klikov z pohodlia domova sú už čierne krabičky s uloveným filmovým pokladom nostalgickou spomienkou nielen na filmové objavy, ale aj na atmosféru videopožičovne (áno aj s miestnosťou za červeným závesom) a celý ten proces výpožičky, tešenie sa a zdieľanie s priateľmi. Novinky, obskúrne filmy, klasiky, nečakané prekvapenia. Napokon nebyť videopožičovne by Tarantino (nazývaný aj blázon z videopožičovne) nebol Tarantino. Na svoje, niekedy až iniciačné zážitky spojené s fenoménom videopožičovne, bude s Marianou Jaremkovou spomínať teoretik popkultúry Juraj Malíček. Pripravte si preukazy! 00:30:11 Thu, 25 Jan 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004033/00403348-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004033/00403348-1.mp3 Fenomény Zuzany Golianovej venované Trabantu – milovanému i nenávidenému. Legendárne socialistické auto, ktoré sa začalo vyrábať v 1958 roku, pričom úplný začiatok vo forme akéhosi prototypu bol v 1957. Duroplastové vozidlo malo celkom zaujímavý osud, dá sa ísť po desaťročiach a na časovej línii vidieť, ako a kam sa posúvalo. V každom prípade sa dá hovoriť o ikone doby, ikone vtedajšej rozdelenej Európy, i o ikone dizajnu s jasným odkazom na Bauhaus. A ako hovorí hosť relácie Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu, absolvent štúdia automobilový dizajn na VŠVU, Trabant si prešiel „smutnokrásnou“ cestou. Fenomény Zuzany Golianovej venované Trabantu – milovanému i nenávidenému. Legendárne socialistické auto, ktoré sa začalo vyrábať v 1958 roku, pričom úplný začiatok vo forme akéhosi prototypu bol v 1957. Duroplastové vozidlo malo celkom zaujímavý osud, dá sa ísť po desaťročiach a na časovej línii vidieť, ako a kam sa posúvalo. V každom prípade sa dá hovoriť o ikone doby, ikone vtedajšej rozdelenej Európy, i o ikone dizajnu s jasným odkazom na Bauhaus. A ako hovorí hosť relácie Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu, absolvent štúdia automobilový dizajn na VŠVU, Trabant si prešiel „smutnokrásnou“ cestou. 00:29:58 Thu, 18 Jan 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004021/00402155-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004021/00402155-1.mp3 Kostýmová výtvarníčka, scénografka, ale aj scenáristka a režisérka Ester Krumbachová. So sebevlastným humorom spomínala, že okrem prostitúcie a hrobníctva prešla snáď všetkými profesiami. Hovoria o nej ako o femme fatale, múze či šedej eminencii filmovej Novej vlny, tým všetkým bola, ale nielen kvôli charizme, ale v prvom rade tvorivo provokovala a inšpirovala svojim talentom a invenciou. Ester Krumbachová vizuálne spoludefinovala Novú vlnu, jej kostými podnecovali k úvahám, neboli priamočiare a mali až filozofický presah, rovnako ako rekvizity, ktoré vyberala, niesli v sebe symbol, metaforu. Kostýmová výtvarníčka, scénografka, ale aj scenáristka a režisérka Ester Krumbachová. So sebevlastným humorom spomínala, že okrem prostitúcie a hrobníctva prešla snáď všetkými profesiami. Hovoria o nej ako o femme fatale, múze či šedej eminencii filmovej Novej vlny, tým všetkým bola, ale nielen kvôli charizme, ale v prvom rade tvorivo provokovala a inšpirovala svojim talentom a invenciou. Ester Krumbachová vizuálne spoludefinovala Novú vlnu, jej kostými podnecovali k úvahám, neboli priamočiare a mali až filozofický presah, rovnako ako rekvizity, ktoré vyberala, niesli v sebe symbol, metaforu. 00:31:29 Thu, 11 Jan 2024 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004014/00401434-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004014/00401434-1.mp3 Legendárny albumu z roku 1981 Bolo nás jedenásť. Jaroslav Filip – Milan Lasica – Július Satinský. Pozrieme sa na album spred 40-tich rokov a to aj s presahom na súčasný projekt Michala Kaščáka a takmer dvadsiatky hudobníkov. Odchodom Milana Lasicu, ktorý s nimi účinkoval, sa však aj toto nastavenie v čase uzavrelo. Budete počuť Michala Kaščáka, ktorý stojí za spomínaným projektom a tiež klaviristku, hudobníčku, dcéru Jara Filipa Dorotu Nvotovú. Legendárny albumu z roku 1981 Bolo nás jedenásť. Jaroslav Filip – Milan Lasica – Július Satinský. Pozrieme sa na album spred 40-tich rokov a to aj s presahom na súčasný projekt Michala Kaščáka a takmer dvadsiatky hudobníkov. Odchodom Milana Lasicu, ktorý s nimi účinkoval, sa však aj toto nastavenie v čase uzavrelo. Budete počuť Michala Kaščáka, ktorý stojí za spomínaným projektom a tiež klaviristku, hudobníčku, dcéru Jara Filipa Dorotu Nvotovú. 00:30:30 Sat, 30 Dec 2023 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003996/00399695-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003996/00399695-1.mp3 Príbehy o golemovi siahajú až do dôb ranného judaizmu, no najslávnejšou legendou sa stala tá pražská, podľa ktorej Jehuda Löw ben Becalel, pražský rabín zo 16. storočia, známy tiež ako Maharal, údajne stvoril golema z hliny a priviedol ho k životu prostredníctvom rituálov a zaklínadiel na obranu pražského židovského ghetta pred antisemitskými útokmi a pogromami. Záver príbehu aj ďalší život legendy dobre poznáme. Napokon vzbura umelej bytosti voči svojmu stvoriteľovi -človeku sa stala univerzálnou témou a metaforou. Nemenej známym je Golem od Gustava Meyrinka, ktorý opäť oživil záujem o legendu. (Aj) pri príležitosti nového vydania románu sa o histórii príbehov o golemoch, Maharalovom a Meyrinkovom golemovi, ale aj umelých bytostiach až po umelú inteligenciu sa Mariana Jaremková rozprávala s básnikom, publicistom a antikvárom Petrom Uličným. Príbehy o golemovi siahajú až do dôb ranného judaizmu, no najslávnejšou legendou sa stala tá pražská, podľa ktorej Jehuda Löw ben Becalel, pražský rabín zo 16. storočia, známy tiež ako Maharal, údajne stvoril golema z hliny a priviedol ho k životu prostredníctvom rituálov a zaklínadiel na obranu pražského židovského ghetta pred antisemitskými útokmi a pogromami. Záver príbehu aj ďalší život legendy dobre poznáme. Napokon vzbura umelej bytosti voči svojmu stvoriteľovi -človeku sa stala univerzálnou témou a metaforou. Nemenej známym je Golem od Gustava Meyrinka, ktorý opäť oživil záujem o legendu. (Aj) pri príležitosti nového vydania románu sa o histórii príbehov o golemoch, Maharalovom a Meyrinkovom golemovi, ale aj umelých bytostiach až po umelú inteligenciu sa Mariana Jaremková rozprávala s básnikom, publicistom a antikvárom Petrom Uličným. 00:30:57 Thu, 21 Dec 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003988/00398845-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003988/00398845-1.mp3 Moderná žena v období prvej Českosloveskej republiky (1924 - 1930). Téma ženy je – nech to znie akokoľvek ako klišé – nevyčerpateľná. Môžeme sa na ňu pozrieť rôznou optikou, v konkrétnom čase. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať emancipačným obdobím žien v rokoch prvej Československej republiky, v medzivojnovom období. Zamerala sa na zrod civilizovanej, modernej ženy; tá patrila k demokratizačným procesom novej republiky, ktorá vystriedala starú epochu monarchie. O podobe a poslaní takejto ženy, ženy nezávislej, pracujúcej sa s presahom na vizuálne umenie rozprávala s historičkou umenia Martinou Pachmanovou z Prahy a kurátorku zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie Katarínou Bajcurovou. V rozprávaní nebudú chýbať ženy s krátkymi vlasmi, v krátkym sukniach, ženy za volantom ani ženy s cigaretou. Aj tak sa môže javiť obraz modernej ženy v danom období. Moderná žena v období prvej Českosloveskej republiky (1924 - 1930). Téma ženy je – nech to znie akokoľvek ako klišé – nevyčerpateľná. Môžeme sa na ňu pozrieť rôznou optikou, v konkrétnom čase. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať emancipačným obdobím žien v rokoch prvej Československej republiky, v medzivojnovom období. Zamerala sa na zrod civilizovanej, modernej ženy; tá patrila k demokratizačným procesom novej republiky, ktorá vystriedala starú epochu monarchie. O podobe a poslaní takejto ženy, ženy nezávislej, pracujúcej sa s presahom na vizuálne umenie rozprávala s historičkou umenia Martinou Pachmanovou z Prahy a kurátorku zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie Katarínou Bajcurovou. V rozprávaní nebudú chýbať ženy s krátkymi vlasmi, v krátkym sukniach, ženy za volantom ani ženy s cigaretou. Aj tak sa môže javiť obraz modernej ženy v danom období. 00:29:59 Thu, 14 Dec 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003975/00397527-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003975/00397527-1.mp3 Ikonická fotografia National Geographic, Mona Lisa vo fotografii – aj tak sa dá priblížiť slávna fotografia Afgánske dievča so zelenými očami, ktorá vznikla v roku 1984 v Pakistane, jej autorom je americký vojnový reportér Steve McCurry. Svoj príbeh má aj samotná fotografia a samozrejme aj vtedy dvanásť ročné dievča, Afgánka na úteku, Šarbat Gula. Zuzana Golianová sa pri jej smaragdovo-zelených očiach pristavila spolu s dvoma fotografmi, obaja fotili aj v Afganistane, a nie raz – Andrejom Bánom a Martinom Črepom. Ikonická fotografia National Geographic, Mona Lisa vo fotografii – aj tak sa dá priblížiť slávna fotografia Afgánske dievča so zelenými očami, ktorá vznikla v roku 1984 v Pakistane, jej autorom je americký vojnový reportér Steve McCurry. Svoj príbeh má aj samotná fotografia a samozrejme aj vtedy dvanásť ročné dievča, Afgánka na úteku, Šarbat Gula. Zuzana Golianová sa pri jej smaragdovo-zelených očiach pristavila spolu s dvoma fotografmi, obaja fotili aj v Afganistane, a nie raz – Andrejom Bánom a Martinom Črepom. 00:29:59 Thu, 30 Nov 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003955/00395538-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003955/00395538-1.mp3 Paríž Paríž 00:29:59 Thu, 23 Nov 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003946/00394627-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003946/00394627-1.mp3 Veľký Gatsby je príbehom veľkej lásky, nablýskaného spoločenského vzostupu i tragickej dezilúzie a roztrieštených snov. Tém, ktoré Francis Scott Fitzgerald - autor jazzového veku - v tomto útlom románe ponúka, je oveľa viac. A mnohé sa nás dotýkajú aj dnes, pričom vyšiel takmer pred sto rokmi - v roku 1925. Atmosféra vtedajšej Ameriky je fascinujúca, zvuková i vizuálna. Nie nadarmo po románe siahajú filmári i divadelníci. Zuzana Golianová ho zaradila do cyklu Fenomény. Hosťom je vysokoškolský pedagóg, odborník na anglickú a kanadskú literatúru, prekladateľ z angličtiny, Marián Gazdík. A budete počuť aj ukážku z rozhlasovej hry z archívu Slovenského rozhlasu. Veľký Gatsby je príbehom veľkej lásky, nablýskaného spoločenského vzostupu i tragickej dezilúzie a roztrieštených snov. Tém, ktoré Francis Scott Fitzgerald - autor jazzového veku - v tomto útlom románe ponúka, je oveľa viac. A mnohé sa nás dotýkajú aj dnes, pričom vyšiel takmer pred sto rokmi - v roku 1925. Atmosféra vtedajšej Ameriky je fascinujúca, zvuková i vizuálna. Nie nadarmo po románe siahajú filmári i divadelníci. Zuzana Golianová ho zaradila do cyklu Fenomény. Hosťom je vysokoškolský pedagóg, odborník na anglickú a kanadskú literatúru, prekladateľ z angličtiny, Marián Gazdík. A budete počuť aj ukážku z rozhlasovej hry z archívu Slovenského rozhlasu. 00:29:54 Thu, 16 Nov 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003939/00393979-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003939/00393979-1.mp3 V súvislosti s inšpiráciou umelca sa hovorí o pobozkaní múzou, ale čo ak je tou múzou smrť? Aký vplyv na tvorbu má vedomie, že toto dielo bude naozaj posledné? Snaha dať do neho všetko, čo ešte chcem povedať, absolútna sloboda, reflexia, zmierenie, odmietnutie? Smrť ako koncept? O vybraných umelcoch tvoriacich s vedomím definitívnej konečnosti hovorili režiséri Adam Hanuljak a Róbert Šveda. V súvislosti s inšpiráciou umelca sa hovorí o pobozkaní múzou, ale čo ak je tou múzou smrť? Aký vplyv na tvorbu má vedomie, že toto dielo bude naozaj posledné? Snaha dať do neho všetko, čo ešte chcem povedať, absolútna sloboda, reflexia, zmierenie, odmietnutie? Smrť ako koncept? O vybraných umelcoch tvoriacich s vedomím definitívnej konečnosti hovorili režiséri Adam Hanuljak a Róbert Šveda. 00:52:00 Thu, 09 Nov 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003930/00393032-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003930/00393032-1.mp3 Lekáreň U Salvátora, jej história siaha do 18.storočia. Prežila monarchiu, prvú republiku, Slovenský štát, socializmus a trvala až do roku 1996. Patrila vždy k tým obľúbeným. Novorenesančná stavba s pôsobivou sochou spasiteľa na čelnej fasáde stojí v centre historického jadra v Bratislave, na Panskej 35. Podobných budov – významných architektonických objektov so svojím príbehom už nemá Bratislava veľa. Stavby, ktoré by mohli rozšíriť zoznam dnes tých, ktoré označujeme za ikonické – padli za obeť buď času, alebo režimom, za ktorými stáli ľudia s inými hodnotami. O Lekárni U Salvátora ako o fenoméne hovorila autorka relácie Zuzana Golianová s riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivanom Štasselom. Lekáreň U Salvátora, jej história siaha do 18.storočia. Prežila monarchiu, prvú republiku, Slovenský štát, socializmus a trvala až do roku 1996. Patrila vždy k tým obľúbeným. Novorenesančná stavba s pôsobivou sochou spasiteľa na čelnej fasáde stojí v centre historického jadra v Bratislave, na Panskej 35. Podobných budov – významných architektonických objektov so svojím príbehom už nemá Bratislava veľa. Stavby, ktoré by mohli rozšíriť zoznam dnes tých, ktoré označujeme za ikonické – padli za obeť buď času, alebo režimom, za ktorými stáli ľudia s inými hodnotami. O Lekárni U Salvátora ako o fenoméne hovorila autorka relácie Zuzana Golianová s riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivanom Štasselom. 00:29:58 Thu, 02 Nov 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003916/00391695-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003916/00391695-1.mp3 V rámci archeológie je tzv. letecká archeológia zvláštnym fenoménom. Bez pohľadu „zhora” by mnohé objavy neboli vôbec možné. Aj na Slovensku sa vďaka „lietajúcim mužom s fotoaparátom” podarilo odkryť miesta a pozostatky stavieb pochované pod nánosmi času a meniacej sa krajiny, a to dokonca až z doby kamennej. Jednoducho stále platí, že treba mať nadhľad. Mariana Jaremková sa rozprávala s priekopníkom leteckej archeológie na Slovensku Dr. Jánom Rajtárom, vedeckým pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre a hudobníkom Danielom Salontayom, ktorý vlastne túto tému do Fenoménov priniesol (a aj ju zhudobnil). V rámci archeológie je tzv. letecká archeológia zvláštnym fenoménom. Bez pohľadu „zhora” by mnohé objavy neboli vôbec možné. Aj na Slovensku sa vďaka „lietajúcim mužom s fotoaparátom” podarilo odkryť miesta a pozostatky stavieb pochované pod nánosmi času a meniacej sa krajiny, a to dokonca až z doby kamennej. Jednoducho stále platí, že treba mať nadhľad. Mariana Jaremková sa rozprávala s priekopníkom leteckej archeológie na Slovensku Dr. Jánom Rajtárom, vedeckým pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre a hudobníkom Danielom Salontayom, ktorý vlastne túto tému do Fenoménov priniesol (a aj ju zhudobnil). 00:31:05 Thu, 26 Oct 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003910/00391077-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003910/00391077-1.mp3 Bola talentovaná – odvážna a krásna. Komponovala údajne už od deviatich rokov. Dirigovala pražskú filharmóniu aj londýnsky orchester BBC. Dokázala sa presadiť v obore, ktorý bol vyhradený len pre mužov. Jej život bol však príliš krátky, zomrela ako dvadsaťpäťročná. Pre nás možno menej známe meno, no svet jej dielo pozná a túto mimoriadnu umelkyňu – fenomén – neustále objavuje. Hostia Zuzany Golianovej boli Miloš Štědroň, profesor muzikológie v Ústave hudobnej vedy Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a režisérka Anna Davidová, ktorá naštudovala v brnianskom divadle Husa na provázku úspešnú i oceňovanú inscenáciu, symfonietu o brnianskej femme fatale Vitka. Bola talentovaná – odvážna a krásna. Komponovala údajne už od deviatich rokov. Dirigovala pražskú filharmóniu aj londýnsky orchester BBC. Dokázala sa presadiť v obore, ktorý bol vyhradený len pre mužov. Jej život bol však príliš krátky, zomrela ako dvadsaťpäťročná. Pre nás možno menej známe meno, no svet jej dielo pozná a túto mimoriadnu umelkyňu – fenomén – neustále objavuje. Hostia Zuzany Golianovej boli Miloš Štědroň, profesor muzikológie v Ústave hudobnej vedy Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a režisérka Anna Davidová, ktorá naštudovala v brnianskom divadle Husa na provázku úspešnú i oceňovanú inscenáciu, symfonietu o brnianskej femme fatale Vitka. 00:30:10 Thu, 19 Oct 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003898/00389842-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003898/00389842-1.mp3 Robert Mappelthorp Robert Mappelthorp 00:29:59 Thu, 12 Oct 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003887/00388737-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003887/00388737-1.mp3 Najstarší panelák na Slovensku dokončili v utorok 13. decembra 1955, na 35. deň od spustenia prác. Dodnes stojí v obľúbenej lokalite širšieho centra Bratislavy na Kmeťovom námestí. Stavanie panelových domov znamenalo nový začiatok. Stavby z predpripravených betónových panelov vznikali aj v iných krajinách. Tlak na rýchlu výstavbu bol u nás v polovici 50. rokov 20. storočia obrovský. Čo priniesli modernistické sídliská? Na tému PANELÁK v kontexte doby, architektúry a urbanizmu bude autorka relácie Zuzana Golianová hovoriť s historikom architektúry Petrom Szalayom zo SAV a etnológom Jurajom Jantom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Najstarší panelák na Slovensku dokončili v utorok 13. decembra 1955, na 35. deň od spustenia prác. Dodnes stojí v obľúbenej lokalite širšieho centra Bratislavy na Kmeťovom námestí. Stavanie panelových domov znamenalo nový začiatok. Stavby z predpripravených betónových panelov vznikali aj v iných krajinách. Tlak na rýchlu výstavbu bol u nás v polovici 50. rokov 20. storočia obrovský. Čo priniesli modernistické sídliská? Na tému PANELÁK v kontexte doby, architektúry a urbanizmu bude autorka relácie Zuzana Golianová hovoriť s historikom architektúry Petrom Szalayom zo SAV a etnológom Jurajom Jantom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. 00:28:39 Thu, 05 Oct 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003879/00387988-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003879/00387988-1.mp3 Dejiny abstraktnej maľby sa začali s jej menom písať nanovo. Keď pred niekoľkými rokmi svet objavil jej vizionárske dielo zrodil sa (nielen kunsthistorický) fenomén. Intenzívna vizualita jej veľkoformátových malieb je dychberúca, rovnako ako príbeh ženy a umelkyne, ktorý je za nimi. Niekoľko rokov pred tým ako sa nefiguratívnej maľbe začali venovať Kandinskij, Mondrian, Kupka či Malevič, Hilma af Klint už maľovala pre budúcnosť. Priekopníčku abstrakcie v cykle Fenomény predstaví v rozhovore s Marianou Jaremkovou kunsthistorik a galerista David Voda, ktorý je kurátorom ojedinelej výstavy Hilma af Klint: Garden of Eden v olomouckej Rub Gallery. Dejiny abstraktnej maľby sa začali s jej menom písať nanovo. Keď pred niekoľkými rokmi svet objavil jej vizionárske dielo zrodil sa (nielen kunsthistorický) fenomén. Intenzívna vizualita jej veľkoformátových malieb je dychberúca, rovnako ako príbeh ženy a umelkyne, ktorý je za nimi. Niekoľko rokov pred tým ako sa nefiguratívnej maľbe začali venovať Kandinskij, Mondrian, Kupka či Malevič, Hilma af Klint už maľovala pre budúcnosť. Priekopníčku abstrakcie v cykle Fenomény predstaví v rozhovore s Marianou Jaremkovou kunsthistorik a galerista David Voda, ktorý je kurátorom ojedinelej výstavy Hilma af Klint: Garden of Eden v olomouckej Rub Gallery. 00:29:55 Thu, 28 Sep 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003868/00386856-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003868/00386856-1.mp3 Jindřich Halabala bol český dizajnér nábytku a bytových doplnkov, teoretik, výskumník, publicista, pedagóg, bol vizionárom a fascinujúcou osobnosťou. Jeho meno je spojené s nábytkárskou firmou UP závody. Jeho návrhy sa stali ikonickými doslova piktogramami noblesy, krásy, úžitkovosti a kvality obdobia Prvej Československej republiky. Tohto roku uplynulo 120 rokov od jeho narodenia. Zuzana Golianová venovala jemu a jeho tvorbe najbližšie Fenomény, na rozprávanie pozvala Silviu Seneši Lutherovú – historičku, teoretičku dizajnu a umenia, počuť budete aj spisovateľku, režisérku Evu Borušovičovú, literárneho historika a básnika Michala Habaja a vydavateľa Petra Michalíka. Jindřich Halabala bol český dizajnér nábytku a bytových doplnkov, teoretik, výskumník, publicista, pedagóg, bol vizionárom a fascinujúcou osobnosťou. Jeho meno je spojené s nábytkárskou firmou UP závody. Jeho návrhy sa stali ikonickými doslova piktogramami noblesy, krásy, úžitkovosti a kvality obdobia Prvej Československej republiky. Tohto roku uplynulo 120 rokov od jeho narodenia. Zuzana Golianová venovala jemu a jeho tvorbe najbližšie Fenomény, na rozprávanie pozvala Silviu Seneši Lutherovú – historičku, teoretičku dizajnu a umenia, počuť budete aj spisovateľku, režisérku Evu Borušovičovú, literárneho historika a básnika Michala Habaja a vydavateľa Petra Michalíka. 00:30:19 Thu, 21 Sep 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003861/00386156-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003861/00386156-1.mp3 Začínal ako malý festival ochotníckych divadiel ešte v 80. rokoch, aby sa napokon stal …fenoménom. CIBULÁK. Aj po “nežnej” ho stále ľudia vnímali ako ostrovček slobody. Časom to už bolo vyhľadávané podujatie, na ktoré prichádzali profesionálne súbory a umelci z celého sveta. Cibulákom postupne žil celý Pezinok po tom, ako festival vyšiel aj do ulíc, parkov a bol hýrivou súčasťou genia loci mesta. Asi nie je možné úplne sprostredkovať zážitok, ktorý si z Cibuláku jeho návštevníci odnášali, ale pokúsia sa o to tí, ktorí ho organizovali a boli jeho súčasťou - Lajo Slimák, Rasťo Kuttner, Peter Bittner a o svoj (aj) postCibulákový zážitok sa podelí Peter Pavlac. Začínal ako malý festival ochotníckych divadiel ešte v 80. rokoch, aby sa napokon stal …fenoménom. CIBULÁK. Aj po “nežnej” ho stále ľudia vnímali ako ostrovček slobody. Časom to už bolo vyhľadávané podujatie, na ktoré prichádzali profesionálne súbory a umelci z celého sveta. Cibulákom postupne žil celý Pezinok po tom, ako festival vyšiel aj do ulíc, parkov a bol hýrivou súčasťou genia loci mesta. Asi nie je možné úplne sprostredkovať zážitok, ktorý si z Cibuláku jeho návštevníci odnášali, ale pokúsia sa o to tí, ktorí ho organizovali a boli jeho súčasťou - Lajo Slimák, Rasťo Kuttner, Peter Bittner a o svoj (aj) postCibulákový zážitok sa podelí Peter Pavlac. 00:29:41 Thu, 14 Sep 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004007/00400777-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0040/004007/00400777-1.mp3 Anna zo Zeleného domu Anna zo Zeleného domu 00:29:59 Thu, 07 Sep 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003839/00383919-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003839/00383919-1.mp3 Zakázané burzy hudby. Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Ak ste zachytili dobrú skladbu napr. na rakúskom rádiu, tak vypočuť si celý album, na to nestačilo zájsť si pre neho do obchodu. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách Zakázané burzy hudby. Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Ak ste zachytili dobrú skladbu napr. na rakúskom rádiu, tak vypočuť si celý album, na to nestačilo zájsť si pre neho do obchodu. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách 00:29:58 Thu, 31 Aug 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003830/00383078-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003830/00383078-1.mp3 Fenomén - najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, 80-ročná pumpa. O tom, že aj čerpacia stanica môže mať svoju históriu, svoj príbeh a miesto v meste vás vo Fenoménoch presvedčí Zuzana Golianová spolu so svojím hosťom, dizajnérom Marošom Schmidtom – povereným riadením Slovenského centra dizajnu. Bola to najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, mala 80 rokov a stáli za ňou úspešní bratia Rudolf a Oldřich Zikmundovci z Prahy, známe BZ ako Bratři Zigmundové. Možno si na ňu pamätáte, stála medzi ulicami Račianskou, Jarošovou a Kukučínovou. No len do konca októbra minulého roka. Tam – na prázdnom mieste - nateraz jej príbeh končí. Fenomén - najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, 80-ročná pumpa. O tom, že aj čerpacia stanica môže mať svoju históriu, svoj príbeh a miesto v meste vás vo Fenoménoch presvedčí Zuzana Golianová spolu so svojím hosťom, dizajnérom Marošom Schmidtom – povereným riadením Slovenského centra dizajnu. Bola to najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, mala 80 rokov a stáli za ňou úspešní bratia Rudolf a Oldřich Zikmundovci z Prahy, známe BZ ako Bratři Zigmundové. Možno si na ňu pamätáte, stála medzi ulicami Račianskou, Jarošovou a Kukučínovou. No len do konca októbra minulého roka. Tam – na prázdnom mieste - nateraz jej príbeh končí. 00:29:58 Thu, 24 Aug 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003822/00382247-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003822/00382247-1.mp3 Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, obrazovou ikonou okupácie, ktorá vzápätí obletela doslova celý svet, sa stala fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. A urobila z Bielika tak trochu fotografa jedného záberu. V cykle Fenomény sa (nielen) o ikonickej fotografii Muž s odhalenou hruďou rozprávala Mariana Jaremková s riaditeľom Danubiana Meulensteen Art Museum Vincentom Polakovičom. / premiéra 1. 9. 2022 Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, obrazovou ikonou okupácie, ktorá vzápätí obletela doslova celý svet, sa stala fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. A urobila z Bielika tak trochu fotografa jedného záberu. V cykle Fenomény sa (nielen) o ikonickej fotografii Muž s odhalenou hruďou rozprávala Mariana Jaremková s riaditeľom Danubiana Meulensteen Art Museum Vincentom Polakovičom. / premiéra 1. 9. 2022 00:29:59 Thu, 17 Aug 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003812/00381295-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003812/00381295-1.mp3 Fenomén - gramofónová platňa/vinyl/LP platňa. Zuzana Golianová sa rozhodla venovať sa v cykle Fenomény gramofónovým platniam, elpéčkam, vinylu... to sú všetko názvy, ktoré sme mali vo svojej slovnej zásobe približne do 90-ych rokov. Potom tento hudobný nosič, ktorý lákal nie len hudobníkov, ale aj výtvarníkov a v prvom rade zberateľov, vytlačili kompaktné disky, cédečka. Trvalo niekoľko rokov a dnes hlásia výrobcovia LP platní rekordné čísla predajov. Autorka oslovila dvoch zberateľov, milovníkov hudby: hudobného publicistu Olivera Reháka a hudobného redaktora Rádia Devín Igora Javorského. A budete počuť aj to známe, pre niekoho nostalgické, pre iného aj súčasné škrípanie obohratej platne, rozhodne má svoje čaro. Fenomén - gramofónová platňa/vinyl/LP platňa. Zuzana Golianová sa rozhodla venovať sa v cykle Fenomény gramofónovým platniam, elpéčkam, vinylu... to sú všetko názvy, ktoré sme mali vo svojej slovnej zásobe približne do 90-ych rokov. Potom tento hudobný nosič, ktorý lákal nie len hudobníkov, ale aj výtvarníkov a v prvom rade zberateľov, vytlačili kompaktné disky, cédečka. Trvalo niekoľko rokov a dnes hlásia výrobcovia LP platní rekordné čísla predajov. Autorka oslovila dvoch zberateľov, milovníkov hudby: hudobného publicistu Olivera Reháka a hudobného redaktora Rádia Devín Igora Javorského. A budete počuť aj to známe, pre niekoho nostalgické, pre iného aj súčasné škrípanie obohratej platne, rozhodne má svoje čaro. 00:29:59 Thu, 10 Aug 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003805/00380519-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003805/00380519-1.mp3 Beat generation_1: Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Dnes o Beat generation a Josefovi Rauvolfovi. Beat generation_1: Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Dnes o Beat generation a Josefovi Rauvolfovi. 00:29:58 Thu, 03 Aug 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003796/00379615-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003796/00379615-1.mp3 Fenomén - Oskar Nedbal. Jeho príbeh by údajne mohol obstáť aj v Hollywoode, český hudobník z prelomu 19. a 20. storočia, so skúsenosťami z viacerých európskych scén, Bratislava mu bola v mnohom osudná, doma zostal cudzincom a dramatický koniec jeho života zostáva dodnes neobjasnený. Oskar Nedbal – Fenomén. Bol skladateľ, dirigent, violista, zakladateľská osobnosť Slovenského národného divadla a slovenskej opery. V roku 1923 nastúpil na post riaditeľa novovzniknutého divadla, prvej profesionálnej scény u nás. Autorka relácie Fenomény Zuzana Golianová pozvala na rozprávanie o Oskarovi Nedbali opernú historičku z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV Michaelu Mojžišovú, spolu hovorili o jeho živote, tvorbe, talente, vzletoch a pádoch. Fenomén - Oskar Nedbal. Jeho príbeh by údajne mohol obstáť aj v Hollywoode, český hudobník z prelomu 19. a 20. storočia, so skúsenosťami z viacerých európskych scén, Bratislava mu bola v mnohom osudná, doma zostal cudzincom a dramatický koniec jeho života zostáva dodnes neobjasnený. Oskar Nedbal – Fenomén. Bol skladateľ, dirigent, violista, zakladateľská osobnosť Slovenského národného divadla a slovenskej opery. V roku 1923 nastúpil na post riaditeľa novovzniknutého divadla, prvej profesionálnej scény u nás. Autorka relácie Fenomény Zuzana Golianová pozvala na rozprávanie o Oskarovi Nedbali opernú historičku z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV Michaelu Mojžišovú, spolu hovorili o jeho živote, tvorbe, talente, vzletoch a pádoch. 00:29:59 Thu, 27 Jul 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003788/00378838-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003788/00378838-1.mp3 Tadeusz Kantor Tadeusz Kantor 00:29:59 Thu, 20 Jul 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003779/00377961-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003779/00377961-1.mp3 Fenomén - Banská Štiavnica. V dnešných Fenoménoch sa budeme venovať výnimočnému mestu – Banskej Štiavnici, ktorá je prvým slovenským mestom kultúry pre tento rok. Ale aj keby tento titul nemala, z jej jedinečnosti by neubudlo. Nie nadarmo láka mnohých nielen turistov, ale práve umelcov a tých, ktorí hľadajú to správne miesto na organizovanie festivalov, tvorivých dielní, experimentálnych projektov, stretnutí a v reakcii na to láka aj návštevníkov všetkých týchto podujatí, ktorých pribúda. Zuzana Golianová si to Banskej Štiavnice zašla, aby sa jej venovala priamo z jej ulíc, námestí, kopcov a zákutí. Budete počuť divadelníčku a filmárku Annu Gruskovú, filmového vedca, publicistu a vysokoškolského pedagóga Martina Ciela, filmovú publicistku a distribútorku Evu Križkovú, dokumentaristku Dianu Fabiánovú a hudobníka Oskara Rózsu. Fenomén - Banská Štiavnica. V dnešných Fenoménoch sa budeme venovať výnimočnému mestu – Banskej Štiavnici, ktorá je prvým slovenským mestom kultúry pre tento rok. Ale aj keby tento titul nemala, z jej jedinečnosti by neubudlo. Nie nadarmo láka mnohých nielen turistov, ale práve umelcov a tých, ktorí hľadajú to správne miesto na organizovanie festivalov, tvorivých dielní, experimentálnych projektov, stretnutí a v reakcii na to láka aj návštevníkov všetkých týchto podujatí, ktorých pribúda. Zuzana Golianová si to Banskej Štiavnice zašla, aby sa jej venovala priamo z jej ulíc, námestí, kopcov a zákutí. Budete počuť divadelníčku a filmárku Annu Gruskovú, filmového vedca, publicistu a vysokoškolského pedagóga Martina Ciela, filmovú publicistku a distribútorku Evu Križkovú, dokumentaristku Dianu Fabiánovú a hudobníka Oskara Rózsu. 00:29:58 Thu, 13 Jul 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003771/00377118-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003771/00377118-1.mp3 Trnavská skupina Trnavská skupina 00:29:59 Thu, 06 Jul 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003762/00376298-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003762/00376298-1.mp3 Tohto roku si pripomíname autora románu Osudy dobrého vojaka Švejka, spisovateľa Jaroslava Haška, ktorý sa narodil pred 140 a zomrel pred sto rokmi. Tak trochu mystifikátor, humorista, bohém, človek zážitkov, ciest i protikladov, no v prvom rade autor fenomenálnej knihy. V najnovších Fenoménoch sa mu venuje Zuzana Golianová. O Haškovi a jeho Švejkovi hovorila s literárnym vedcom Petrom Darovcom a pravnukom Jaroslava Haška Martinom Hašekom. A budete počuť aj hlas českého herca Rudolfa Hrušinského. Tohto roku si pripomíname autora románu Osudy dobrého vojaka Švejka, spisovateľa Jaroslava Haška, ktorý sa narodil pred 140 a zomrel pred sto rokmi. Tak trochu mystifikátor, humorista, bohém, človek zážitkov, ciest i protikladov, no v prvom rade autor fenomenálnej knihy. V najnovších Fenoménoch sa mu venuje Zuzana Golianová. O Haškovi a jeho Švejkovi hovorila s literárnym vedcom Petrom Darovcom a pravnukom Jaroslava Haška Martinom Hašekom. A budete počuť aj hlas českého herca Rudolfa Hrušinského. 00:29:41 Thu, 29 Jun 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003755/00375534-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003755/00375534-1.mp3 Susan Sontag Susan Sontag 00:29:59 Thu, 22 Jun 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003745/00374511-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003745/00374511-1.mp3 Gejza, Paula, Kristína, Aladár, pes Cvoky, mačka Mafia a samozrejme sused Záviš. Nenapodobiteľné postavy kultového maďarského animovaného seriálu Miazgovci. Sú detstvom generácie Husákových detí, našou generačnou pamäťou, etalónom maďarskej kultúry, vtedy o toľko slobodnejšej. Práve týmto „Simpsonovcom východu“ budú patriť najnovšie Fenomény. Hosťami Zuzany Golianovej budú: prekladateľka z maďarčiny, novinárka Eva Andrejčáková, teoretik popkultúry Juraj Malíček a herec Juraj Kukura alias sused Záviš. Gejza, Paula, Kristína, Aladár, pes Cvoky, mačka Mafia a samozrejme sused Záviš. Nenapodobiteľné postavy kultového maďarského animovaného seriálu Miazgovci. Sú detstvom generácie Husákových detí, našou generačnou pamäťou, etalónom maďarskej kultúry, vtedy o toľko slobodnejšej. Práve týmto „Simpsonovcom východu“ budú patriť najnovšie Fenomény. Hosťami Zuzany Golianovej budú: prekladateľka z maďarčiny, novinárka Eva Andrejčáková, teoretik popkultúry Juraj Malíček a herec Juraj Kukura alias sused Záviš. 00:28:59 Thu, 15 Jun 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003736/00373629-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003736/00373629-1.mp3 Elektrická gitara bola témou predchádzajúcich Fenoménov a keďže rozprávanie a ukážky rôznych, často raritných gitár trojice gitaristov - Andrej Šeban, Juraj Burian a Daniel Salontay malo spolu takmer päť hodín, vybrala Mariana Jaremková ešte niekoľko tém a s nimi samozrejme aj ďalšie gitary z ich vzácnych zbierok. Elektrická gitara bola témou predchádzajúcich Fenoménov a keďže rozprávanie a ukážky rôznych, často raritných gitár trojice gitaristov - Andrej Šeban, Juraj Burian a Daniel Salontay malo spolu takmer päť hodín, vybrala Mariana Jaremková ešte niekoľko tém a s nimi samozrejme aj ďalšie gitary z ich vzácnych zbierok. 00:34:38 Thu, 01 Jun 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003719/00371917-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003719/00371917-1.mp3 1. diel: Dejiny elektrickej gitary sú aj dejinami hry na gitaru, ktoré písali hráči ako BB King, J. Hendrix, E. Clapton, J. Page, K. Richards, D. Gilmour, J. Beck, S. R. Vaughan, N. Young, Santana, Satriani a mnohí mnohí ďalší. A s týmito veľkými menami fanúšikovia súčasne skloňovali aj názvy gitár - Les Paul, Telecaster, Stratocaster, SG, Epiphone... A dokonca niekedy aj ich mená, ktoré im dali hudobníci - Lucille, Blackie, Micawber, The Black Strat, Number One… Slávne gitary mali svoje nemenej slávne príbehy, ale najmä sa stávali inšpiráciou k tomu hlavnému - hudbe. Traja rôzni gitaristi a gitary, ktoré vybrali zo svojich vzácnych kolekcií. O (špecifickom) vzťahu ku gitare, hľadaní zvukov a radosti z hrania budú hovoriť Andrej Šeban, Juraj Burian a Daniel Salontay. 1. diel: Dejiny elektrickej gitary sú aj dejinami hry na gitaru, ktoré písali hráči ako BB King, J. Hendrix, E. Clapton, J. Page, K. Richards, D. Gilmour, J. Beck, S. R. Vaughan, N. Young, Santana, Satriani a mnohí mnohí ďalší. A s týmito veľkými menami fanúšikovia súčasne skloňovali aj názvy gitár - Les Paul, Telecaster, Stratocaster, SG, Epiphone... A dokonca niekedy aj ich mená, ktoré im dali hudobníci - Lucille, Blackie, Micawber, The Black Strat, Number One… Slávne gitary mali svoje nemenej slávne príbehy, ale najmä sa stávali inšpiráciou k tomu hlavnému - hudbe. Traja rôzni gitaristi a gitary, ktoré vybrali zo svojich vzácnych kolekcií. O (špecifickom) vzťahu ku gitare, hľadaní zvukov a radosti z hrania budú hovoriť Andrej Šeban, Juraj Burian a Daniel Salontay. 00:33:54 Thu, 25 May 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003713/00371315-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0037/003713/00371315-1.mp3 Dnes si predstavíme fenomén, ktorý je na Slovensku relatívne mladý, no ako budete počuť, v Európe aj vo svete má svoje korene oveľa hlbšie v histórii. „Dieťa v galérii,“ to je názov fenoménu, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcej polhodine. Dnes si predstavíme fenomén, ktorý je na Slovensku relatívne mladý, no ako budete počuť, v Európe aj vo svete má svoje korene oveľa hlbšie v histórii. „Dieťa v galérii,“ to je názov fenoménu, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcej polhodine. 00:29:59 Thu, 18 May 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003694/00369465-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003694/00369465-1.mp3 Fenomén - Soňa Červená. Operná sólistka, herečka Soňa Červená je doslova zjav, je fenomén, jej umenie je silné – tvrdí o tejto výraznej umelkyni, ktorá bude mať tohto roku 95 rokov, kolegyňa Zuzana Golianová. A venuje jej dnešné Fenomény. Rok 1848 a jej začiatky v slávnom Osvobozenom divadle s Voskovcom a Werichom, vstup do opery, emigrácia, svetové pôsobenie, návrat domov, Robert Wilson, Leoš Janáček, Carmen, Milada Horáková ... o tom všetko bude reč. Fenomén - Soňa Červená. Operná sólistka, herečka Soňa Červená je doslova zjav, je fenomén, jej umenie je silné – tvrdí o tejto výraznej umelkyni, ktorá bude mať tohto roku 95 rokov, kolegyňa Zuzana Golianová. A venuje jej dnešné Fenomény. Rok 1848 a jej začiatky v slávnom Osvobozenom divadle s Voskovcom a Werichom, vstup do opery, emigrácia, svetové pôsobenie, návrat domov, Robert Wilson, Leoš Janáček, Carmen, Milada Horáková ... o tom všetko bude reč. 00:29:59 Thu, 11 May 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003684/00368457-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003684/00368457-1.mp3 Schaubmarov mlyn je najväčší potočný mlyn v Európe. V roku 1767 ho na Cajlanskom potoku dali postaviť pezinskí Pálfiovci. Meno nesie po svojich posledných majiteľoch Schaubmarovcoch, ktorí ho kúpili v roku 1857. Po rekonštrukcii slúži Slovenskej národnej galérii (SNG). O jeho histórii a súčasnosti budú so Zuzanou Golianovou hovoriť dve sestry, dcéry posledného mlynára v tomto mlyne pri Pezinku Gustáva Schaubmara - Kornélia Pätoprstá a Edeltrude Blašková, obe rodené Schaubmarove, etnologička Veronika Hajdučíková, ktorá sa venuje výskumu Schaubmarovho mlyna, Veronika Němcová zo SNG, riaditeľka objektu, dve kurátorky z národnej galérie Viera Kleinová a Eva Kotláriková a tiež hudobník a pedagóg Fero Király. Schaubmarov mlyn je najväčší potočný mlyn v Európe. V roku 1767 ho na Cajlanskom potoku dali postaviť pezinskí Pálfiovci. Meno nesie po svojich posledných majiteľoch Schaubmarovcoch, ktorí ho kúpili v roku 1857. Po rekonštrukcii slúži Slovenskej národnej galérii (SNG). O jeho histórii a súčasnosti budú so Zuzanou Golianovou hovoriť dve sestry, dcéry posledného mlynára v tomto mlyne pri Pezinku Gustáva Schaubmara - Kornélia Pätoprstá a Edeltrude Blašková, obe rodené Schaubmarove, etnologička Veronika Hajdučíková, ktorá sa venuje výskumu Schaubmarovho mlyna, Veronika Němcová zo SNG, riaditeľka objektu, dve kurátorky z národnej galérie Viera Kleinová a Eva Kotláriková a tiež hudobník a pedagóg Fero Király. 00:30:00 Thu, 04 May 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003677/00367754-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003677/00367754-1.mp3 Jozefína K. Oravcová patrila k zatiaľ neobjaveným ženám - priekopníčkam v slovenskej histórii. Jej dielo má ale veľký význam nielen v domácom kontexte bohatom na dejinné zvraty. Jozefína bola významná umelkyňa, ale aj aktivistka, ekologička, feministka, antropologička… A bola to práve Jozefína, prateta M. R. Štefánika, po ktorej zdedil vášeň pre lietanie. Jozefína bola prapraprababičkou herečky a performerky Heidi Šinkovej. Jej príbeh spracovala v predstavení Čo na to Jozefína? a viac o svojej významnej predkyni porozpráva v cykle Fenomény. Jozefína K. Oravcová patrila k zatiaľ neobjaveným ženám - priekopníčkam v slovenskej histórii. Jej dielo má ale veľký význam nielen v domácom kontexte bohatom na dejinné zvraty. Jozefína bola významná umelkyňa, ale aj aktivistka, ekologička, feministka, antropologička… A bola to práve Jozefína, prateta M. R. Štefánika, po ktorej zdedil vášeň pre lietanie. Jozefína bola prapraprababičkou herečky a performerky Heidi Šinkovej. Jej príbeh spracovala v predstavení Čo na to Jozefína? a viac o svojej významnej predkyni porozpráva v cykle Fenomény. 00:31:04 Sat, 29 Apr 2023 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003673/00367307-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003673/00367307-1.mp3 Hra TETRIS je považovaná za dokonalú hru, je jednoduchá, intuitívna a vysoko návyková. O tomto intenzívnom búme, o hre Tetris, ktorú vytvoril Alexej Pažitnov vo voľnom čase v roku 1984, keď pracoval ako softvérový vývojár pre sovietsku vládu, sa bude autorka rozprávať s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom a budete počuť aj tých, ktorí Tetrisu prepadli a niektorým sa o padajúcich tehličkách aj snívalo; priznali sa k tomu: spisovateľka Vanda Rozenbergová, spisovateľka a editorka Monika Kompaníková, riaditeľ Slovenského centra dizajnu Maroš Schmidt, divadelný dramaturg, dramatik, pedagóg na VŠMU a kolega z rozhlasu Peter Pavlac. Hra TETRIS je považovaná za dokonalú hru, je jednoduchá, intuitívna a vysoko návyková. O tomto intenzívnom búme, o hre Tetris, ktorú vytvoril Alexej Pažitnov vo voľnom čase v roku 1984, keď pracoval ako softvérový vývojár pre sovietsku vládu, sa bude autorka rozprávať s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom a budete počuť aj tých, ktorí Tetrisu prepadli a niektorým sa o padajúcich tehličkách aj snívalo; priznali sa k tomu: spisovateľka Vanda Rozenbergová, spisovateľka a editorka Monika Kompaníková, riaditeľ Slovenského centra dizajnu Maroš Schmidt, divadelný dramaturg, dramatik, pedagóg na VŠMU a kolega z rozhlasu Peter Pavlac. 00:30:05 Thu, 20 Apr 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003660/00366039-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003660/00366039-1.mp3 Slovo, ktoré sa ale dá vztiahnuť na celý repertoár súboru je INTENZITA, nech sa pohybujeme v akomkoľvek emočnom registri. Farma v jeskyni sa stala rýchlo fenoménom, hneď ako sa objavilo toto divadlo prekračujúce hranice žánrov fyzického, tanečného či hudobného divadla a najnovšie aj filmu. Jeho zakladateľom je režisér a choreograf Viliam Dočolomanský, s ktorým nahrávala Mariana Jaremková. Slovo, ktoré sa ale dá vztiahnuť na celý repertoár súboru je INTENZITA, nech sa pohybujeme v akomkoľvek emočnom registri. Farma v jeskyni sa stala rýchlo fenoménom, hneď ako sa objavilo toto divadlo prekračujúce hranice žánrov fyzického, tanečného či hudobného divadla a najnovšie aj filmu. Jeho zakladateľom je režisér a choreograf Viliam Dočolomanský, s ktorým nahrávala Mariana Jaremková. 00:30:43 Thu, 13 Apr 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003646/00364601-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003646/00364601-1.mp3 Československý filmový plagát Československý filmový plagát 00:29:59 Thu, 30 Mar 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003627/00362784-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003627/00362784-1.mp3 Fenomény vás zavedú do začiatku 19. storočia, k dejinám odievania. Pôjde o jedni konkrétne šaty, majú viac ako dvesto rokov, ich majiteľkou bola mimoriadna žena, príslušníčka šľachtického rodu Zay, Mária Zayová, ktorá ich podľa rodovej pamäti nosila vo Viedni počas Viedenského kongresu. A zároveň ide o najstaršie šaty v zbierke historických textílií Slovenského národného múzea - Historického múzea. Hostkou autorky relácie Zuzany Golianovej bola kurátorka spomínanej zbierky Eva Hasalová. Fenomény vás zavedú do začiatku 19. storočia, k dejinám odievania. Pôjde o jedni konkrétne šaty, majú viac ako dvesto rokov, ich majiteľkou bola mimoriadna žena, príslušníčka šľachtického rodu Zay, Mária Zayová, ktorá ich podľa rodovej pamäti nosila vo Viedni počas Viedenského kongresu. A zároveň ide o najstaršie šaty v zbierke historických textílií Slovenského národného múzea - Historického múzea. Hostkou autorky relácie Zuzany Golianovej bola kurátorka spomínanej zbierky Eva Hasalová. 00:29:54 Thu, 23 Mar 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003619/00361948-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003619/00361948-1.mp3 Na maličkom pódiu hrali dnes už hudobné legendy, vtedy iba začínajúci Television, Ramones, Patti Smith, Blondie, Talking Heads, Dead Boys… O legendárnom klube CBGB sa Mariana Jaremková rozpráva so znalcom NY undergroundovej scény a prekladateľom autorov beat generation Josefom Rauvolfom. Na maličkom pódiu hrali dnes už hudobné legendy, vtedy iba začínajúci Television, Ramones, Patti Smith, Blondie, Talking Heads, Dead Boys… O legendárnom klube CBGB sa Mariana Jaremková rozpráva so znalcom NY undergroundovej scény a prekladateľom autorov beat generation Josefom Rauvolfom. 00:32:46 Thu, 16 Mar 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003609/00360994-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0036/003609/00360994-1.mp3 Most SNP Most SNP 00:29:58 Thu, 09 Mar 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003599/00359956-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003599/00359956-1.mp3 10. februára odišiel vo veku 91 rokov jeden z posledných veľkých klasikov (nielen) španielskeho filmu, Carlos Saura. Režisér, ktorý nakrúcal naozaj do posledného dychu. Máloktorý režisér dokázal tak nahliadnuť do človeka a pritom ponúknuť hlbokú, no nie zbytočne filozofujúcu výpoveď. Sám poznačený traumou zo španielskej občianskej vojny a životom pod Francovou diktatúrou, ktorej bol veľkým kritikom, dokázal hovoriť jednoducho o človeku. Aj o tom hovorili filmová dramaturgička, scenáristka a zástupkyňa SR v Rade Eurimages Zuzana Gindl-Tatárová a Mariana Jaremková. 10. februára odišiel vo veku 91 rokov jeden z posledných veľkých klasikov (nielen) španielskeho filmu, Carlos Saura. Režisér, ktorý nakrúcal naozaj do posledného dychu. Máloktorý režisér dokázal tak nahliadnuť do človeka a pritom ponúknuť hlbokú, no nie zbytočne filozofujúcu výpoveď. Sám poznačený traumou zo španielskej občianskej vojny a životom pod Francovou diktatúrou, ktorej bol veľkým kritikom, dokázal hovoriť jednoducho o človeku. Aj o tom hovorili filmová dramaturgička, scenáristka a zástupkyňa SR v Rade Eurimages Zuzana Gindl-Tatárová a Mariana Jaremková. 00:31:13 Thu, 02 Mar 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003590/00359086-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003590/00359086-1.mp3 Oživenú bábku Pinocchia stvoril taliansky autor Carlo Collodi na konci 19. storočia. Odvtedy fascinuje čitateľov, čitateľky a inšpiruje ďalších umelcov/umelkyne. O vzniku tejto kultovej postavy z hľadiska literatúry i talianskej kultúry, rôznych interpretácií a výkladov, bude hovoriť prekladateľka talianskej literatúry Miroslava Vallová a o filmových spracovaniach v histórii svetovej kinematografie porozpráva filmový publicista Miroslav Ulman zo SFÚ. Oživenú bábku Pinocchia stvoril taliansky autor Carlo Collodi na konci 19. storočia. Odvtedy fascinuje čitateľov, čitateľky a inšpiruje ďalších umelcov/umelkyne. O vzniku tejto kultovej postavy z hľadiska literatúry i talianskej kultúry, rôznych interpretácií a výkladov, bude hovoriť prekladateľka talianskej literatúry Miroslava Vallová a o filmových spracovaniach v histórii svetovej kinematografie porozpráva filmový publicista Miroslav Ulman zo SFÚ. 00:30:04 Thu, 23 Feb 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003585/00358508-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003585/00358508-1.mp3 Erik Jakub Groch Erik Jakub Groch 00:29:59 Thu, 16 Feb 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003572/00357202-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003572/00357202-1.mp3 Začínala v 70. rokoch na King´s Road v Londýne, zohrala rolu na britskej punkovej scéne a v závere svojej približne 50-ročnej kariéry módnej návrhárky kraľovali jej modely na mólach v Londýne, Paríži, Miláne i v New Yorku. Módny chameleón. Čo dekáda to iná estetika, no odvaha, chuť provokovať, neustále hľadanie krásy a láska k umeniu ju sprevádzali po celý čas. Zomrela 29. decembra 2022 vo veku 81 rokov. Zuzana Golianová sa o fenoméne Vivienne Westwood rozprávala s historičkou módy a dizajnu Zuzanou Dedík Šidlíkovou a módnym návrhárom Borisom Hanečkom. Začínala v 70. rokoch na King´s Road v Londýne, zohrala rolu na britskej punkovej scéne a v závere svojej približne 50-ročnej kariéry módnej návrhárky kraľovali jej modely na mólach v Londýne, Paríži, Miláne i v New Yorku. Módny chameleón. Čo dekáda to iná estetika, no odvaha, chuť provokovať, neustále hľadanie krásy a láska k umeniu ju sprevádzali po celý čas. Zomrela 29. decembra 2022 vo veku 81 rokov. Zuzana Golianová sa o fenoméne Vivienne Westwood rozprávala s historičkou módy a dizajnu Zuzanou Dedík Šidlíkovou a módnym návrhárom Borisom Hanečkom. 00:29:45 Thu, 09 Feb 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003563/00356387-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003563/00356387-1.mp3 „Písala jednoducho a tvrdo o svete okolo seba. Je to zrelá a živá divadelná odpoveď na bolesť života,” - písalo sa v dobovej tlači o diele Sarah Kane. Britská dramatička prežila síce krátky, ale tvorivo intenzívny život. Keď sa v 90. rokoch začal presadzovať štýl “in yer face” - u nás známy ako “cool drama” bol to hlas Sarah Kane, ktorý bol najintenzívnejší, možno aj najbrutálnejší, no súčasne najpoetickejší. Mariana Jaremková sa o jej tvorbe rozpráva s autorom a režisérom Silvestrom Lavríkom, dramaturgom a režisérom Jánom Šimkom a autorkou Janou Bodnárovou. „Písala jednoducho a tvrdo o svete okolo seba. Je to zrelá a živá divadelná odpoveď na bolesť života,” - písalo sa v dobovej tlači o diele Sarah Kane. Britská dramatička prežila síce krátky, ale tvorivo intenzívny život. Keď sa v 90. rokoch začal presadzovať štýl “in yer face” - u nás známy ako “cool drama” bol to hlas Sarah Kane, ktorý bol najintenzívnejší, možno aj najbrutálnejší, no súčasne najpoetickejší. Mariana Jaremková sa o jej tvorbe rozpráva s autorom a režisérom Silvestrom Lavríkom, dramaturgom a režisérom Jánom Šimkom a autorkou Janou Bodnárovou. 00:33:07 Thu, 02 Feb 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003557/00355722-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003557/00355722-1.mp3 Falzifikáty Falzifikáty 00:29:58 Thu, 26 Jan 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003544/00354416-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003544/00354416-1.mp3 Môj milý denníček Môj milý denníček 00:29:59 Thu, 19 Jan 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003534/00353490-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003534/00353490-1.mp3 Nápojová sklenená sada Zlatá Zuzana Nápojová sklenená sada Zlatá Zuzana 00:29:59 Thu, 12 Jan 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003525/00352585-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003525/00352585-1.mp3 Mágia v tradičnej kultúre Mágia v tradičnej kultúre 00:29:58 Thu, 05 Jan 2023 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003517/00351716-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003517/00351716-1.mp3 Tohto roku uplynulo 50 rokov, čo uviedli Most SNP do prevádzky, už od roku 1972 spája dva brehy Dunaja. Zuzana Golianová sa venuje tomuto dnes najstaršiemu mostu v hlavnom meste spolu s historikom architektúry z Historického ústavu SAV Petrom Szalayom. Tohto roku uplynulo 50 rokov, čo uviedli Most SNP do prevádzky, už od roku 1972 spája dva brehy Dunaja. Zuzana Golianová sa venuje tomuto dnes najstaršiemu mostu v hlavnom meste spolu s historikom architektúry z Historického ústavu SAV Petrom Szalayom. 00:30:48 Thu, 29 Dec 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003512/00351242-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003512/00351242-1.mp3 Poézia, zmyselnosť, imaginácia, nostalgia, snovosť ale aj humor - to všetko sa spája v tvorbe fotografky Ľuby Lauffovej. Do fotografií preniesla tak svoj vnútorný pocitový svet, ako aj človeka pred objektívom. Od 70. rokov určovala obraz slovenskej výtvarnej fotografie než tragicky odišla a jej meno a umenie by sa tam opäť mali v plnej intenzite vrátiť. Mariana Jaremková sa k nej vrátila v spomienkach režiséra Dušana Hanáka, poetky Mily Haugovej, teoretičky Zuzany Bartošovej a výtvarníka Vladimíra Kordoša. Poézia, zmyselnosť, imaginácia, nostalgia, snovosť ale aj humor - to všetko sa spája v tvorbe fotografky Ľuby Lauffovej. Do fotografií preniesla tak svoj vnútorný pocitový svet, ako aj človeka pred objektívom. Od 70. rokov určovala obraz slovenskej výtvarnej fotografie než tragicky odišla a jej meno a umenie by sa tam opäť mali v plnej intenzite vrátiť. Mariana Jaremková sa k nej vrátila v spomienkach režiséra Dušana Hanáka, poetky Mily Haugovej, teoretičky Zuzany Bartošovej a výtvarníka Vladimíra Kordoša. 00:29:49 Thu, 22 Dec 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003513/00351371-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003513/00351371-1.mp3 Ilja Zeljenka sa k filmovej hudbe dostal viac-menej náhodou, napriek tomu sa na dve dekády stal najvyhľádavanejším autorom a vedúcou osobnosťou v tejto oblasti. V špeciálnom vydaní relácie Fenomény sa o jeho filmovej hudbe rozprávala Mariana Jaremková so študentom katedry teórie hudby Jakubom Gočom, muzikológom a skladateľom Jurajom Lexmannom a režisérom Eduardom Grečnerom. Ilja Zeljenka sa k filmovej hudbe dostal viac-menej náhodou, napriek tomu sa na dve dekády stal najvyhľádavanejším autorom a vedúcou osobnosťou v tejto oblasti. V špeciálnom vydaní relácie Fenomény sa o jeho filmovej hudbe rozprávala Mariana Jaremková so študentom katedry teórie hudby Jakubom Gočom, muzikológom a skladateľom Jurajom Lexmannom a režisérom Eduardom Grečnerom. 00:19:54 Wed, 21 Dec 2022 18:40:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003531/00353136-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003531/00353136-1.mp3 Sú ako časové kapsule s dokonale zladeným, na mieru vytvoreným interiérom. Také sú sobášne siene v slovenských mestách a obciach z obdobia normalizácie. Dnešné Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová, sa sústredia práve na architektonicko-dizajnérsko-výtvarné spolupráce v týchto priestoroch. Témou sa roky zaoberá historička umenia Sabina Jankovičová Sú ako časové kapsule s dokonale zladeným, na mieru vytvoreným interiérom. Také sú sobášne siene v slovenských mestách a obciach z obdobia normalizácie. Dnešné Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová, sa sústredia práve na architektonicko-dizajnérsko-výtvarné spolupráce v týchto priestoroch. Témou sa roky zaoberá historička umenia Sabina Jankovičová 00:29:33 Thu, 15 Dec 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003491/00349190-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003491/00349190-1.mp3 9. novembra si časopis, ktorý navždy zmenil hudobnú žurnalistiku – Rolling Stone – pripomenul 55. výročie vydania svojho prvého čísla. Na obálke bol vtedy John Lennon v kostýme vojaka. O 13 rokov bol na obálke nahý, ikonická fotka Annie Leibovitz vznikla iba niekoľko hodín pred jeho smrťou. S časopisom sú spojené mená autorov ako Tom Wolfe alebo Hunter S. Thompson, jeho román Strach a hnus v Las Vegas pôvodne vychádzal na pokračovanie práve tu. Ktoré obdobie bolo jeho zlatým a je dnes Rolling Stone už iba legendou? Aj o tom sa Mariana Jaremková rozpráva s prvým šéfredaktorom českej mutácie časopisu a oceňovaným prekladateľom najmä autorov beat generation, Josefom Rauvolfom. 9. novembra si časopis, ktorý navždy zmenil hudobnú žurnalistiku – Rolling Stone – pripomenul 55. výročie vydania svojho prvého čísla. Na obálke bol vtedy John Lennon v kostýme vojaka. O 13 rokov bol na obálke nahý, ikonická fotka Annie Leibovitz vznikla iba niekoľko hodín pred jeho smrťou. S časopisom sú spojené mená autorov ako Tom Wolfe alebo Hunter S. Thompson, jeho román Strach a hnus v Las Vegas pôvodne vychádzal na pokračovanie práve tu. Ktoré obdobie bolo jeho zlatým a je dnes Rolling Stone už iba legendou? Aj o tom sa Mariana Jaremková rozpráva s prvým šéfredaktorom českej mutácie časopisu a oceňovaným prekladateľom najmä autorov beat generation, Josefom Rauvolfom. 00:30:35 Thu, 08 Dec 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003480/00348012-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003480/00348012-1.mp3 Debut francúzskej spisovateľky Francoise Saganovej Dobrý deň smútok. Útly, zato prenikavý román, vyšiel v roku 1954 a okamžite zarezonoval vo viacerých ohľadoch. Autorka mala len devätnásť a stala sa z nej „značka“. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová pozvala na rozhovor o tejto literárnej prvotine literárnu vedkyňu Silviu Rybárovú z Ústavu svetovej literatúry SAV. Debut francúzskej spisovateľky Francoise Saganovej Dobrý deň smútok. Útly, zato prenikavý román, vyšiel v roku 1954 a okamžite zarezonoval vo viacerých ohľadoch. Autorka mala len devätnásť a stala sa z nej „značka“. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová pozvala na rozhovor o tejto literárnej prvotine literárnu vedkyňu Silviu Rybárovú z Ústavu svetovej literatúry SAV. 00:29:50 Thu, 01 Dec 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003471/00347199-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003471/00347199-1.mp3 Krčmy, ale i viechy či kaviarne ako kultúrno-spoločenský fenomén, súčasť identity národa. Nájdeme ich naprieč všetkými umeniami, ale najfotogenickejšia je krčma vo filme. A že sa bez nej slovenský film nezaobíde svedčí aj to, že v rámci cyklu Slovenské kino dostala svoju vlastnú časť. O slovenskej krčme sa Mariana Jaremková rozpráva s režisérom Petrom Kerekesom. Krčmy, ale i viechy či kaviarne ako kultúrno-spoločenský fenomén, súčasť identity národa. Nájdeme ich naprieč všetkými umeniami, ale najfotogenickejšia je krčma vo filme. A že sa bez nej slovenský film nezaobíde svedčí aj to, že v rámci cyklu Slovenské kino dostala svoju vlastnú časť. O slovenskej krčme sa Mariana Jaremková rozpráva s režisérom Petrom Kerekesom. 00:30:23 Thu, 24 Nov 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003465/00346562-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003465/00346562-1.mp3 Vnútorná sila, presvedčenie, vášeň a láska k umeniu; autentická osobnosťou. Tieto pojmy označujú významnú slovenskú umelkyňu, sochárku, keramičku, monumentalistku Mariu Bartuszovú. Píše sa o nej ako o zjave moderného sochárstva nielen u nás, ale i v širšom medzinárodnom kontexte; venovala sa komornej a exteriérovej plastike, realizovala viacero diel v architektúre. Snáď najznámejšie sú jej sadrove objekty vajcovitého tvaru. Autorka relácie Zuzana Golianová pozvala na rozhovor historičku umenia, kurátorku archívu Marie Bartuszovej, Gabrielu Garlatyovú. Vnútorná sila, presvedčenie, vášeň a láska k umeniu; autentická osobnosťou. Tieto pojmy označujú významnú slovenskú umelkyňu, sochárku, keramičku, monumentalistku Mariu Bartuszovú. Píše sa o nej ako o zjave moderného sochárstva nielen u nás, ale i v širšom medzinárodnom kontexte; venovala sa komornej a exteriérovej plastike, realizovala viacero diel v architektúre. Snáď najznámejšie sú jej sadrove objekty vajcovitého tvaru. Autorka relácie Zuzana Golianová pozvala na rozhovor historičku umenia, kurátorku archívu Marie Bartuszovej, Gabrielu Garlatyovú. 00:29:49 Thu, 17 Nov 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003453/00345313-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003453/00345313-1.mp3 Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách. Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách. 00:30:01 Thu, 10 Nov 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003447/00344705-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003447/00344705-1.mp3 V najnovších Fenoménoch sa Zuzana Golianová venuje falzifikátom – napodobeninám originálnych diel, ktoré sú tu tak dávno, ako ľudstvo samo. Sú svedkami našej chamtivosti. Sú jednoznačne negatívnym javom, dokonca trestným činom. Do relácie si pozvala historičku umenia Ninu Gažovičovú z aukčnej spoločnosti SOGA a reštaurátora Miroslava Slúku, ktorý pôsobí v Slovenskej národnej galérii na Zvolenskom zámku. V najnovších Fenoménoch sa Zuzana Golianová venuje falzifikátom – napodobeninám originálnych diel, ktoré sú tu tak dávno, ako ľudstvo samo. Sú svedkami našej chamtivosti. Sú jednoznačne negatívnym javom, dokonca trestným činom. Do relácie si pozvala historičku umenia Ninu Gažovičovú z aukčnej spoločnosti SOGA a reštaurátora Miroslava Slúku, ktorý pôsobí v Slovenskej národnej galérii na Zvolenskom zámku. 00:29:45 Thu, 03 Nov 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003436/00343602-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003436/00343602-1.mp3 V škole ho šikanujú a je tajne zamilovaný do Pandory napriek tomu, že fajčí a má dokonca aj vlastný zapaľovač. Denníky (nielen pubertálneho) Adriana Mola, plné trefných postrehov bavia už niekoľko generácií čitateľov po celom svete. Mariana Jaremková sa o fenoméne Adrian Mole rozpráva s jeho veľkým fanúšikom Danielom Majlingom. V škole ho šikanujú a je tajne zamilovaný do Pandory napriek tomu, že fajčí a má dokonca aj vlastný zapaľovač. Denníky (nielen pubertálneho) Adriana Mola, plné trefných postrehov bavia už niekoľko generácií čitateľov po celom svete. Mariana Jaremková sa o fenoméne Adrian Mole rozpráva s jeho veľkým fanúšikom Danielom Majlingom. 00:29:23 Thu, 27 Oct 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003428/00342853-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003428/00342853-1.mp3 O významnej slovenskej maliarke európskeho kontextu Ester Šimerovej Martinčekovej – cudzorodému kvetu i prvej dáme slovenského maliarstva - hovorila Zuzana Golianová s kurátorkou a riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu, Zuzanou Gažíkovou. O významnej slovenskej maliarke európskeho kontextu Ester Šimerovej Martinčekovej – cudzorodému kvetu i prvej dáme slovenského maliarstva - hovorila Zuzana Golianová s kurátorkou a riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu, Zuzanou Gažíkovou. 00:29:55 Thu, 20 Oct 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003421/00342173-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003421/00342173-1.mp3 Je zvyšujúca sa Schumannova rezonancia príčinou narastajúcej podráždenosti až agresivity ľudí? Ich rozladenia? Alebo práve naopak, sú to ľudia a ich správanie, ktoré rozlaďujú Zem? Mariana Jaremková sa na fenomén Schumannova rezonancia pozrie z vedeckého hľadiska a o tom, či sme rozladení z rozladenosti Zeme alebo či z nás Zem raz môže dostať infarkt sa bude rozprávať s kvantovým fyzikom Martinom Pleschom z Fyzikálneho ústavu SAV. Je zvyšujúca sa Schumannova rezonancia príčinou narastajúcej podráždenosti až agresivity ľudí? Ich rozladenia? Alebo práve naopak, sú to ľudia a ich správanie, ktoré rozlaďujú Zem? Mariana Jaremková sa na fenomén Schumannova rezonancia pozrie z vedeckého hľadiska a o tom, či sme rozladení z rozladenosti Zeme alebo či z nás Zem raz môže dostať infarkt sa bude rozprávať s kvantovým fyzikom Martinom Pleschom z Fyzikálneho ústavu SAV. 00:29:06 Thu, 13 Oct 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003413/00341327-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0034/003413/00341327-1.mp3 Sochárka, šperkárka, priekopníčka v medailérstve – Erna Masarovičová. Jej pol storočia trvajúca intenzívna tvorba prekvapuje svojím rozsahom – od šperku cez medaily až po monumentálne realizácie. Nikdy nerobila rozdiely medzi veľkými a tými menšími dielami, medzi vážnou témou a len akoby ľahším hraním. Mala vrodený talent, takmer bezhraničnú vynaliezavosť pri práci s materiálom, vnútornú slobodu a obdivuhodnú koncentráciu. Jej dielo bolo pre ňu myšlienkovým posolstvom. Autorka Zuzana Golianová pozvala na rozhovor kunsthistoričku Ľubu Belohradskú, znalkyňu tvorby Erny Masarovičovej a zároveň jej blízku priateľku. Sochárka, šperkárka, priekopníčka v medailérstve – Erna Masarovičová. Jej pol storočia trvajúca intenzívna tvorba prekvapuje svojím rozsahom – od šperku cez medaily až po monumentálne realizácie. Nikdy nerobila rozdiely medzi veľkými a tými menšími dielami, medzi vážnou témou a len akoby ľahším hraním. Mala vrodený talent, takmer bezhraničnú vynaliezavosť pri práci s materiálom, vnútornú slobodu a obdivuhodnú koncentráciu. Jej dielo bolo pre ňu myšlienkovým posolstvom. Autorka Zuzana Golianová pozvala na rozhovor kunsthistoričku Ľubu Belohradskú, znalkyňu tvorby Erny Masarovičovej a zároveň jej blízku priateľku. 00:30:11 Thu, 06 Oct 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003398/00339840-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003398/00339840-1.mp3 30. septembra sa končí v Bratislave rozsiahla výstava venovaná životu a tvorbe Martina Benku. Autora, ktorý po zažití „slovenského šoku” chcel prebudiť slovenský národ z letargie. Ambícia o ktorej môžeme hovoriť i v aktuálnych kontextoch rovnako ako o patriotizme vs. nacionalizme. Aj o tom sa bude v cykle Fenomény rozprávať Mariana Jaremková s historikom umenia Júliusom Barczim z aukčnej spoločnosti SOGA. 30. septembra sa končí v Bratislave rozsiahla výstava venovaná životu a tvorbe Martina Benku. Autora, ktorý po zažití „slovenského šoku” chcel prebudiť slovenský národ z letargie. Ambícia o ktorej môžeme hovoriť i v aktuálnych kontextoch rovnako ako o patriotizme vs. nacionalizme. Aj o tom sa bude v cykle Fenomény rozprávať Mariana Jaremková s historikom umenia Júliusom Barczim z aukčnej spoločnosti SOGA. 00:33:28 Thu, 29 Sep 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003392/00339244-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003392/00339244-1.mp3 Britská kráľovná Alžbeta II. – fenomén 20. storočia – zosobnenie monarchie, na ktorej čele stála viac ako 70 rokov, až do 8. septembra 2022, kedy zomrela vo veku 96 rokov. Zažila 15 britských premiérov/premiérok, prežila 13 amerických prezidentov. Svet s rešpektom hovorí o jednej odchádzajúcej ére. Najnovšie Fenomény RD Zuzana Golianová venovala práve Jej Veličenstvu, na rozhovor pozvala expertku na kráľovský protokol, ktorá roky sleduje dianie v britskej kráľovskej rodine, Katarínu Strýčkovú. Britská kráľovná Alžbeta II. – fenomén 20. storočia – zosobnenie monarchie, na ktorej čele stála viac ako 70 rokov, až do 8. septembra 2022, kedy zomrela vo veku 96 rokov. Zažila 15 britských premiérov/premiérok, prežila 13 amerických prezidentov. Svet s rešpektom hovorí o jednej odchádzajúcej ére. Najnovšie Fenomény RD Zuzana Golianová venovala práve Jej Veličenstvu, na rozhovor pozvala expertku na kráľovský protokol, ktorá roky sleduje dianie v britskej kráľovskej rodine, Katarínu Strýčkovú. 00:30:05 Thu, 22 Sep 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003383/00338305-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003383/00338305-1.mp3 Tajomné, ornamentálne, provokujúce fantáziu, unášajúce do dávnych čias faraónov. Hieroglyfické písmo je súčasne aj výtvarným zážitkom. Kto sa prešiel stĺpovým labyrintom Karnaku musel zostať očarený množstvom všadeprítomných hieroglyfov, ktoré rozprávajú dávne príbehy. Mariana Jaremková sa o fenoméne hieroglyfického písma rozprávala s Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, jedným zo zakladateľov nadácie Aigyptos. Tajomné, ornamentálne, provokujúce fantáziu, unášajúce do dávnych čias faraónov. Hieroglyfické písmo je súčasne aj výtvarným zážitkom. Kto sa prešiel stĺpovým labyrintom Karnaku musel zostať očarený množstvom všadeprítomných hieroglyfov, ktoré rozprávajú dávne príbehy. Mariana Jaremková sa o fenoméne hieroglyfického písma rozprávala s Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, jedným zo zakladateľov nadácie Aigyptos. 00:29:56 Thu, 15 Sep 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003373/00337332-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003373/00337332-1.mp3 K Fenoménom patria aj prvenstvá, novátorstvá, odvaha i punc originálu. To všetko v sebe mala prvá žena, ktorá uviedla svoje baletné diela na javisku Baletu SND, ako prvá založila a viedla v Bratislave súkromnú baletnú školu. Ella Fuchsová-Lehotská bola tanečnica, baletná majsterka, choreografka, šéfka baletu. A sme zrazu sto rokov späť. Jej príbeh by zrejme dokázal nadchnúť aj Hollywood, no napriek tomu o nej veľa nevieme. Na rozprávanie o nej pozvala autorka relácie Zuzana Golianová jej vnučku, herečku Elu Lehotskú a dramaturgička Baletu SND, tanečnú teoretičku Evu Gajdošovú. K Fenoménom patria aj prvenstvá, novátorstvá, odvaha i punc originálu. To všetko v sebe mala prvá žena, ktorá uviedla svoje baletné diela na javisku Baletu SND, ako prvá založila a viedla v Bratislave súkromnú baletnú školu. Ella Fuchsová-Lehotská bola tanečnica, baletná majsterka, choreografka, šéfka baletu. A sme zrazu sto rokov späť. Jej príbeh by zrejme dokázal nadchnúť aj Hollywood, no napriek tomu o nej veľa nevieme. Na rozprávanie o nej pozvala autorka relácie Zuzana Golianová jej vnučku, herečku Elu Lehotskú a dramaturgička Baletu SND, tanečnú teoretičku Evu Gajdošovú. 00:29:27 Thu, 08 Sep 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003364/00336489-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003364/00336489-1.mp3 Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, obrazovou ikonou okupácie, ktorá vzápätí obletela doslova celý svet, sa stala fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. A urobila z Bielika tak trochu fotografa jedného záberu. V cykle Fenomény sa (nielen) o ikonickej fotografii Muž s odhalenou hruďou rozprávala Mariana Jaremková s riaditeľom Danubiana Meulensteen Art Museum Vincentom Polakovičom. Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, obrazovou ikonou okupácie, ktorá vzápätí obletela doslova celý svet, sa stala fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. A urobila z Bielika tak trochu fotografa jedného záberu. V cykle Fenomény sa (nielen) o ikonickej fotografii Muž s odhalenou hruďou rozprávala Mariana Jaremková s riaditeľom Danubiana Meulensteen Art Museum Vincentom Polakovičom. 00:28:28 Thu, 01 Sep 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003352/00335212-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003352/00335212-1.mp3 Francúzsko-japonský film z roku 1959, nakrútil ho režisér Alain Resnais podľa scenára spisovateľky Marguerite Durasovej. Filmová či obrazová báseň, míľnik v modernej svetovej kinematografii prelomu 50. a 60. rokov. Autorka relácie Zuzana Golianová sa o ňom rozpráva s Katarínou Mišíkovou, filmovou vedkyňou, ktorá pôsobí na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Francúzsko-japonský film z roku 1959, nakrútil ho režisér Alain Resnais podľa scenára spisovateľky Marguerite Durasovej. Filmová či obrazová báseň, míľnik v modernej svetovej kinematografii prelomu 50. a 60. rokov. Autorka relácie Zuzana Golianová sa o ňom rozpráva s Katarínou Mišíkovou, filmovou vedkyňou, ktorá pôsobí na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. 00:30:19 Thu, 25 Aug 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003341/00334108-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003341/00334108-1.mp3 Esejistka, kritička, filozofka, prozaička a filmárka. Žena s prenikavým intelektom, ktorá sa vo svojich textoch zaoberala širokou škálou tém, no reflektovala ich vždy v kontexte súdobej reality. Susan Sontag. O tejto renesančnej žene hovorila Mariana Jaremková s Adrianou Belešovou, programovou manažérkou Medzinárodného festivalu dokumentárneho filmu Ji.hlava. Esejistka, kritička, filozofka, prozaička a filmárka. Žena s prenikavým intelektom, ktorá sa vo svojich textoch zaoberala širokou škálou tém, no reflektovala ich vždy v kontexte súdobej reality. Susan Sontag. O tejto renesančnej žene hovorila Mariana Jaremková s Adrianou Belešovou, programovou manažérkou Medzinárodného festivalu dokumentárneho filmu Ji.hlava. 00:33:41 Thu, 18 Aug 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003335/00333526-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003335/00333526-1.mp3 Mala vkus, mala odvahu, bola živel a bola aj tvrdohlavá. Našťastie! Aj vďaka tejto výbave dosiahla to, čo sa jej podarilo – významná zberateľka výtvarného umenia Meda Mládková. Významná mecenáška založila spolu s manželom Nadáciu Jana a Medy Mládkovcov. K odkazu nadácie "Přežije-li kultura, přežije národ" sa hlásia ďalšie a ďalšie generácie umelcov a umelkýň, a nie len ich. Viac o jej mimoriadnej osobnosti a odkaze bude Zuzana Golianová hovoriť s vedeckou pracovníčkou Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV Zuzanou Bartošovou a výtvarníkom Rudom Sikorom. Mala vkus, mala odvahu, bola živel a bola aj tvrdohlavá. Našťastie! Aj vďaka tejto výbave dosiahla to, čo sa jej podarilo – významná zberateľka výtvarného umenia Meda Mládková. Významná mecenáška založila spolu s manželom Nadáciu Jana a Medy Mládkovcov. K odkazu nadácie "Přežije-li kultura, přežije národ" sa hlásia ďalšie a ďalšie generácie umelcov a umelkýň, a nie len ich. Viac o jej mimoriadnej osobnosti a odkaze bude Zuzana Golianová hovoriť s vedeckou pracovníčkou Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV Zuzanou Bartošovou a výtvarníkom Rudom Sikorom. 00:29:33 Thu, 11 Aug 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003326/00332640-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003326/00332640-1.mp3 80. roky priniesli do hudby nový zvuk aj estetiku. Vznikali nové kapely, štýly, smery, ktoré začali udávať (nielen) hudobné trendy. Ako si ale s nástupom elektroniky poradili hudobné ikony rocku či art rocku predchádzajúcich dvoch dekád? 80. roky priniesli do hudby nový zvuk aj estetiku. Vznikali nové kapely, štýly, smery, ktoré začali udávať (nielen) hudobné trendy. Ako si ale s nástupom elektroniky poradili hudobné ikony rocku či art rocku predchádzajúcich dvoch dekád? 00:31:08 Thu, 04 Aug 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003315/00331538-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003315/00331538-1.mp3 Presne pred sto rokmi - 26. júla 1922 sa v Bystrom nad Topľou narodil spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg, prekladateľ Albert Marenčin. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, na rozhovor pozvala jeho dvoch synov, Martina a Alberta Marenčina mladšieho. Presne pred sto rokmi - 26. júla 1922 sa v Bystrom nad Topľou narodil spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg, prekladateľ Albert Marenčin. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, na rozhovor pozvala jeho dvoch synov, Martina a Alberta Marenčina mladšieho. 00:29:33 Thu, 28 Jul 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003310/00331069-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003310/00331069-1.mp3 2. júla odišiel jeden z najvplyvnejších a najoriginálnejších divadelných režisérov 20. storočia Peter Brook. „Práca režiséra sa dá zhrnúť do dvoch veľmi jednoduchých slov - prečo a ako,” hovoril. V jeho prípade bola výsledkom hĺbka výpovede spojená tak s nekompromisnosťou až expresiou ako aj s ľahkosťou a humorom. Bol to Brook, ktorý opäť urobil Shakespeara atraktívnym, komunikujúcim s modernou dobou. A nielen Shakespeara ale divadlo ako také. Prečo je dôležité aby za Brookovým vizionárstvom nespadla definitívne opona sa bude Mariana Jaremková rozprávať s teatrologičkou Soňou Šimkovou. 2. júla odišiel jeden z najvplyvnejších a najoriginálnejších divadelných režisérov 20. storočia Peter Brook. „Práca režiséra sa dá zhrnúť do dvoch veľmi jednoduchých slov - prečo a ako,” hovoril. V jeho prípade bola výsledkom hĺbka výpovede spojená tak s nekompromisnosťou až expresiou ako aj s ľahkosťou a humorom. Bol to Brook, ktorý opäť urobil Shakespeara atraktívnym, komunikujúcim s modernou dobou. A nielen Shakespeara ale divadlo ako také. Prečo je dôležité aby za Brookovým vizionárstvom nespadla definitívne opona sa bude Mariana Jaremková rozprávať s teatrologičkou Soňou Šimkovou. 00:31:00 Thu, 21 Jul 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003299/00329997-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003299/00329997-1.mp3 O fenoméne legendárnej nápojovej sady Zlatá Zuzana, ktorá sa začala vyrábať v roku 1956 v sklárni Zlatno, sa v relácii Fenomény rozpráva Zuzana Golianová s historikom, ktorý sa zameriava na dejiny skla, bývalým kurátorom Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Štefanom Chrastinom. O fenoméne legendárnej nápojovej sady Zlatá Zuzana, ktorá sa začala vyrábať v roku 1956 v sklárni Zlatno, sa v relácii Fenomény rozpráva Zuzana Golianová s historikom, ktorý sa zameriava na dejiny skla, bývalým kurátorom Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Štefanom Chrastinom. 00:29:15 Thu, 14 Jul 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003295/00329534-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003295/00329534-1.mp3 10. júna sme si pripomenuli 40. výročie úmrtia enfant terrible nemeckého filmu režiséra Rainera Wernera Fassbindera. Jedného z tvorcov nemeckej novej vlny si v najnovších Fenoménoch pripomenie Mariana Jaremková spolu s režisérom Robom Švedom. 10. júna sme si pripomenuli 40. výročie úmrtia enfant terrible nemeckého filmu režiséra Rainera Wernera Fassbindera. Jedného z tvorcov nemeckej novej vlny si v najnovších Fenoménoch pripomenie Mariana Jaremková spolu s režisérom Robom Švedom. 00:30:14 Thu, 07 Jul 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003295/00329544-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003295/00329544-1.mp3 Bola verná myšlienke, že ochrana pamiatok je aj ochranou vlasti, Gisela Weide. Žena jedného storočia, ktorá má na svojom konte nemálo zásadných prvenstiev a témy, ktorým sa venovala sú aktuálne aj dnes. Predstavíme vám jej život, umeleckú tvorbu a kunsthistorickú prácu. Týmto pohľadom sa venovala kunsthistorička Galérie mesta Bratislavy Zsófia Kiss-Szemán. Bola verná myšlienke, že ochrana pamiatok je aj ochranou vlasti, Gisela Weide. Žena jedného storočia, ktorá má na svojom konte nemálo zásadných prvenstiev a témy, ktorým sa venovala sú aktuálne aj dnes. Predstavíme vám jej život, umeleckú tvorbu a kunsthistorickú prácu. Týmto pohľadom sa venovala kunsthistorička Galérie mesta Bratislavy Zsófia Kiss-Szemán. 00:29:56 Thu, 30 Jun 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003295/00329543-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003295/00329543-1.mp3 Hyperkulturémia, alebo florentský či Stendhalov syndróm prejavujúci sa búšením srdca, závratom, či dokonca halucináciami. Stav pomenovaný podľa spisovateľa Stendhala, ktorý môže citlivejších jedincov postihnúť tvárou v tvár ohromujúcej kráse. A to najmä v talianskej Florencii podľa čoho dostal aj svoj ďalší názov. Dá sa "predávkovať" umením? Aj na to sa Mariana Jaremková bude pýtať v cykle Fenomény spisovateľky a psychiatričky Svetlany Žuchovej a o krásach Florencie bude rozprávať estetik a filozof Peter Michalovič. Hyperkulturémia, alebo florentský či Stendhalov syndróm prejavujúci sa búšením srdca, závratom, či dokonca halucináciami. Stav pomenovaný podľa spisovateľa Stendhala, ktorý môže citlivejších jedincov postihnúť tvárou v tvár ohromujúcej kráse. A to najmä v talianskej Florencii podľa čoho dostal aj svoj ďalší názov. Dá sa "predávkovať" umením? Aj na to sa Mariana Jaremková bude pýtať v cykle Fenomény spisovateľky a psychiatričky Svetlany Žuchovej a o krásach Florencie bude rozprávať estetik a filozof Peter Michalovič. 00:31:03 Thu, 23 Jun 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003300/00330035-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003300/00330035-1.mp3 26. mája tohto roku zverejnila kapela Depeche Mode na svojom facebookovom profile správu: „Sme šokovaní a plní zdrvujúceho smútku z predčasného odchodu nášho drahého kamaráta, člena rodiny a kolegu z kapely Andyho "Fletcha" Fletchera." Po štyridsiatich rokoch sa skončila jedna éra, éra formácie, ktorá priniesla nový zvuk, žáner, štýl, nový imidž, vizuál a veľa hitov. Skupina vydala 14 štúdiových, sedem koncertných a desať výberových albumov. Či a ako budú David Gahan a Martin Gore pokračovať, také vyhlásenie oficiálne ešte nevyšlo. Hostia Fenoménov hudobník Robert Pospiš a hudobný publicista, rozhlasový moderátor Roman Bomboš sa zhodli na tom, že je koniec. 26. mája tohto roku zverejnila kapela Depeche Mode na svojom facebookovom profile správu: „Sme šokovaní a plní zdrvujúceho smútku z predčasného odchodu nášho drahého kamaráta, člena rodiny a kolegu z kapely Andyho "Fletcha" Fletchera." Po štyridsiatich rokoch sa skončila jedna éra, éra formácie, ktorá priniesla nový zvuk, žáner, štýl, nový imidž, vizuál a veľa hitov. Skupina vydala 14 štúdiových, sedem koncertných a desať výberových albumov. Či a ako budú David Gahan a Martin Gore pokračovať, také vyhlásenie oficiálne ešte nevyšlo. Hostia Fenoménov hudobník Robert Pospiš a hudobný publicista, rozhlasový moderátor Roman Bomboš sa zhodli na tom, že je koniec. 00:30:25 Thu, 16 Jun 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003263/00326383-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003263/00326383-1.mp3 „Baal je asociál, ale v antisociálnej spoločnosti,“ povedal o svojej hre a jej antihrdinovi Bertolt Brecht. Debutová hra dala nadlho Brechtovi nálepku enfant terrible nemeckého divadla. Jeho básnik, ktorý má predobraz vo Villonovi, Verlainovi a Rimbaudovi hovorí o svete, čo upadá, jeho príbeh plný dekadencie je o vzbure proti konvenciám a napokon aj revolte voči sebe samému. Baal, ktorého v roku 1989 inscenoval v martinskom divadle Roman Polák, má dodnes status kultovej inscenácie. Rovnako kultovým sa stal aj album s pesničkami z tejto inscenácie od autorskej trojice Šeban - Müller - Peteraj, ktorý len nedávno vyšiel - po 30. rokoch od prvého vydania - na vinyle. O dvojitom fenoméne Baala hovorili Roman Polák, Kamil Peteraj, Andrej Šeban a predstaviteľ Baala Matej Landl s autorkou relácie Marianou Jaremkovou. „Baal je asociál, ale v antisociálnej spoločnosti,“ povedal o svojej hre a jej antihrdinovi Bertolt Brecht. Debutová hra dala nadlho Brechtovi nálepku enfant terrible nemeckého divadla. Jeho básnik, ktorý má predobraz vo Villonovi, Verlainovi a Rimbaudovi hovorí o svete, čo upadá, jeho príbeh plný dekadencie je o vzbure proti konvenciám a napokon aj revolte voči sebe samému. Baal, ktorého v roku 1989 inscenoval v martinskom divadle Roman Polák, má dodnes status kultovej inscenácie. Rovnako kultovým sa stal aj album s pesničkami z tejto inscenácie od autorskej trojice Šeban - Müller - Peteraj, ktorý len nedávno vyšiel - po 30. rokoch od prvého vydania - na vinyle. O dvojitom fenoméne Baala hovorili Roman Polák, Kamil Peteraj, Andrej Šeban a predstaviteľ Baala Matej Landl s autorkou relácie Marianou Jaremkovou. 00:32:49 Thu, 09 Jun 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003249/00324952-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003249/00324952-1.mp3 Vo svojej dobe bola hviezdou. Nemecká intelektuálka, demokratka, bojovníčka za slobodu Erika Mann. Výrazná, presne vyhranená osobnosť, žena – živel, ktorá roky zostala v tieni silných mužov silnej Mannovskej rodiny. V súčasnosti ju spoznávame ako spisovateľku, redaktorku, ktorá aktívne spravovala pozostalosť svojho otca, laureáta Nobelove ceny za literatúru Thomasa Manna. Kabaretierka, rečníčka na hromadných politických fórach, automobilová pretekárka, jej majetok jej umožňoval plniť si svoje túžby. Eriku Mann do cyklu Rádia Devín Fenomény spracovala Zuzana Golianová, na rozhovor pozvala spisovateľa, prekladateľa a publicistu Michala Hvoreckého z Goethe inštitútu v Bratislave. Vo svojej dobe bola hviezdou. Nemecká intelektuálka, demokratka, bojovníčka za slobodu Erika Mann. Výrazná, presne vyhranená osobnosť, žena – živel, ktorá roky zostala v tieni silných mužov silnej Mannovskej rodiny. V súčasnosti ju spoznávame ako spisovateľku, redaktorku, ktorá aktívne spravovala pozostalosť svojho otca, laureáta Nobelove ceny za literatúru Thomasa Manna. Kabaretierka, rečníčka na hromadných politických fórach, automobilová pretekárka, jej majetok jej umožňoval plniť si svoje túžby. Eriku Mann do cyklu Rádia Devín Fenomény spracovala Zuzana Golianová, na rozhovor pozvala spisovateľa, prekladateľa a publicistu Michala Hvoreckého z Goethe inštitútu v Bratislave. 00:29:41 Thu, 02 Jun 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003263/00326387-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003263/00326387-1.mp3 Pred ich fotoaparátmi (ne)stálo množstvo hudobných hviezd. Dokonca aj tých istých len s niekoľkoročným posunom. A viacerým z nich dali “ksicht”. Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. Čo spája dvojicu fotografov, z ktorých jeden bol inovátorom v žánri hudobnej fotografie a druhý je v súčasnosti (a už dlho) jeden z najlepších a najžiadanejších hudobných fotografov? Čo robí ich fotky ikonickými? Aj o tom sa Mariana Jaremková rozprávala s režisérom Patrikom Lančaričom. Pred ich fotoaparátmi (ne)stálo množstvo hudobných hviezd. Dokonca aj tých istých len s niekoľkoročným posunom. A viacerým z nich dali “ksicht”. Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. Čo spája dvojicu fotografov, z ktorých jeden bol inovátorom v žánri hudobnej fotografie a druhý je v súčasnosti (a už dlho) jeden z najlepších a najžiadanejších hudobných fotografov? Čo robí ich fotky ikonickými? Aj o tom sa Mariana Jaremková rozprávala s režisérom Patrikom Lančaričom. 00:29:54 Thu, 26 May 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003513/00351370-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003513/00351370-1.mp3 Jeho príbeh by údajne mohol obstáť aj v Hollywoode, český hudobník z prelomu 19. a 20. storočia, so skúsenosťami z viacerých európskych scén, Bratislava mu bola v mnohom osudná, doma zostal cudzincom a dramatický koniec jeho života zostáva dodnes neobjasnený. Oskar Nedbal – Fenomén. Bol skladateľ, dirigent, violista, zakladateľská osobnosť Slovenského národného divadla a slovenskej opery. V roku 1923 nastúpil na post riaditeľa novovzniknutého divadla, prvej profesionálnej scény u nás. Autorka relácie Fenomény Zuzana Golianová pozvala na rozprávanie o Oskarovi Nedbali opernú historičku z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV Michaelu Mojžišovú, spolu hovorili o jeho živote, tvorbe, talente, vzletoch a pádoch. Jeho príbeh by údajne mohol obstáť aj v Hollywoode, český hudobník z prelomu 19. a 20. storočia, so skúsenosťami z viacerých európskych scén, Bratislava mu bola v mnohom osudná, doma zostal cudzincom a dramatický koniec jeho života zostáva dodnes neobjasnený. Oskar Nedbal – Fenomén. Bol skladateľ, dirigent, violista, zakladateľská osobnosť Slovenského národného divadla a slovenskej opery. V roku 1923 nastúpil na post riaditeľa novovzniknutého divadla, prvej profesionálnej scény u nás. Autorka relácie Fenomény Zuzana Golianová pozvala na rozprávanie o Oskarovi Nedbali opernú historičku z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV Michaelu Mojžišovú, spolu hovorili o jeho živote, tvorbe, talente, vzletoch a pádoch. 00:30:13 Thu, 19 May 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003224/00322470-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003224/00322470-1.mp3 Mariana Jaremková sa o fenoméne denníkov a listov v kontexte umeleckej tvorby bude rozprávať s literárnym vedcom Petrom Zajacom, literárnou vedkyňou Zorou Pruškovou a riaditeľom Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martinom Cubjakom. Mariana Jaremková sa o fenoméne denníkov a listov v kontexte umeleckej tvorby bude rozprávať s literárnym vedcom Petrom Zajacom, literárnou vedkyňou Zorou Pruškovou a riaditeľom Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martinom Cubjakom. 00:31:00 Thu, 12 May 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003224/00322469-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003224/00322469-1.mp3 Americká diplomatka Madeleine Albrightová bola historicky prvá ministerka zahraničných vecí USA a dovtedy najvyššie postavená žena americkej administratívy. Jej zbraňou v diplomacii boli šperky, konkrétne brošne. Hovorila o nich ako o svojom osobnom diplomatickom arzenáli. Brošňami vyjadrovala svoj postoj, názor, úctu či odmietanie i svoju náladu. A práve brošne Madeleine Albright sú témou, o ktorej sa Zuzana Golianová rozpráva s odborníčkou na diplomatický protokol a etiketu Katarínou Strýčkovoú a šperkárkou, výtvarníčkou Natašou Štefunkovou, ktorá pre túto diplomatku svetového významu vytvorila aj brošňu. Americká diplomatka Madeleine Albrightová bola historicky prvá ministerka zahraničných vecí USA a dovtedy najvyššie postavená žena americkej administratívy. Jej zbraňou v diplomacii boli šperky, konkrétne brošne. Hovorila o nich ako o svojom osobnom diplomatickom arzenáli. Brošňami vyjadrovala svoj postoj, názor, úctu či odmietanie i svoju náladu. A práve brošne Madeleine Albright sú témou, o ktorej sa Zuzana Golianová rozpráva s odborníčkou na diplomatický protokol a etiketu Katarínou Strýčkovoú a šperkárkou, výtvarníčkou Natašou Štefunkovou, ktorá pre túto diplomatku svetového významu vytvorila aj brošňu. 00:29:19 Thu, 05 May 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003205/00320514-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003205/00320514-1.mp3 26. apríla uplynulo 36 rokov od najväčšej jadrovej katastrofy - havárie černobyľskej elektrárne. Než sa černobyľská zóna stala v posledných týždňoch vojnovou zónou, bola vyhľadávaným turistickým cieľom. V cykle Fenomény sa o genius loci Černobyľu aj ľuďoch, ktorí sa tam napriek nebezpečenstvu vrátili pretože to bol jednoducho ich domov, bude Mariana Jaremková rozprávať so sprievodcom po zakázanej zóne Dominikom Orfánusom a urbexerkou Luciou Gažíkovou. 26. apríla uplynulo 36 rokov od najväčšej jadrovej katastrofy - havárie černobyľskej elektrárne. Než sa černobyľská zóna stala v posledných týždňoch vojnovou zónou, bola vyhľadávaným turistickým cieľom. V cykle Fenomény sa o genius loci Černobyľu aj ľuďoch, ktorí sa tam napriek nebezpečenstvu vrátili pretože to bol jednoducho ich domov, bude Mariana Jaremková rozprávať so sprievodcom po zakázanej zóne Dominikom Orfánusom a urbexerkou Luciou Gažíkovou. 00:29:44 Thu, 28 Apr 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003196/00319601-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003196/00319601-1.mp3 Zuzana Golianová si do nových Fenoménov vybrala opäť silnú ženskú osobnosť, tentokrát z oblasti moderného tanca a tanečného divadla. Je ňou nemecká tanečnica, choreografka a riaditeľke divadla Tanztheater Wuppertal Pine Bausch. Pina zasvätila svoj život tancu. Ako budete počuť Miroslavu Kovářovú, umeleckú riaditeľku festivalu Bratislava v pohybe a vedúcu Katedry tanečnej tvorby na VŠMU, Pina bola komplexná bytosť a aj jej inscenácie boli komplexné. Zuzana Golianová si do nových Fenoménov vybrala opäť silnú ženskú osobnosť, tentokrát z oblasti moderného tanca a tanečného divadla. Je ňou nemecká tanečnica, choreografka a riaditeľke divadla Tanztheater Wuppertal Pine Bausch. Pina zasvätila svoj život tancu. Ako budete počuť Miroslavu Kovářovú, umeleckú riaditeľku festivalu Bratislava v pohybe a vedúcu Katedry tanečnej tvorby na VŠMU, Pina bola komplexná bytosť a aj jej inscenácie boli komplexné. 00:29:34 Thu, 21 Apr 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003191/00319136-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003191/00319136-1.mp3 To že obal predáva platí aj pre hudobné nosiče. Vinyly veľkosťou svojich prebalov dávali priestor pre kreativitu a mnohé z nich sa stali nielen kultovými či prelomovými v rámci dizajnu, ale sú aj umeleckými dielami pretože sa na nich podieľali uznávaní výtvarníci a fotografi. O ikonických obaloch hudobných albumov budú s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť Ján Dúbravský a Fedor Gabriž. To že obal predáva platí aj pre hudobné nosiče. Vinyly veľkosťou svojich prebalov dávali priestor pre kreativitu a mnohé z nich sa stali nielen kultovými či prelomovými v rámci dizajnu, ale sú aj umeleckými dielami pretože sa na nich podieľali uznávaní výtvarníci a fotografi. O ikonických obaloch hudobných albumov budú s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť Ján Dúbravský a Fedor Gabriž. 00:29:59 Thu, 14 Apr 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003174/00317463-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003174/00317463-1.mp3 Téma ženy je – nech to znie akokoľvek ako klišé – nevyčerpateľná. Môžeme sa na ňu pozrieť rôznou optikou, v konkrétnom čase. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať emancipačným obdobím žien v rokoch prvej Československej republiky, v medzivojnovom období. Zamerala sa na zrod civilizovanej, modernej ženy; tá patrila k demokratizačným procesom novej republiky, ktorá vystriedala starú epochu monarchie. O podobe a poslaní takejto ženy, ženy nezávislej, pracujúcej sa s presahom na vizuálne umenie rozprávala s historičkou umenia Martinou Pachmanovou z Prahy a kurátorku zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie Katarínou Bajcurovou. Téma ženy je – nech to znie akokoľvek ako klišé – nevyčerpateľná. Môžeme sa na ňu pozrieť rôznou optikou, v konkrétnom čase. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať emancipačným obdobím žien v rokoch prvej Československej republiky, v medzivojnovom období. Zamerala sa na zrod civilizovanej, modernej ženy; tá patrila k demokratizačným procesom novej republiky, ktorá vystriedala starú epochu monarchie. O podobe a poslaní takejto ženy, ženy nezávislej, pracujúcej sa s presahom na vizuálne umenie rozprávala s historičkou umenia Martinou Pachmanovou z Prahy a kurátorku zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie Katarínou Bajcurovou. 00:30:16 Thu, 07 Apr 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003165/00316531-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003165/00316531-1.mp3 Keď v roku 2006 vyšiel román Vladimira Sorokina Deň opričníka hovorilo sa o ňom ako o antiutópii. Dnes sa stáva realitou i keď jeho dej je zasadený do roku 2027. Sorokin je dlhoročným kritikom V. Putina a býva terčom protestov rôznych hnutí ako napr. Putinovej mládeže. Zorganizovali aj verejné ničenie jeho kníh. Deň opričníka sa odohráva v Rusku, ktoré je opäť monarchiou a krajina je obohnaná nepreniknuteľnou stenou. Európa sa zmieta v chaose a najbiižším spojencom je Čína. Problémom je všadeprítomná zrada, ktorá cieli na panovníka a teda - na celé Rusko. Sám Sorokin priznal, že nepredpokladal, že by sa jeho román stal tak presným predobrazom budúcnosti.Iba vraj napísal túto knihu ako varovanie a „mystické opatrenie“. Čítať dnes Deň opričníka je úplne iným zážitkom ako pred 16-timi rokmi keď vyšiel. V cykle Fenomny sa bude Mariana Jaremková rozprávať (nielen) o tomto románe Vladimira Sorokina s prekladateľom Jánom Štrasserom, ktorý Sorokina dlhé roky prekladá do slovenčiny. A počuť budete i samotného autora. Keď v roku 2006 vyšiel román Vladimira Sorokina Deň opričníka hovorilo sa o ňom ako o antiutópii. Dnes sa stáva realitou i keď jeho dej je zasadený do roku 2027. Sorokin je dlhoročným kritikom V. Putina a býva terčom protestov rôznych hnutí ako napr. Putinovej mládeže. Zorganizovali aj verejné ničenie jeho kníh. Deň opričníka sa odohráva v Rusku, ktoré je opäť monarchiou a krajina je obohnaná nepreniknuteľnou stenou. Európa sa zmieta v chaose a najbiižším spojencom je Čína. Problémom je všadeprítomná zrada, ktorá cieli na panovníka a teda - na celé Rusko. Sám Sorokin priznal, že nepredpokladal, že by sa jeho román stal tak presným predobrazom budúcnosti.Iba vraj napísal túto knihu ako varovanie a „mystické opatrenie“. Čítať dnes Deň opričníka je úplne iným zážitkom ako pred 16-timi rokmi keď vyšiel. V cykle Fenomny sa bude Mariana Jaremková rozprávať (nielen) o tomto románe Vladimira Sorokina s prekladateľom Jánom Štrasserom, ktorý Sorokina dlhé roky prekladá do slovenčiny. A počuť budete i samotného autora. 00:29:58 Thu, 31 Mar 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003155/00315581-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003155/00315581-1.mp3 Dejiny umenia sú plné kontroverzných osobností, ktoré lavírovali na pomedzí etiky, morálky a talentu, umeleckých hodnôt. Jednou nich bola Nemka Leni Riefenstahl, talentovaná filmová režisérka, fotografka, i tanečnica a športovkyňa, ktorá sa narodila v Berlíne, v roku 1902. No keďže filmy, ktoré nakrútila počas nacizmu boli označované za propagandistické, už navždy dostala nálepku Hitlerova filmárka. Zuzana Golianová o nej hovorila s herečkou Činohry Slovenského národného divadla Zdenou Studenkovou, ktorá už viac ako osem rokov hráva úspešnú inscenáciu Leni a filmovým teoretikom Martinom Cielom, pedagógom na VŠMU. Dejiny umenia sú plné kontroverzných osobností, ktoré lavírovali na pomedzí etiky, morálky a talentu, umeleckých hodnôt. Jednou nich bola Nemka Leni Riefenstahl, talentovaná filmová režisérka, fotografka, i tanečnica a športovkyňa, ktorá sa narodila v Berlíne, v roku 1902. No keďže filmy, ktoré nakrútila počas nacizmu boli označované za propagandistické, už navždy dostala nálepku Hitlerova filmárka. Zuzana Golianová o nej hovorila s herečkou Činohry Slovenského národného divadla Zdenou Studenkovou, ktorá už viac ako osem rokov hráva úspešnú inscenáciu Leni a filmovým teoretikom Martinom Cielom, pedagógom na VŠMU. 00:30:21 Thu, 24 Mar 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003155/00315591-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003155/00315591-1.mp3 Odchádzajú do konfliktných zón aby zdokumentovali pre svet to čo sa v nich deje. Reportéri, fotografi, filmári, ale aj spisovatelia to vnímajú ako poslanie. Informovať a prinášať toľko potrebné svedectvá a najmä v dobe plnej konšpirácií a lží, často v mene propagandy. Vhľad do dejín vojnovej žurnalistiky poskytne Anna Sámelová z Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, a o svoje zážitky sa podelia spisovateľka Irena Brežná a filmár Juraj Mravec ml., ktorý je aktuálne v Kyjeve. Odchádzajú do konfliktných zón aby zdokumentovali pre svet to čo sa v nich deje. Reportéri, fotografi, filmári, ale aj spisovatelia to vnímajú ako poslanie. Informovať a prinášať toľko potrebné svedectvá a najmä v dobe plnej konšpirácií a lží, často v mene propagandy. Vhľad do dejín vojnovej žurnalistiky poskytne Anna Sámelová z Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, a o svoje zážitky sa podelia spisovateľka Irena Brežná a filmár Juraj Mravec ml., ktorý je aktuálne v Kyjeve. 00:30:58 Thu, 17 Mar 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003144/00314438-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003144/00314438-1.mp3 Ikonická fotografia National Geographic, Mona Lisa vo fotografii – aj tak sa dá priblížiť slávna fotografia Afgánske dievča so zelenými očami, ktorá vznikla v roku 1984 v Pakistane, jej autorom je americký vojnový reportér Steve McCurry. Svoj príbeh má aj samotná fotografia a samozrejme aj vtedy dvanásť ročné dievča, Afgánka na úteku, Šarbat Gula. Zuzana Golianová sa pri jej smaragdovo-zelených očiach pristavila spolu s dvoma fotografmi, obaja fotili aj v Afganistane, a nie raz – Andrejom Bánom a Martinom Črepom. Ikonická fotografia National Geographic, Mona Lisa vo fotografii – aj tak sa dá priblížiť slávna fotografia Afgánske dievča so zelenými očami, ktorá vznikla v roku 1984 v Pakistane, jej autorom je americký vojnový reportér Steve McCurry. Svoj príbeh má aj samotná fotografia a samozrejme aj vtedy dvanásť ročné dievča, Afgánka na úteku, Šarbat Gula. Zuzana Golianová sa pri jej smaragdovo-zelených očiach pristavila spolu s dvoma fotografmi, obaja fotili aj v Afganistane, a nie raz – Andrejom Bánom a Martinom Črepom. 00:29:12 Thu, 10 Mar 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003129/00312929-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003129/00312929-1.mp3 Mariana Jaremková sa rozhodla pozrieť na mesto cez pohľad filozofa. Nie tak dávno sme sa dívali na vyprázdnené mestá, dnes hovoriť v našom priestore o meste znamená hovoriť o deštrukcii. V oboch prípadoch sa zmenil osobitý rytmus vlastný každému mestu. Rytmus, ktorým človek v meste žije a ktorý ho formuje.. Homo urbanus. To sú témy, ktoré otvorí v cykle Fenomény s filozofom Miroslavom Marcellim (autorom kníh Filozofi v meste, Mesto vo filozofii či Miesto, čas, rytmus). Mariana Jaremková sa rozhodla pozrieť na mesto cez pohľad filozofa. Nie tak dávno sme sa dívali na vyprázdnené mestá, dnes hovoriť v našom priestore o meste znamená hovoriť o deštrukcii. V oboch prípadoch sa zmenil osobitý rytmus vlastný každému mestu. Rytmus, ktorým človek v meste žije a ktorý ho formuje.. Homo urbanus. To sú témy, ktoré otvorí v cykle Fenomény s filozofom Miroslavom Marcellim (autorom kníh Filozofi v meste, Mesto vo filozofii či Miesto, čas, rytmus). 00:29:59 Thu, 03 Mar 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003117/00311703-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003117/00311703-1.mp3 „Všetko, čo vymyslíme je pravda, môžete si tým byť istí. Moja úbohá pani Bovaryová práve v tejto chvíli nepochybne trpí a plače v dvadsiatich francúzskych dedinách,“ to je známy výrok francúzskeho spisovateľa Gustava Flauberta, autora románu Pani Bovaryová. V postave Emy vytvoril v 50. rokoch 19. storočia nový typ ženskej hrdinky, romantickej duše, ktorá je nútená konfrontovať sa s realitou; navyše do neho autor vložil aj kritiku vtedajšej spoločnosti. Flaubert veľmi umne spája romantické predstavy s drsnou skutočnosťou. O fenoméne Pani Bovaryová sa autorka relácie Zuzana Golianová rozprávala s Janou Truhlářovou, ktorá pôsobí na Filozofickej fakulte na romanistike, UK v Bratislave a tiež v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. „Všetko, čo vymyslíme je pravda, môžete si tým byť istí. Moja úbohá pani Bovaryová práve v tejto chvíli nepochybne trpí a plače v dvadsiatich francúzskych dedinách,“ to je známy výrok francúzskeho spisovateľa Gustava Flauberta, autora románu Pani Bovaryová. V postave Emy vytvoril v 50. rokoch 19. storočia nový typ ženskej hrdinky, romantickej duše, ktorá je nútená konfrontovať sa s realitou; navyše do neho autor vložil aj kritiku vtedajšej spoločnosti. Flaubert veľmi umne spája romantické predstavy s drsnou skutočnosťou. O fenoméne Pani Bovaryová sa autorka relácie Zuzana Golianová rozprávala s Janou Truhlářovou, ktorá pôsobí na Filozofickej fakulte na romanistike, UK v Bratislave a tiež v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. 00:30:24 Thu, 24 Feb 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003112/00311211-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0031/003112/00311211-1.mp3 Dvaja dirigenti, dvaja géniovia. Stretli sa v jednej dobe a každý sa k nej postavil inak. Obaja však nesú stigmu umelcov, ktorí dodali, chtiac či nechtiac, prestíž Tretej ríši. Zatiaľ čo Furtwängler nebol prívržencom nacizmu a dával otvorene najavo svoj odpor voči antisemitizmu a nastupujúcemu nacistickému režimu, zostal v Nemecku a bol tak nevyhnutne využitý propagandou. Umenie a propaganda, umelci a doba, v ktorej si je nutné vybrať stranu. Aj o týchto témach sa bude v cykle Fenomény rozprávať Mariana Jaremková s dramaturgom Opery SND Jozefom Červenkom. Dvaja dirigenti, dvaja géniovia. Stretli sa v jednej dobe a každý sa k nej postavil inak. Obaja však nesú stigmu umelcov, ktorí dodali, chtiac či nechtiac, prestíž Tretej ríši. Zatiaľ čo Furtwängler nebol prívržencom nacizmu a dával otvorene najavo svoj odpor voči antisemitizmu a nastupujúcemu nacistickému režimu, zostal v Nemecku a bol tak nevyhnutne využitý propagandou. Umenie a propaganda, umelci a doba, v ktorej si je nutné vybrať stranu. Aj o týchto témach sa bude v cykle Fenomény rozprávať Mariana Jaremková s dramaturgom Opery SND Jozefom Červenkom. 00:29:58 Thu, 17 Feb 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003099/00309908-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003099/00309908-1.mp3 Fenomény venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristaví pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom hovorí autorka relácie spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT. Fenomény venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristaví pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom hovorí autorka relácie spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT. 00:29:58 Thu, 10 Feb 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003090/00309019-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003090/00309019-1.mp3 Georg Trakl, majster expresionizmu, vytvoril vo svojej poézii vlastný symbolický svet, ktorý sa vymyká racionálnemu chápaniu. Snové básne plné vízií a melanchólie. Obrazy sa doslova chvejú v priestore a niekto jeho tvorbu výstižne nazval panoramatickou maľbou. Nazývali ho i básnikom nočného videnia sveta. Vo všetkej tej temnote a rozklade je ale krása, ktorá fascinuje dodnes. V cykle Fenomény sa o Traklovej tvorbe sa Mariana Jaremková rozpráva s poetkou Milou Haugovou, ktorá prebásnila Traklove verše do slovenčiny. Georg Trakl, majster expresionizmu, vytvoril vo svojej poézii vlastný symbolický svet, ktorý sa vymyká racionálnemu chápaniu. Snové básne plné vízií a melanchólie. Obrazy sa doslova chvejú v priestore a niekto jeho tvorbu výstižne nazval panoramatickou maľbou. Nazývali ho i básnikom nočného videnia sveta. Vo všetkej tej temnote a rozklade je ale krása, ktorá fascinuje dodnes. V cykle Fenomény sa o Traklovej tvorbe sa Mariana Jaremková rozpráva s poetkou Milou Haugovou, ktorá prebásnila Traklove verše do slovenčiny. 00:30:07 Thu, 03 Feb 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003084/00308454-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003084/00308454-1.mp3 Jeho životný príbeh by sa dal rozpovedať mnohými spôsobmi, rodák z Banskej Štiavnice, ktorého to vždy lákalo k niečomu novému, nepoznanému. Zažil pražské ateliéry na Barrandove, parížsku pobočku americkej spoločnosti 20th Century Fox, aj občiansku vojnu v Španielsku. V roku 1949 sa usadil v Londýne a čo sa showbiznisu týka, dostalo sa mu z neho to najlepšie. Dvorný fotograf The Beatles, fotograf svetových hviezd Dežo Hoffmann. Zuzana Golianová sa jeho tvorbe bude vo Fenoménoch venovať spolu s publicistom, historikom a teoretikom fotografie Mariánom Pauerom. Jeho životný príbeh by sa dal rozpovedať mnohými spôsobmi, rodák z Banskej Štiavnice, ktorého to vždy lákalo k niečomu novému, nepoznanému. Zažil pražské ateliéry na Barrandove, parížsku pobočku americkej spoločnosti 20th Century Fox, aj občiansku vojnu v Španielsku. V roku 1949 sa usadil v Londýne a čo sa showbiznisu týka, dostalo sa mu z neho to najlepšie. Dvorný fotograf The Beatles, fotograf svetových hviezd Dežo Hoffmann. Zuzana Golianová sa jeho tvorbe bude vo Fenoménoch venovať spolu s publicistom, historikom a teoretikom fotografie Mariánom Pauerom. 00:30:46 Thu, 27 Jan 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003076/00307679-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003076/00307679-1.mp3 Keď prišiel v roku 2019 seriál Euphoria, spôsobil šok najmä u rodičov, ktorí sa museli začať pýtať - je toto realita aj môjho dieťaťa? Podobne ukázala na “spoločenskú slepotu” v 70. rokoch aj kniha My deti zo stanice ZOO, keď odtabuizovala tému drogovej závislosti u detí. Christiane F. si prvýkrát pichla heroín keď mala 13 rokov, v 14-tich už bola závislá a zarábala si na drogy prostitúciou ako veľa ďalších detí v jej veku. A nebol to určite iba problém lokalizovaný v Berlíne. Rovnomenný film ešte zvýšil popularitu knihy a najmä povedomie o tomto narastajúcom probléme. Šokoval podobnou otvorenosťou, ktorá mala byť apelom na prevenciu, komunikáciu a pomoc. Seriál, ktorý mal premiéru minulý rok na jednej zo streamovacích platforiem, už rovnako silný účinok nemá a nie je to dobou ani divákmi, ale najmä spracovaním. Mariana Jaremková sa v cykle Fenomény vracia k tejto kultovej knihe spolu s publicistom a prekladateľom Samom Marcom. Keď prišiel v roku 2019 seriál Euphoria, spôsobil šok najmä u rodičov, ktorí sa museli začať pýtať - je toto realita aj môjho dieťaťa? Podobne ukázala na “spoločenskú slepotu” v 70. rokoch aj kniha My deti zo stanice ZOO, keď odtabuizovala tému drogovej závislosti u detí. Christiane F. si prvýkrát pichla heroín keď mala 13 rokov, v 14-tich už bola závislá a zarábala si na drogy prostitúciou ako veľa ďalších detí v jej veku. A nebol to určite iba problém lokalizovaný v Berlíne. Rovnomenný film ešte zvýšil popularitu knihy a najmä povedomie o tomto narastajúcom probléme. Šokoval podobnou otvorenosťou, ktorá mala byť apelom na prevenciu, komunikáciu a pomoc. Seriál, ktorý mal premiéru minulý rok na jednej zo streamovacích platforiem, už rovnako silný účinok nemá a nie je to dobou ani divákmi, ale najmä spracovaním. Mariana Jaremková sa v cykle Fenomény vracia k tejto kultovej knihe spolu s publicistom a prekladateľom Samom Marcom. 00:29:58 Thu, 20 Jan 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003062/00306260-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003062/00306260-1.mp3 Socha ako svedok doby, socha ako vizuálne dielo so svojím dramatický príbehom. To všetko v sebe má významné sochárske dielo výnimočného umelca Jozefa Jankoviča Obete varujú, ktoré je – a vždy malo byť – súčasťou Pamätníka SNP architekta Dušana Kuzmu v Banskej Bystrici. Jeho odhalenie sa konalo 29. augusta 1969. No netrvalo dlho a všetko bolo inak. Socha sa v čase normalizácie stala obeťou politického režimu, ideológiám komunistickej strany nesedelo, okrem iného, jej humanistické posolstvo. Soche Obete varujú venovala Zuzana Golianová najnovšie Fenomény, na rozhovor pozvala teoretičku umenia, ktorá sa venuje výtvarnému umeniu vo verejnom priestore, Sabinu Jankovičovú. Socha ako svedok doby, socha ako vizuálne dielo so svojím dramatický príbehom. To všetko v sebe má významné sochárske dielo výnimočného umelca Jozefa Jankoviča Obete varujú, ktoré je – a vždy malo byť – súčasťou Pamätníka SNP architekta Dušana Kuzmu v Banskej Bystrici. Jeho odhalenie sa konalo 29. augusta 1969. No netrvalo dlho a všetko bolo inak. Socha sa v čase normalizácie stala obeťou politického režimu, ideológiám komunistickej strany nesedelo, okrem iného, jej humanistické posolstvo. Soche Obete varujú venovala Zuzana Golianová najnovšie Fenomény, na rozhovor pozvala teoretičku umenia, ktorá sa venuje výtvarnému umeniu vo verejnom priestore, Sabinu Jankovičovú. 00:30:09 Thu, 13 Jan 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003054/00305443-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003054/00305443-1.mp3 Pred 10 rokmi vyšiel román Kateřiny Tučkovej Žítkovské bohyne a zrodil sa knižný fenomén, ktorý vzbudil záujem o iný fenomén – bohovanie a bohyne. Prepojenie reálií a fikcie prilákalo do Žítkovej a okolia množstvá turistov, ktorí neváhali narúšať súkromie domácich obyvateľov aby získali fotografie nielen exteriéru domov, kde kedysi tieto bohyne žili. Napriek dobe v ktorej žijeme mágia, povery a „čarovanie“ z našich životov tak úplne nevymizli a nehovoríme iba o zachovaných ľudových tradíciách. O mágii ako súčasti kultúrnej tradície i modernej doby, vnímaní ženy a jej magickej moci i o spomínanom bohovaní sa bude Mariana Jaremková rozprávať v cykle Fenomény so sociálnou antropologičkou Tatianou Bužekovou z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Pred 10 rokmi vyšiel román Kateřiny Tučkovej Žítkovské bohyne a zrodil sa knižný fenomén, ktorý vzbudil záujem o iný fenomén – bohovanie a bohyne. Prepojenie reálií a fikcie prilákalo do Žítkovej a okolia množstvá turistov, ktorí neváhali narúšať súkromie domácich obyvateľov aby získali fotografie nielen exteriéru domov, kde kedysi tieto bohyne žili. Napriek dobe v ktorej žijeme mágia, povery a „čarovanie“ z našich životov tak úplne nevymizli a nehovoríme iba o zachovaných ľudových tradíciách. O mágii ako súčasti kultúrnej tradície i modernej doby, vnímaní ženy a jej magickej moci i o spomínanom bohovaní sa bude Mariana Jaremková rozprávať v cykle Fenomény so sociálnou antropologičkou Tatianou Bužekovou z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. 00:30:12 Thu, 06 Jan 2022 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003049/00304990-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003049/00304990-1.mp3 Zuzana Golianová sa rozhodla jedny Fenomény venovať Simpsonovcom, najúspešnejšiemu animovanému seriálu, ktorý sa vysiela kontinuálne už viac ako 30 rokov, má viac ako 30 sérií a vyše 600 častí. Stoja za ním: Matt Groening a Sam Simon. Homer, Marge, Bart, Lisa a Maggie – to je tých päť mien svojráznej americkej rodiny zo Springfieldu. Rodiny, ktorá nestarne, každý jej člen má svoj charakter, odstup, ktorý dovoľuje byť presný – napríklad aj v glosovaní – a nech sa deje, čo sa deje, táto rodina zostáva spolu. Na Simpsonovcoch vyrástli celé generácie divákov/diváčok a zdá sa, že ideme s nimi ďalej. Autorka sa o tomto fenoméne rozprávala s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. Zuzana Golianová sa rozhodla jedny Fenomény venovať Simpsonovcom, najúspešnejšiemu animovanému seriálu, ktorý sa vysiela kontinuálne už viac ako 30 rokov, má viac ako 30 sérií a vyše 600 častí. Stoja za ním: Matt Groening a Sam Simon. Homer, Marge, Bart, Lisa a Maggie – to je tých päť mien svojráznej americkej rodiny zo Springfieldu. Rodiny, ktorá nestarne, každý jej člen má svoj charakter, odstup, ktorý dovoľuje byť presný – napríklad aj v glosovaní – a nech sa deje, čo sa deje, táto rodina zostáva spolu. Na Simpsonovcoch vyrástli celé generácie divákov/diváčok a zdá sa, že ideme s nimi ďalej. Autorka sa o tomto fenoméne rozprávala s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. 00:29:59 Thu, 30 Dec 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003036/00303657-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003036/00303657-1.mp3 Kultový animovaný seriál No počkaj! sa dočkal reštartu. Redizajn však už stihol pobúriť divákov, ktorí v internetových diskusiách píšu, že tým, že postave vlka zobrali viaceré charakteristické znaky ako je napr. večne pokrčená dymiaca cigareta, zobrali identitu nielen vlkovi, ale celému národu. Aj keď si už dnes nevieme predstaviť animovanú rozprávku s podobnou postavičkou, predsa prekvapí, čo všetko dnes autori rozprávok musia zvažovať. O úskaliach tvorby pre deti sa Mariana Jaremková rozpráva s Katarínou Kerekesovou, ktorá má bohaté skúsenosti s večerníčkami Mimi a Líza či Websterovci. Kultový animovaný seriál No počkaj! sa dočkal reštartu. Redizajn však už stihol pobúriť divákov, ktorí v internetových diskusiách píšu, že tým, že postave vlka zobrali viaceré charakteristické znaky ako je napr. večne pokrčená dymiaca cigareta, zobrali identitu nielen vlkovi, ale celému národu. Aj keď si už dnes nevieme predstaviť animovanú rozprávku s podobnou postavičkou, predsa prekvapí, čo všetko dnes autori rozprávok musia zvažovať. O úskaliach tvorby pre deti sa Mariana Jaremková rozpráva s Katarínou Kerekesovou, ktorá má bohaté skúsenosti s večerníčkami Mimi a Líza či Websterovci. 00:29:59 Thu, 23 Dec 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003028/00302871-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003028/00302871-1.mp3 Sú miesta, sú objetky, ktoré mesto potrebuje; ktoré ho robia mestom, miestom pre život. Fontány pridávajú mestám atmosféru, sú miestom stretávania, legiend, príbehov, asociácií i pamäti. Sú stopou času. Sú vizuálnym dielom výtvarníkov, architektov, sochárov. A z viacerých dôvodov sú aj fenoménom. V rovnomennej relácii – Fenomény – sa im venuje Zuzana Golianová, ktorá sa nechala inšpirovať knihou Bratislavské moderné fontány, budete počuť teoretika architektúry Martina Zaička a výtvarníčku, grafičku Katarínu Knežníkovú. Sú miesta, sú objetky, ktoré mesto potrebuje; ktoré ho robia mestom, miestom pre život. Fontány pridávajú mestám atmosféru, sú miestom stretávania, legiend, príbehov, asociácií i pamäti. Sú stopou času. Sú vizuálnym dielom výtvarníkov, architektov, sochárov. A z viacerých dôvodov sú aj fenoménom. V rovnomennej relácii – Fenomény – sa im venuje Zuzana Golianová, ktorá sa nechala inšpirovať knihou Bratislavské moderné fontány, budete počuť teoretika architektúry Martina Zaička a výtvarníčku, grafičku Katarínu Knežníkovú. 00:30:29 Thu, 16 Dec 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003023/00302314-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003023/00302314-1.mp3 Naše životy sa v ostatných mesiacoch presunuli do súkromia bytov, ktoré sa zrazu stali kinami, divadlami či galériami, keď sa k nám umenie dostávalo a zase dostáva iba online. To inšpirovalo Marianu Jaremkovú, a tak v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény pripomenie tentoraz fenomén bytových výstav. Počas normalizácie sa pre neoficiálnu výtvarnú scénu stali galériami práve byty, ale nielen galériami a nielen pre výtvarníkov. O umení v súkromí sa rozpráva so samostatnou vedeckou pracovníčkou Ústavu dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied Zuzanou Bartošovou. A nechýbajú ani spomienky niektorých zúčastnených. Naše životy sa v ostatných mesiacoch presunuli do súkromia bytov, ktoré sa zrazu stali kinami, divadlami či galériami, keď sa k nám umenie dostávalo a zase dostáva iba online. To inšpirovalo Marianu Jaremkovú, a tak v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény pripomenie tentoraz fenomén bytových výstav. Počas normalizácie sa pre neoficiálnu výtvarnú scénu stali galériami práve byty, ale nielen galériami a nielen pre výtvarníkov. O umení v súkromí sa rozpráva so samostatnou vedeckou pracovníčkou Ústavu dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied Zuzanou Bartošovou. A nechýbajú ani spomienky niektorých zúčastnených. 00:29:59 Thu, 09 Dec 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003010/00301035-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003010/00301035-1.mp3 Autorka Zuzana Golianová venovala nové Fenomény slovnému spojeniu "Husákove deti". Tento termín označuje istú generáciu, ktorá súvisí aj s časom, hovoríme o nástupe normalizácie, respektíve o jej vrchole v druhej polovici 70.-ych rokov a samozrejme súvisí aj s Gustávom Husákom, ktorý bol vtedy generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa a neskôr prezidentom. Vo Fenoménoch budeme počuť o kontexte tejto mnohopočetnej generácie viac - čo všetko ju ovplyvňovalo, aké možnosti i limity mala generácia rodičov Husákových detí, aké boli vtedy sociálno-politické opatrenia. Na tieto aj všetky ďalšie otázky odpovie sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Autorka Zuzana Golianová venovala nové Fenomény slovnému spojeniu "Husákove deti". Tento termín označuje istú generáciu, ktorá súvisí aj s časom, hovoríme o nástupe normalizácie, respektíve o jej vrchole v druhej polovici 70.-ych rokov a samozrejme súvisí aj s Gustávom Husákom, ktorý bol vtedy generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa a neskôr prezidentom. Vo Fenoménoch budeme počuť o kontexte tejto mnohopočetnej generácie viac - čo všetko ju ovplyvňovalo, aké možnosti i limity mala generácia rodičov Husákových detí, aké boli vtedy sociálno-politické opatrenia. Na tieto aj všetky ďalšie otázky odpovie sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. 00:31:59 Thu, 02 Dec 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003007/00300793-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003007/00300793-1.mp3 V kinách sa aktuálne premieta film Ako som sa stala partizánkou rómskej režisérky Very Lackovej. V našej a rovnako aj svetovej kinematografii nájdeme množstvo filmov s rómskou tematikou alebo príbehov s Rómami. Aký je pohľad na túto minoritu zvonku a aký z jej vnútra? Mariana Jaremková venuje ďalšiu časť cyklu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény najznámejšiemu rómskemu režisérovi Tonymu Gatlifovi, ktorému sa doslova z ulice podarilo nielen sa dostať na Medzinárodný filmový festival v Cannes, ale aj získať Zlatú palmu. O Gatlifovej tvorbe, ale aj na tému Rómovia vo filme, sa rozpráva s vedúcou Katedry audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU Zuzanou Mojžišovou. V kinách sa aktuálne premieta film Ako som sa stala partizánkou rómskej režisérky Very Lackovej. V našej a rovnako aj svetovej kinematografii nájdeme množstvo filmov s rómskou tematikou alebo príbehov s Rómami. Aký je pohľad na túto minoritu zvonku a aký z jej vnútra? Mariana Jaremková venuje ďalšiu časť cyklu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény najznámejšiemu rómskemu režisérovi Tonymu Gatlifovi, ktorému sa doslova z ulice podarilo nielen sa dostať na Medzinárodný filmový festival v Cannes, ale aj získať Zlatú palmu. O Gatlifovej tvorbe, ale aj na tému Rómovia vo filme, sa rozpráva s vedúcou Katedry audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU Zuzanou Mojžišovou. 00:32:49 Thu, 25 Nov 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002992/00299239-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002992/00299239-1.mp3 Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú. Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú. 00:30:53 Thu, 18 Nov 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002992/00299238-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002992/00299238-1.mp3 Od roku 1965, kedy vyšiel román Franka Herberta, sa Duna stále vracia. Nie tradičné sci-fi pritiahlo aj čitateľov, ktorí tento žáner nevyhľadávali. Rozsiahly epos dostával navyše v rôznych obdobiach rôzne významy. Nanovo ho objavovali čitatelia nielen ako literárnu klasiku, ale aj cez počítačové hry a film. S najnovšou filmovou adaptáciou, i keď iba časti knihy, sa opäť zdvihla vlna nového záujmu. Snímka režiséra Denisa Villeneuva je skôr epilógom ako plnohodným príbehom a čakanie na pokračovanie dáva priestor prečítať si (opäť) literárnu predlohu. Mariana Jaremková sa o fenoméne Duna v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zhovára s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. Je Herbertov epos preceňovaným dielom? A ako dopadli pokusy preniesť piesky Arrakisu a Herbertov svet starých rodov, kultúr a náboženstiev na filmové plátno? Od roku 1965, kedy vyšiel román Franka Herberta, sa Duna stále vracia. Nie tradičné sci-fi pritiahlo aj čitateľov, ktorí tento žáner nevyhľadávali. Rozsiahly epos dostával navyše v rôznych obdobiach rôzne významy. Nanovo ho objavovali čitatelia nielen ako literárnu klasiku, ale aj cez počítačové hry a film. S najnovšou filmovou adaptáciou, i keď iba časti knihy, sa opäť zdvihla vlna nového záujmu. Snímka režiséra Denisa Villeneuva je skôr epilógom ako plnohodným príbehom a čakanie na pokračovanie dáva priestor prečítať si (opäť) literárnu predlohu. Mariana Jaremková sa o fenoméne Duna v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zhovára s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. Je Herbertov epos preceňovaným dielom? A ako dopadli pokusy preniesť piesky Arrakisu a Herbertov svet starých rodov, kultúr a náboženstiev na filmové plátno? 00:30:21 Thu, 11 Nov 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002974/00297410-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002974/00297410-1.mp3 V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa budeme venovať príbehu modrotlače, Zuzana Golianová vám ju predstaví z pohľadu tradícií, ekológie – udržateľnosti a dizajnu. Modrotlačiar a textilný dizajnér Matej Rabada pôsobí na Orave, kde má aj aktívnu dielňu. Metráž mu prejde rukami deväťkrát, venuje sa nielen jej výrobe, ale aj šíreniu povedomia o nej. Vyrába poctivú modrotlač historickou technikou, ktorú pretvára do tej súčasnej. Povieme si viac o tom, čo to všetko znamená, čo musí byť dodržané, aby nestratila modrotlač svoj „punc“ a vrátime sa aj k podstate, čo to modrotlač je, zďaleka ňou totiž nie je všetko, čo je modrobiele. V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa budeme venovať príbehu modrotlače, Zuzana Golianová vám ju predstaví z pohľadu tradícií, ekológie – udržateľnosti a dizajnu. Modrotlačiar a textilný dizajnér Matej Rabada pôsobí na Orave, kde má aj aktívnu dielňu. Metráž mu prejde rukami deväťkrát, venuje sa nielen jej výrobe, ale aj šíreniu povedomia o nej. Vyrába poctivú modrotlač historickou technikou, ktorú pretvára do tej súčasnej. Povieme si viac o tom, čo to všetko znamená, čo musí byť dodržané, aby nestratila modrotlač svoj „punc“ a vrátime sa aj k podstate, čo to modrotlač je, zďaleka ňou totiž nie je všetko, čo je modrobiele. 00:30:21 Thu, 04 Nov 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002969/00296971-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002969/00296971-1.mp3 Nedávno mal slovenskú premiéru najnovší film španielskeho režiséra Pedra Almodóvara Paralelné matky a tak sa Mariana Jaremková rozhodla venovať reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény spoločensko-kultúrnemu fenoménu movida, alebo La Movida Madrileña, keďže sa toto umelecké hnutie sústredilo najmä v Madride. Vzišiel z neho aj Pedro Almodóvar a napokon sa stal aj jeho medzinárodne najznámejším predstaviteľom. Movida – čiže byť v pohybe, byť v centre diania. O umelcoch z madridskej scény a hnutia movida budú hovoriť režisér Robo Šveda, filmový historik, riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek a v dobovom kontexte a rozsahu movidu predstaví docent Bohdan Ulašin z Katedry romanistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Nedávno mal slovenskú premiéru najnovší film španielskeho režiséra Pedra Almodóvara Paralelné matky a tak sa Mariana Jaremková rozhodla venovať reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény spoločensko-kultúrnemu fenoménu movida, alebo La Movida Madrileña, keďže sa toto umelecké hnutie sústredilo najmä v Madride. Vzišiel z neho aj Pedro Almodóvar a napokon sa stal aj jeho medzinárodne najznámejším predstaviteľom. Movida – čiže byť v pohybe, byť v centre diania. O umelcoch z madridskej scény a hnutia movida budú hovoriť režisér Robo Šveda, filmový historik, riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek a v dobovom kontexte a rozsahu movidu predstaví docent Bohdan Ulašin z Katedry romanistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. 00:29:59 Thu, 28 Oct 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002955/00295575-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002955/00295575-1.mp3 Vo Fenoménoch dala Zuzana Golianová priestor najstaršiemu spolku žien na Slovensku, pred dvoma rokmi sme si pripomenuli 150. výročie jeho vzniku. Živenu založili 4. augusta 1869 štyria muži – inak to vtedy nebolo možné. Ďalej zobrali jej misiu do rúk ženy – vzdelané, rozhľadené, rozhodné, schopné rozpoznať hodnoty, talent, ale aj nebezpečenstvo zlovestnej politickej ideológie, ženy, ktoré viedli zápas o svoje práva, postavenie a navyše ctili solidárnosť a podporu. Neboli to žiadne „žienky domáce“, ale progresívne zmýšľajúce ženy, ktoré si vybrali tú ťažšiu cestu. A aj vďaka nim to už tie ďalšie mali jednoduchšie. O príbehu Živeny, jej historických míľnikoch, i o jej súčasnosti hovorí predsedníčka spolku Živena Magda Vášáryová a predsedníčka Miestneho odboru Bratislava Alena Bučeková. Vo Fenoménoch dala Zuzana Golianová priestor najstaršiemu spolku žien na Slovensku, pred dvoma rokmi sme si pripomenuli 150. výročie jeho vzniku. Živenu založili 4. augusta 1869 štyria muži – inak to vtedy nebolo možné. Ďalej zobrali jej misiu do rúk ženy – vzdelané, rozhľadené, rozhodné, schopné rozpoznať hodnoty, talent, ale aj nebezpečenstvo zlovestnej politickej ideológie, ženy, ktoré viedli zápas o svoje práva, postavenie a navyše ctili solidárnosť a podporu. Neboli to žiadne „žienky domáce“, ale progresívne zmýšľajúce ženy, ktoré si vybrali tú ťažšiu cestu. A aj vďaka nim to už tie ďalšie mali jednoduchšie. O príbehu Živeny, jej historických míľnikoch, i o jej súčasnosti hovorí predsedníčka spolku Živena Magda Vášáryová a predsedníčka Miestneho odboru Bratislava Alena Bučeková. 00:30:21 Thu, 21 Oct 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002947/00294767-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002947/00294767-1.mp3 Beatnická femme fatale, Rimbaud v sukni. To sú prívlastky, ktoré sa spájajú s poetkou Vladimírou Čerepkovou. Na jednej strane živel, žena ktorej život je dnes rozprávaný cez množstvo divokých historiek. Na druhej strane autorka neobyčajnej poézie. Prešla si detskými domovmi, polepšovňami, psychiatrickými ústavmi, aby ju a jej talent iba ako 16-ročnú objavili práve v polepšovni. V 17-tich už bola hviezdou legendárnej poetickej vinárne Viola a stala sa jednou z troch najvýraznejších predstaviteľov beat generation u nás - spolu s Václavom Hraběm a Inkou Machulkovou. Jej búrlivý život v Prahe a neskôr v emigrácii v Paríži je dnes legendou a trochu zastiera to najdôležitejšie - jej poéziu. Mariana Jaremková sa o fenoméne Vladimíra Čerepková rozpráva s autorkou nekonvenčného knižného portrétu nominovaného na cenu Magnesia litera Alicou Horáčkovou a spomínať bude aj režisér Juraj Jakubisko, ktorý o nej nakrútil krátky film. Beatnická femme fatale, Rimbaud v sukni. To sú prívlastky, ktoré sa spájajú s poetkou Vladimírou Čerepkovou. Na jednej strane živel, žena ktorej život je dnes rozprávaný cez množstvo divokých historiek. Na druhej strane autorka neobyčajnej poézie. Prešla si detskými domovmi, polepšovňami, psychiatrickými ústavmi, aby ju a jej talent iba ako 16-ročnú objavili práve v polepšovni. V 17-tich už bola hviezdou legendárnej poetickej vinárne Viola a stala sa jednou z troch najvýraznejších predstaviteľov beat generation u nás - spolu s Václavom Hraběm a Inkou Machulkovou. Jej búrlivý život v Prahe a neskôr v emigrácii v Paríži je dnes legendou a trochu zastiera to najdôležitejšie - jej poéziu. Mariana Jaremková sa o fenoméne Vladimíra Čerepková rozpráva s autorkou nekonvenčného knižného portrétu nominovaného na cenu Magnesia litera Alicou Horáčkovou a spomínať bude aj režisér Juraj Jakubisko, ktorý o nej nakrútil krátky film. 00:31:40 Thu, 14 Oct 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002937/00293775-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002937/00293775-1.mp3 Mohla to byt slovenská Tate Gallery, ale mohla to byť aj minulosť, budova zrovnaná so zemou. Jurkovičova Tepláreň. Stavba architekta Dušana Samuela Jurkoviča z roku 1942, kedysi na priemyselnej periférii hlavného mesta, dnes v širšom centre Bratislavy. Mesto sa mení takmer zo dňa na deň. Niečo nové vzniká, niečo sa búra, niečo zachraňuje, iné naberá druhý dych. Do pozornosti Zuzany Golianovej sa vďaka rekonštrukcii a aj zaujímavému príbehu dostáva práve Jurkovičova Tepláreň. Na rozhovor o tejto ikonickej stavbe pozvala architekta a urbanistu Petra Žalmana. Mohla to byt slovenská Tate Gallery, ale mohla to byť aj minulosť, budova zrovnaná so zemou. Jurkovičova Tepláreň. Stavba architekta Dušana Samuela Jurkoviča z roku 1942, kedysi na priemyselnej periférii hlavného mesta, dnes v širšom centre Bratislavy. Mesto sa mení takmer zo dňa na deň. Niečo nové vzniká, niečo sa búra, niečo zachraňuje, iné naberá druhý dych. Do pozornosti Zuzany Golianovej sa vďaka rekonštrukcii a aj zaujímavému príbehu dostáva práve Jurkovičova Tepláreň. Na rozhovor o tejto ikonickej stavbe pozvala architekta a urbanistu Petra Žalmana. 00:28:46 Thu, 07 Oct 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002931/00293145-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002931/00293145-1.mp3 V najnovšej časti cyklu RTVS Fenomény zostúpime do bratislavského podzemia. V centre mesta, pred Starou tržnicou je vchod do mesta mŕtvych. Aj keď táto kostnica nie je rozlohou taká veľká akú môžeme navštíviť v Brne a o parížskych katakombách nehovoriac, je to fascinujúce miesto. Jej história, ako aj história miesta a niekdajších sakrálnych stavieb, ktorých bola súčasťou, odkrýva viac z histórie celého mesta. A tak nielen o kostiach starých niekoľko storočí, ale aj o príbehu niekdajšej Osady sv. Vavrinca a Kaplnky sv. Jakuba sa bude Mariana Jaremková rozprávať s archeológom Branislavom Resutíkom z Mestského úradu ochrany pamiatok Bratislava. V najnovšej časti cyklu RTVS Fenomény zostúpime do bratislavského podzemia. V centre mesta, pred Starou tržnicou je vchod do mesta mŕtvych. Aj keď táto kostnica nie je rozlohou taká veľká akú môžeme navštíviť v Brne a o parížskych katakombách nehovoriac, je to fascinujúce miesto. Jej história, ako aj história miesta a niekdajších sakrálnych stavieb, ktorých bola súčasťou, odkrýva viac z histórie celého mesta. A tak nielen o kostiach starých niekoľko storočí, ale aj o príbehu niekdajšej Osady sv. Vavrinca a Kaplnky sv. Jakuba sa bude Mariana Jaremková rozprávať s archeológom Branislavom Resutíkom z Mestského úradu ochrany pamiatok Bratislava. 00:29:08 Thu, 30 Sep 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002918/00291800-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002918/00291800-1.mp3 „Vo fotografii pre mňa existujú dve sprosté slová: umenie a dobrý vkus," povedal nemecký fotograf Helmut Newton. Tvorca plný paradoxov, ktorý je tak zbožňovaný, ako aj zatracovaný. Rodák z Berlína novátorsky vstúpil do sveta módy, vytváral nové situácie, príbehy, nálady, inak vnímal ženy. Mal šťastie na dobu, v ktorej tvoril, na spolupráce. Fotil pre Yves Saint Laurenta i pre Karla Lagerfelda. Patrili mu titulky všetkých prestížnych módnych časopisov. Zuzana Golianová mu venovala Fenomény. Budete v nich počuť módneho návrhára Borisa Hanečku a novinára Zdena Gáfrika. „Vo fotografii pre mňa existujú dve sprosté slová: umenie a dobrý vkus," povedal nemecký fotograf Helmut Newton. Tvorca plný paradoxov, ktorý je tak zbožňovaný, ako aj zatracovaný. Rodák z Berlína novátorsky vstúpil do sveta módy, vytváral nové situácie, príbehy, nálady, inak vnímal ženy. Mal šťastie na dobu, v ktorej tvoril, na spolupráce. Fotil pre Yves Saint Laurenta i pre Karla Lagerfelda. Patrili mu titulky všetkých prestížnych módnych časopisov. Zuzana Golianová mu venovala Fenomény. Budete v nich počuť módneho návrhára Borisa Hanečku a novinára Zdena Gáfrika. 00:31:33 Thu, 23 Sep 2021 20:15:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002897/00289738-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002897/00289738-1.mp3 V roku 1964 začalo vydavateľstvo Mladé letá vydávať edíciu STOPY. A zrodil sa fenomén. Edícia bola výberom žánrov zameraná na mládež, postupne vyšlo 130 kníh, z toho 18 bolo opakovaných vydaní. Vo väčšine prípadov atraktívny, ideológiou nepoznačený výber titulov a autorov, ešte podporil legendárny dizajn. V hornej časti čiernobiely obrázok, v strede farebný pruh s názvom knihy a menom autora a pod ním štyrikrát nápis "STOPY". Mariana Jaremková venovala tejto, pre viacero generácií, kultovej edícii ďalšiu časť cyklu relácie RTVS Fenomény a oslovila galeristku Idu Želinskú a spisovateľa, textára a antikvára Petra Uličného. V roku 1964 začalo vydavateľstvo Mladé letá vydávať edíciu STOPY. A zrodil sa fenomén. Edícia bola výberom žánrov zameraná na mládež, postupne vyšlo 130 kníh, z toho 18 bolo opakovaných vydaní. Vo väčšine prípadov atraktívny, ideológiou nepoznačený výber titulov a autorov, ešte podporil legendárny dizajn. V hornej časti čiernobiely obrázok, v strede farebný pruh s názvom knihy a menom autora a pod ním štyrikrát nápis "STOPY". Mariana Jaremková venovala tejto, pre viacero generácií, kultovej edícii ďalšiu časť cyklu relácie RTVS Fenomény a oslovila galeristku Idu Želinskú a spisovateľa, textára a antikvára Petra Uličného. 00:30:47 Thu, 16 Sep 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002897/00289735-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002897/00289735-1.mp3 Dante Alighieri – významný taliansky básnik svetového významu patrí medzi najslávnejších Florenťanov – občanov Florencie. Danteológovia sa jeho kľúčovým dielom, Božskou komédiou, zaoberajú už celé stáročia. „Kniha dobovej múdrosti“ ponúka nielen sumu stredovekých informácií a príchodu renesancie, ale aj množstvo odkazov, symbolov a šifier, ktoré dodnes ponúkajú veľa otázok. To všetko sa viaže na samotnú osobnosť božského Danteho, na jeho myslenie. Bol nielen jedinečným básnikom, bol aj významným lingvistom, filozofom, vedcom, politikom, politológom, ekológom a bojovníkom. 14. septembra si pripomíname 700 rokov od úmrtia Danteho. A pri tejto príležitosti mu Zuzana Golianová venovala reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Budete počuť Miroslavu Vallovú, prekladateľku z taliančiny, ktorá sa roky Danteho životom a tvorbou zaoberá a ilustrátorov Miroslava Cipára a Mareka Ormandíka. Dante Alighieri – významný taliansky básnik svetového významu patrí medzi najslávnejších Florenťanov – občanov Florencie. Danteológovia sa jeho kľúčovým dielom, Božskou komédiou, zaoberajú už celé stáročia. „Kniha dobovej múdrosti“ ponúka nielen sumu stredovekých informácií a príchodu renesancie, ale aj množstvo odkazov, symbolov a šifier, ktoré dodnes ponúkajú veľa otázok. To všetko sa viaže na samotnú osobnosť božského Danteho, na jeho myslenie. Bol nielen jedinečným básnikom, bol aj významným lingvistom, filozofom, vedcom, politikom, politológom, ekológom a bojovníkom. 14. septembra si pripomíname 700 rokov od úmrtia Danteho. A pri tejto príležitosti mu Zuzana Golianová venovala reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Budete počuť Miroslavu Vallovú, prekladateľku z taliančiny, ktorá sa roky Danteho životom a tvorbou zaoberá a ilustrátorov Miroslava Cipára a Mareka Ormandíka. 00:30:16 Thu, 09 Sep 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002897/00289737-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002897/00289737-1.mp3 Je národnou kultúrnou pamiatkou a pripomína atmosféru starej Bratislavy, ku ktorej patrili aj dunajské prístavy a lode. V Zimnom prístave stojí a postupne prechádza rekonštrukciou remorkér Šturec, ktorý patrí k najstarším zachovaným lodiam na Slovensku. Na vodu ho spustili tesne pred začiatkom II. svetovej vojny ešte s menom Štúr a takmer osudným sa mu stalo bombardovanie rafinérie Apollo. Po rekonštrukcii sa vrátil na vodu ako Šturec a na rozdiel od iných lodí unikol zošrotovaniu. Tak ho môžeme stále obdivovať, zatiaľ iba jeden až dvakrát do roka, ale po rekonštrukcii by na ňom malo byť múzeum lodnej dopravy. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa po remorkéri Šturec prechádza Mariana Jaremková s kurátorom STM - Múzea dopravy v Bratislave Martinom Godušom. Je národnou kultúrnou pamiatkou a pripomína atmosféru starej Bratislavy, ku ktorej patrili aj dunajské prístavy a lode. V Zimnom prístave stojí a postupne prechádza rekonštrukciou remorkér Šturec, ktorý patrí k najstarším zachovaným lodiam na Slovensku. Na vodu ho spustili tesne pred začiatkom II. svetovej vojny ešte s menom Štúr a takmer osudným sa mu stalo bombardovanie rafinérie Apollo. Po rekonštrukcii sa vrátil na vodu ako Šturec a na rozdiel od iných lodí unikol zošrotovaniu. Tak ho môžeme stále obdivovať, zatiaľ iba jeden až dvakrát do roka, ale po rekonštrukcii by na ňom malo byť múzeum lodnej dopravy. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa po remorkéri Šturec prechádza Mariana Jaremková s kurátorom STM - Múzea dopravy v Bratislave Martinom Godušom. 00:28:05 Thu, 02 Sep 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002877/00287783-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002877/00287783-1.mp3 Tonetka je najslávnejšia stolička – tvrdenie, pre ktoré je hneď niekoľko dôvodov. Ohýbaná drevená stolička bola – a je – ľahká, pružná, cenovo dostupná. Od začiatku spĺňala na 100% všetko, čo spĺňať mala. Keď sa o nej rozprávame dnes, v roku 2021, jej história má už vyše 160 rokov a vyrobilo sa ich desiatky miliónov. Tonetka – fenomén. Presvedčia vás o tom Katarína Hubová, historičku umenia, ktorá pracuje v Slovenskom múzeu dizajnu, kde má na starosti nábytok a produktový dizajn a autorka relácie Zuzana Golianová. Pohodlne sa usaďte. Tonetka je najslávnejšia stolička – tvrdenie, pre ktoré je hneď niekoľko dôvodov. Ohýbaná drevená stolička bola – a je – ľahká, pružná, cenovo dostupná. Od začiatku spĺňala na 100% všetko, čo spĺňať mala. Keď sa o nej rozprávame dnes, v roku 2021, jej história má už vyše 160 rokov a vyrobilo sa ich desiatky miliónov. Tonetka – fenomén. Presvedčia vás o tom Katarína Hubová, historičku umenia, ktorá pracuje v Slovenskom múzeu dizajnu, kde má na starosti nábytok a produktový dizajn a autorka relácie Zuzana Golianová. Pohodlne sa usaďte. 00:29:20 Thu, 26 Aug 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002875/00287568-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002875/00287568-1.mp3 Shane, Bette, Tina, Alice, Dana, Jenny… Keď v roku 2004 odvysielali pilotný diel seriálu The L Word zrodil sa fenomén. V spoločnosti aj v televíznom priestore dozrel čas na prvý lesbický seriál. Seriál, ktorý čo do diváckeho záujmu, ďaleko presiahol LGBTQ komunitu. A to aj pre to, že sa venoval najmä vzťahovým problémom a ako sme sledovali sú rovnaké ako riešia všetky (milenecké) páry. Pred dvomi rokmi sa L word a niektoré z postáv pôvodného seriálu vrátil v reštatrte The L Word: Generation Q a opäť ukázal ako sa zmenila spoločnosť aj televízny priestor. O L Word ako sociálnom a seriálovom fenoméne sa bude Mariana Jaremková rozprávať s riadteľkou Filmového festivalu inakosti Zitou Hosszúovou. Shane, Bette, Tina, Alice, Dana, Jenny… Keď v roku 2004 odvysielali pilotný diel seriálu The L Word zrodil sa fenomén. V spoločnosti aj v televíznom priestore dozrel čas na prvý lesbický seriál. Seriál, ktorý čo do diváckeho záujmu, ďaleko presiahol LGBTQ komunitu. A to aj pre to, že sa venoval najmä vzťahovým problémom a ako sme sledovali sú rovnaké ako riešia všetky (milenecké) páry. Pred dvomi rokmi sa L word a niektoré z postáv pôvodného seriálu vrátil v reštatrte The L Word: Generation Q a opäť ukázal ako sa zmenila spoločnosť aj televízny priestor. O L Word ako sociálnom a seriálovom fenoméne sa bude Mariana Jaremková rozprávať s riadteľkou Filmového festivalu inakosti Zitou Hosszúovou. 00:33:10 Thu, 19 Aug 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002861/00286150-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002861/00286150-1.mp3 V roku 2016, čiže pred piatimi rokmi sme si pripomenuli storočnicu, čo stvorila skvelá autorka Agatha Christie postavu Hercula Poirota. Dnes sa nik nepýta, kto je ten divný mužíček, kto je ten Belgičan, ktorému to geniálne myslí, i keď má svoje výstrednosti, ale aj svoje jasné pracovné metódy. S Herculom Poirotom trávia nedeľné popoludnia celé rodiny a to už desaťročia. Jednoducho nás baví. Aj preto sa Zuzana Golianová rozhodla venovať mu Fenomény. Jej hostkami sú: redaktorka Rádia Devín a spisovateľka, milovníčka detektívok Daniela Kapitáňová a rozhlasová redaktorka, obdivovateľka tvorby Agathy Christie Veronika Dianišková. V roku 2016, čiže pred piatimi rokmi sme si pripomenuli storočnicu, čo stvorila skvelá autorka Agatha Christie postavu Hercula Poirota. Dnes sa nik nepýta, kto je ten divný mužíček, kto je ten Belgičan, ktorému to geniálne myslí, i keď má svoje výstrednosti, ale aj svoje jasné pracovné metódy. S Herculom Poirotom trávia nedeľné popoludnia celé rodiny a to už desaťročia. Jednoducho nás baví. Aj preto sa Zuzana Golianová rozhodla venovať mu Fenomény. Jej hostkami sú: redaktorka Rádia Devín a spisovateľka, milovníčka detektívok Daniela Kapitáňová a rozhlasová redaktorka, obdivovateľka tvorby Agathy Christie Veronika Dianišková. 00:29:14 Thu, 12 Aug 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002861/00286151-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002861/00286151-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Cirkus je postavený na protikladoch – hra a nebezpečenstvo, radosť a smútok klaunov. V 70. rokoch minulého storočia sa vo Francúzsku cirkus začal postupne meniť, vstrebávať do seba iné druhy umenia. Vznikol fenomén nový cirkus. Spojenie tanca, hudby, divadla, výtvarného umenia aj filmu s cirkusom s dôrazom na artistiku vytváralo postupne nový scénický jazyk a dnes je tu celá škála súborov nového cirkusu, ktoré ponúkajú zábavu i vysoké umenie. O fenoméne nového cirkusu sa bude Mariana Jaremková rozprávať s Jurajom Benčíkom, ktorý vystupoval so slávnym Cirque du Soleil a s Rosťom Novákom, členom súboru Cirk La Putyka. Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Cirkus je postavený na protikladoch – hra a nebezpečenstvo, radosť a smútok klaunov. V 70. rokoch minulého storočia sa vo Francúzsku cirkus začal postupne meniť, vstrebávať do seba iné druhy umenia. Vznikol fenomén nový cirkus. Spojenie tanca, hudby, divadla, výtvarného umenia aj filmu s cirkusom s dôrazom na artistiku vytváralo postupne nový scénický jazyk a dnes je tu celá škála súborov nového cirkusu, ktoré ponúkajú zábavu i vysoké umenie. O fenoméne nového cirkusu sa bude Mariana Jaremková rozprávať s Jurajom Benčíkom, ktorý vystupoval so slávnym Cirque du Soleil a s Rosťom Novákom, členom súboru Cirk La Putyka. 00:29:58 Thu, 05 Aug 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002845/00284501-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002845/00284501-1.mp3 „Začínam odznova, opustil som všetky frázy chcem sa vrátiť k jedinému pravému zdroju, k Prírode. Odteraz sa budem učiť len od nej,“ napísal František Kupka v Paríži, v roku 1897. Najnovšie Fenomény venovala Zuzana Golianová práve jemu, v septembri tohto roku si pripomenieme 150. výročie jeho narodenia. František Kupka - český maliar, grafik, ilustrátor, jeden zo zakladateľov moderného abstraktného maliarstva. Všetky rozhovory pre dnešné Fenomény vznikli na autorkinej ceste „za Františkom Kupkom“, na miestach, kde v Česku žil a kde sa môžeme stretnúť s jeho tvorbou. V Opočne – kde sa narodil, Dobruške – kde strávil detstvo a mladosť a Prahe, v tamojšom Múzeu Kampa, kde sa nachádza zbierka Nadácie Jana a Medy Mládkových. Počuť budete aj Dvořákové Slovanské tance, ktoré rád počúval aj sám Kupka. „Začínam odznova, opustil som všetky frázy chcem sa vrátiť k jedinému pravému zdroju, k Prírode. Odteraz sa budem učiť len od nej,“ napísal František Kupka v Paríži, v roku 1897. Najnovšie Fenomény venovala Zuzana Golianová práve jemu, v septembri tohto roku si pripomenieme 150. výročie jeho narodenia. František Kupka - český maliar, grafik, ilustrátor, jeden zo zakladateľov moderného abstraktného maliarstva. Všetky rozhovory pre dnešné Fenomény vznikli na autorkinej ceste „za Františkom Kupkom“, na miestach, kde v Česku žil a kde sa môžeme stretnúť s jeho tvorbou. V Opočne – kde sa narodil, Dobruške – kde strávil detstvo a mladosť a Prahe, v tamojšom Múzeu Kampa, kde sa nachádza zbierka Nadácie Jana a Medy Mládkových. Počuť budete aj Dvořákové Slovanské tance, ktoré rád počúval aj sám Kupka. 00:30:49 Thu, 29 Jul 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002863/00286327-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002863/00286327-1.mp3 Kečuánsky Tahuantinsuyo, čiže Štyri strany sveta, španielsky Imperio Inca. Ríša Inkov - rozsiahly štátny útvar sa rozprestieral na území dnešnej Kolumbie, Ekvádoru, Peru, Bolívie, Chile a Argentíny. Vyspelá ríša sa dodnes pripomína napr. dokonalou architektúrou - za všetky stavby spomeňme slávne Machu Picchu, fascinujúcimi obrazcami na náhorných plošinách Nazca - vďačných objektoch konšpirátorov, pokrokovým fungovaním a súčasne absenciou písma, ktoré nahrádzali iba farebné povrázky - quipu. I keď existovala veľmi krátko, dodnes je legendou opradenou mnohými mýtmi. Legendou nielen svojou existenciou a všetkým čo ju tvorilo, ale i zánikom. Najväčšia ríša tej doby padla pod "nájazdom" hŕstky španielskych conquistadorov. Zlato, ktoré pre samotných Inkov nemalo v podstate žiadnu hodnotu sa im stalo osudným. O fascinujúcom národe z pohoria Ánd, o legendách i faktoch, aj o krvavom zlate Inkov na ktorom stojí Európa v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovorí religionista, odborník na juhoamerické civilizácie Milan Kováč. Kečuánsky Tahuantinsuyo, čiže Štyri strany sveta, španielsky Imperio Inca. Ríša Inkov - rozsiahly štátny útvar sa rozprestieral na území dnešnej Kolumbie, Ekvádoru, Peru, Bolívie, Chile a Argentíny. Vyspelá ríša sa dodnes pripomína napr. dokonalou architektúrou - za všetky stavby spomeňme slávne Machu Picchu, fascinujúcimi obrazcami na náhorných plošinách Nazca - vďačných objektoch konšpirátorov, pokrokovým fungovaním a súčasne absenciou písma, ktoré nahrádzali iba farebné povrázky - quipu. I keď existovala veľmi krátko, dodnes je legendou opradenou mnohými mýtmi. Legendou nielen svojou existenciou a všetkým čo ju tvorilo, ale i zánikom. Najväčšia ríša tej doby padla pod "nájazdom" hŕstky španielskych conquistadorov. Zlato, ktoré pre samotných Inkov nemalo v podstate žiadnu hodnotu sa im stalo osudným. O fascinujúcom národe z pohoria Ánd, o legendách i faktoch, aj o krvavom zlate Inkov na ktorom stojí Európa v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovorí religionista, odborník na juhoamerické civilizácie Milan Kováč. 00:29:59 Thu, 22 Jul 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002828/00282884-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002828/00282884-1.mp3 Najnovšie Fenomény venovala Zuzana Golianová výnimočnej brazílskej autorke píšucej po portugalsky Clarice Lispectorovej. Na Slovensku vyšli vďaka Portugalskému inštitútu dve jej knihy: v roku 2019 Všetky poviedky a tohto roku jej debutový román Blízko divokého srdca. Po jeho vydaní označili mladú, vtedy len 23-ročnú autorku za najvýraznejšiu osobnosť brazílskej literatúry a samotný román za najlepší, aký kedy žena napísala v portugalskom jazyku. Obe spomínané diela preložila z portugalčiny do slovenčiny Jana Benková Marcelliová, hostka relácie. Reč bude o jej spôsobe písania, témach, živote, názoroch, o tom, že jej texty vieme prijať skôr intuíciou než chladným rozumom a o akejsi špirále, ktorou nás vťahuje do svojho myslenia a videnia sveta. Najnovšie Fenomény venovala Zuzana Golianová výnimočnej brazílskej autorke píšucej po portugalsky Clarice Lispectorovej. Na Slovensku vyšli vďaka Portugalskému inštitútu dve jej knihy: v roku 2019 Všetky poviedky a tohto roku jej debutový román Blízko divokého srdca. Po jeho vydaní označili mladú, vtedy len 23-ročnú autorku za najvýraznejšiu osobnosť brazílskej literatúry a samotný román za najlepší, aký kedy žena napísala v portugalskom jazyku. Obe spomínané diela preložila z portugalčiny do slovenčiny Jana Benková Marcelliová, hostka relácie. Reč bude o jej spôsobe písania, témach, živote, názoroch, o tom, že jej texty vieme prijať skôr intuíciou než chladným rozumom a o akejsi špirále, ktorou nás vťahuje do svojho myslenia a videnia sveta. 00:29:58 Thu, 15 Jul 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002820/00282056-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002820/00282056-1.mp3 Filmy na cestách a o cestách - k sebe samému, k iným, k slobode, k odpusteniu, k smrti. Cesta ako hľadanie, cesta ako únik, cesta ako cieľ. Cesta ako alegória života. Ale tiež road movie ako dokument doby. Od klasiky ako Easy Rider až po postmodernu kam road movie priviedol David Lynch filmom Divokosť v srdci. Mariana Jaremková sa v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény rozpráva s Mirom Ulmanom. Filmy na cestách a o cestách - k sebe samému, k iným, k slobode, k odpusteniu, k smrti. Cesta ako hľadanie, cesta ako únik, cesta ako cieľ. Cesta ako alegória života. Ale tiež road movie ako dokument doby. Od klasiky ako Easy Rider až po postmodernu kam road movie priviedol David Lynch filmom Divokosť v srdci. Mariana Jaremková sa v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény rozpráva s Mirom Ulmanom. 00:29:59 Thu, 08 Jul 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002811/00281172-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002811/00281172-1.mp3 Zuzana Golianová sa rozhodla jedny Fenomény venovať Simpsonovcom, najúspešnejšiemu animovanému seriálu, ktorý sa vysiela kontinuálne už viac ako 30 rokov, má viac ako 30 sérií a vyše 600 častí. Stoja za ním: Matt Groening a Sam Simon. Homer, Marge, Bart, Lisa a Maggie – to je tých päť mien svojráznej americkej rodiny zo Springfieldu. Rodiny, ktorá nestarne, každý jej člen má svoj charakter, odstup, ktorý dovoľuje byť presný – napríklad aj v glosovaní – a nech sa deje, čo sa deje, táto rodina zostáva spolu. Na Simpsonovcoch vyrástli celé generácie divákov/diváčok a zdá sa, že ideme s nimi ďalej. Autorka sa o tomto fenoméne rozprávala s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. Zuzana Golianová sa rozhodla jedny Fenomény venovať Simpsonovcom, najúspešnejšiemu animovanému seriálu, ktorý sa vysiela kontinuálne už viac ako 30 rokov, má viac ako 30 sérií a vyše 600 častí. Stoja za ním: Matt Groening a Sam Simon. Homer, Marge, Bart, Lisa a Maggie – to je tých päť mien svojráznej americkej rodiny zo Springfieldu. Rodiny, ktorá nestarne, každý jej člen má svoj charakter, odstup, ktorý dovoľuje byť presný – napríklad aj v glosovaní – a nech sa deje, čo sa deje, táto rodina zostáva spolu. Na Simpsonovcoch vyrástli celé generácie divákov/diváčok a zdá sa, že ideme s nimi ďalej. Autorka sa o tomto fenoméne rozprávala s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. 00:29:58 Thu, 01 Jul 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002803/00280332-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002803/00280332-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre 00:29:59 Thu, 24 Jun 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002793/00279367-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002793/00279367-1.mp3 Dnešné Fenomény venovala Zuzana Golianová coworkingom – zdieľaným pracovným priestorom, ku ktorým sa viaže flexibilita, sloboda, efektivita, vzájomnosť, v lepšom prípade aj dobrá káva a rýchly internet musí byť samozrejmosťou. Žiadne administratívne budovy, ani nekonečné sedenia pri káve, či lenivé rána doma v pyžame. Coworkingy - aké sú to miesta, kde sú, pre koho sú určené a aké kritériá by mali spĺňať, aby mal človek pocit, že našiel to, čo hľadal. Autorka oslovila k téme troch respondentov: Vlada Vaculíka, manažéra kreatívneho priestoru LAB v Starej tržnici, ktorý približne pred desiatimi rokmi stál pri začiatkoch tohto Fenoménu v Bratislave, keď založil Connect coworking v Cvernovke, grafického dizajnéra, výtvarníka, pedagóga Pavla Trubena z coworkingu v jednej starobratislavskej vile pod Slavínom a spoluzakladateľku coworkingu v Novej Cvernovke Michalu Hrnčiarovú. Dnešné Fenomény venovala Zuzana Golianová coworkingom – zdieľaným pracovným priestorom, ku ktorým sa viaže flexibilita, sloboda, efektivita, vzájomnosť, v lepšom prípade aj dobrá káva a rýchly internet musí byť samozrejmosťou. Žiadne administratívne budovy, ani nekonečné sedenia pri káve, či lenivé rána doma v pyžame. Coworkingy - aké sú to miesta, kde sú, pre koho sú určené a aké kritériá by mali spĺňať, aby mal človek pocit, že našiel to, čo hľadal. Autorka oslovila k téme troch respondentov: Vlada Vaculíka, manažéra kreatívneho priestoru LAB v Starej tržnici, ktorý približne pred desiatimi rokmi stál pri začiatkoch tohto Fenoménu v Bratislave, keď založil Connect coworking v Cvernovke, grafického dizajnéra, výtvarníka, pedagóga Pavla Trubena z coworkingu v jednej starobratislavskej vile pod Slavínom a spoluzakladateľku coworkingu v Novej Cvernovke Michalu Hrnčiarovú. 00:29:59 Thu, 17 Jun 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002784/00278434-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002784/00278434-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre 00:29:59 Thu, 10 Jun 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002776/00277601-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002776/00277601-1.mp3 Dnešné Fenomény venujeme dvom jazykom – slovenčine a češtine. Ide o dva najbližšie príbuzné slovanské jazyky patriace do západoslovanskej jazykovej skupiny, o dva samostatné jazyky. Zuzana Golianová sa cez vlastné skúsenosti – ako publicistka, čitateľka a diváčka zameriava na to, čo ich jazyky spája a čo rozdeľuje. Máme k nim – Slováci a Česi dnes – rovnako blízko a rovnako ďaleko? K téme oslovila Tomáša Marettu, autora novej knihy 44 česko-slovenských dorozumení; Petru Darovcovú z Českého centra Bratislava, spisovateľa Pavla Rankova, ktorého knihy sa prekladajú do češtiny; herca Milana Kňažka, ktorý hráva v českých divadlách aj po česky a za rolu Shylock v rovnomennej monodráme získal aj prestížnu Cenu Thália – v kategórii činohra je jej jediným slovenským držiteľom. Takže päť hlasov, päť pohľadov a veľa skúseností s tým, čo majú slovenčina a čeština spoločné a čo rozdielne. Dnešné Fenomény venujeme dvom jazykom – slovenčine a češtine. Ide o dva najbližšie príbuzné slovanské jazyky patriace do západoslovanskej jazykovej skupiny, o dva samostatné jazyky. Zuzana Golianová sa cez vlastné skúsenosti – ako publicistka, čitateľka a diváčka zameriava na to, čo ich jazyky spája a čo rozdeľuje. Máme k nim – Slováci a Česi dnes – rovnako blízko a rovnako ďaleko? K téme oslovila Tomáša Marettu, autora novej knihy 44 česko-slovenských dorozumení; Petru Darovcovú z Českého centra Bratislava, spisovateľa Pavla Rankova, ktorého knihy sa prekladajú do češtiny; herca Milana Kňažka, ktorý hráva v českých divadlách aj po česky a za rolu Shylock v rovnomennej monodráme získal aj prestížnu Cenu Thália – v kategórii činohra je jej jediným slovenským držiteľom. Takže päť hlasov, päť pohľadov a veľa skúseností s tým, čo majú slovenčina a čeština spoločné a čo rozdielne. 00:29:59 Thu, 03 Jun 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002766/00276681-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002766/00276681-1.mp3 Pred 60-timi rokmi mal vo Francúzsku premiéru film Vlani v Marienbade. Film - socha, film - rébus. Dodnes je snímka Alaina Resnaisa a Alaina Robbe-Grilleta solitérnou ikonou. Jednoduchý príbeh sa tu stáva nekončiacou otázkou mimo čas i priestor. Čo sa stalo vlani v Marienbade? Stalo sa vôbec niečo? Čo je realita, čo sen, čo spomienka a čo halucinácia? Majstrovské dielo vracia film k jeho podstate a súčasne ho posúva do novej éry. Nie je to iba l’art pour l’art, i keď jedna z dobových kritík hovorí: „Typický úspech snobstva v 60. rokoch? Snobstvo je niekedy dobré.” Po linke literatúra-výtvarné umenie-film sa v cykle Fenomény vydá Mariana Jaremková s filmovou teoretičkou Katarínou Mišíkovou. Pred 60-timi rokmi mal vo Francúzsku premiéru film Vlani v Marienbade. Film - socha, film - rébus. Dodnes je snímka Alaina Resnaisa a Alaina Robbe-Grilleta solitérnou ikonou. Jednoduchý príbeh sa tu stáva nekončiacou otázkou mimo čas i priestor. Čo sa stalo vlani v Marienbade? Stalo sa vôbec niečo? Čo je realita, čo sen, čo spomienka a čo halucinácia? Majstrovské dielo vracia film k jeho podstate a súčasne ho posúva do novej éry. Nie je to iba l’art pour l’art, i keď jedna z dobových kritík hovorí: „Typický úspech snobstva v 60. rokoch? Snobstvo je niekedy dobré.” Po linke literatúra-výtvarné umenie-film sa v cykle Fenomény vydá Mariana Jaremková s filmovou teoretičkou Katarínou Mišíkovou. 00:29:59 Thu, 27 May 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002757/00275746-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002757/00275746-1.mp3 Na začiatku roka sme si pripomenuli sto rokov od narodenia Friedricha Dürrenmatta. Pre mnohých môžu byť takmer synonymom jeho mena tituly divadelných hier Fyzici či Návšteva starej dámy. Bol to výnimočný, racionálny autor, ktorý poukazuje na iracionalitu sveta a človeka v ňom. V jeho tvorbe sledujeme prvok náhody, ale aj grotesky, absurdity, tematicky toho, čo ho na svete znepokojovalo – pravda, spravodlivosť, justícia, ale aj človek – záhada, ktorá sa nedá pochopiť. Aj o tom všetkom budú Fenomény Zuzany Golianovej, ktorá na rozhovor pozvala Jána Jambora z Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied Bratislava, Inštitútu germanistiky a Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a režiséra Ondreja Spišáka, umeleckého šéfa Divadla Astorka Korzo ´90. Na začiatku roka sme si pripomenuli sto rokov od narodenia Friedricha Dürrenmatta. Pre mnohých môžu byť takmer synonymom jeho mena tituly divadelných hier Fyzici či Návšteva starej dámy. Bol to výnimočný, racionálny autor, ktorý poukazuje na iracionalitu sveta a človeka v ňom. V jeho tvorbe sledujeme prvok náhody, ale aj grotesky, absurdity, tematicky toho, čo ho na svete znepokojovalo – pravda, spravodlivosť, justícia, ale aj človek – záhada, ktorá sa nedá pochopiť. Aj o tom všetkom budú Fenomény Zuzany Golianovej, ktorá na rozhovor pozvala Jána Jambora z Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied Bratislava, Inštitútu germanistiky a Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a režiséra Ondreja Spišáka, umeleckého šéfa Divadla Astorka Korzo ´90. 00:29:59 Thu, 20 May 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002748/00274877-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002748/00274877-1.mp3 Tetovanie patrí medzi najrozšírenejšie formy zdobenia tela. Dnes už nie je doménou konkrétnej subkultúry, spoločenskej vrstvy, nesúvisí ani s konkrétnymi kultúrami. Tetovanie ako súčasť kultúrneho dedičstva, tetovanie v úlohe obradnej, ochrannej, dehumanizačnej až po dnes prevládajúcu dekoračnú. Mariana Jaremková venovala aktu, tradícii a estetike tetovania najnovšie Fenomény a na rozhovor si pozvala antropológa Lukáša Bošňáka. Tetovanie patrí medzi najrozšírenejšie formy zdobenia tela. Dnes už nie je doménou konkrétnej subkultúry, spoločenskej vrstvy, nesúvisí ani s konkrétnymi kultúrami. Tetovanie ako súčasť kultúrneho dedičstva, tetovanie v úlohe obradnej, ochrannej, dehumanizačnej až po dnes prevládajúcu dekoračnú. Mariana Jaremková venovala aktu, tradícii a estetike tetovania najnovšie Fenomény a na rozhovor si pozvala antropológa Lukáša Bošňáka. 00:29:58 Thu, 13 May 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002740/00274036-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002740/00274036-1.mp3 Dnešné Fenomény nás zavedú do sféry európskeho moderného tanca, predstavíme si jeho zakladateľa, slovensko-maďarského tanečníka, choreografa, estetika, mnohovrstevnatú osobnosť, fascinovanú tancom, pohybom ľudského tela. Rudolf Laban /laban/, rodák z Bratislavy, sa zaoberal psychológiou pohybu, pohybovou terapiou. Do dnešných dní ja známa Labanova analýza pohybu, vytvoril jasný, štruktúrovaný základ pre teóriu tanca a vôbec pohyb ľudského tela; bol tým, kto hľadal možnosti, ako pohyb zapísať. Kultivoval ľudí, veril, že tanec, pohyb robí človeka lepším. Fenomény o Rudolfovi Labanovi pripravila Zuzana Golianová, na rozhovor o živote, diele a odkaze tejto fenomenálnej, no i neprávom zabudnutej osobnosti, pozvala choreografku, pedagogičku, pohybovú analytičku Martu Polákovú. Dnešné Fenomény nás zavedú do sféry európskeho moderného tanca, predstavíme si jeho zakladateľa, slovensko-maďarského tanečníka, choreografa, estetika, mnohovrstevnatú osobnosť, fascinovanú tancom, pohybom ľudského tela. Rudolf Laban /laban/, rodák z Bratislavy, sa zaoberal psychológiou pohybu, pohybovou terapiou. Do dnešných dní ja známa Labanova analýza pohybu, vytvoril jasný, štruktúrovaný základ pre teóriu tanca a vôbec pohyb ľudského tela; bol tým, kto hľadal možnosti, ako pohyb zapísať. Kultivoval ľudí, veril, že tanec, pohyb robí človeka lepším. Fenomény o Rudolfovi Labanovi pripravila Zuzana Golianová, na rozhovor o živote, diele a odkaze tejto fenomenálnej, no i neprávom zabudnutej osobnosti, pozvala choreografku, pedagogičku, pohybovú analytičku Martu Polákovú. 00:29:59 Thu, 06 May 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002732/00273205-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002732/00273205-1.mp3 Poetka, etnografka, tanečnica, filmárka. Maya Deren. Dnes o nej hovoríme ako o matke abstraktného filmu. I keď jej filmografia pozostáva iba z niekoľkých titulov, ovplyvnila množstvo umelcov. Od začiatku bola fascinovaná ľudským telom a pohybom, pričom v centre jej záujmu bol najmä tanec. Tento fokus dal vzniknúť novému umeniu, ktoré bolo označené ako choreocinema. I keď Maya Deren nebola prvou umelkyňou, ktorá skúma vzťah tanca a filmu, vo svojej experimentálnej tvorbe posunula filmový tanec za hranicu tela. Po tom čo ju choreografka a etnografka karibského tanca Katherine Dunham nasmerovala k domorodej kultúre na Haiti, objavovala nielen ich tanec, rituály, ale aj kult voodoo. Derenovej experimentovanie s vizuálnymi nápadmi je inšpiratívne dodnes. Mariana Jaremková venovala Mayi Deren ďalšiu časť cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény a rozpráva sa o nej so študentkou Katedry audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Barborou Nemčekovou. Poetka, etnografka, tanečnica, filmárka. Maya Deren. Dnes o nej hovoríme ako o matke abstraktného filmu. I keď jej filmografia pozostáva iba z niekoľkých titulov, ovplyvnila množstvo umelcov. Od začiatku bola fascinovaná ľudským telom a pohybom, pričom v centre jej záujmu bol najmä tanec. Tento fokus dal vzniknúť novému umeniu, ktoré bolo označené ako choreocinema. I keď Maya Deren nebola prvou umelkyňou, ktorá skúma vzťah tanca a filmu, vo svojej experimentálnej tvorbe posunula filmový tanec za hranicu tela. Po tom čo ju choreografka a etnografka karibského tanca Katherine Dunham nasmerovala k domorodej kultúre na Haiti, objavovala nielen ich tanec, rituály, ale aj kult voodoo. Derenovej experimentovanie s vizuálnymi nápadmi je inšpiratívne dodnes. Mariana Jaremková venovala Mayi Deren ďalšiu časť cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény a rozpráva sa o nej so študentkou Katedry audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Barborou Nemčekovou. 00:29:58 Thu, 29 Apr 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002722/00272260-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002722/00272260-1.mp3 Kvety, rastlinné a zvieracie motívy fascinovali ľudí od nepamäti. Reč kvetov bola plná tajomstiev, skrytých odkazov a zašifrovaných kódov. Zuzana Golianová jej venovala Fenomény. Za témou sa vydala na tri adresy, za troma respondentkami. S historičkou umenia, kurátorkou zbierok starého umenia Slovenskej národnej galérie Zuzanou Ludikovou začala v minulosti, pri maľbách starých majstrov, pričom sa sústredili na 16. storočie. Do súčasnosti sa presunula spolu s dizajnérkou Michaelou Bednárovou, zakladateľkou pôvodnej slovenskej značky Puojd, ktorá sa vo svojich kolekciách venuje práve rastlinným motívom. A aby sme v éteri do tretice potvrdili staré známe, že spojenie umenia a kvetov má obrovskú silu, budete počuť aj rozhovor s krajinnou architektkou Lenkou Hlubinovou Vargovou z bratislavského kvetinárstva Ateliér Papaver. Kvety, rastlinné a zvieracie motívy fascinovali ľudí od nepamäti. Reč kvetov bola plná tajomstiev, skrytých odkazov a zašifrovaných kódov. Zuzana Golianová jej venovala Fenomény. Za témou sa vydala na tri adresy, za troma respondentkami. S historičkou umenia, kurátorkou zbierok starého umenia Slovenskej národnej galérie Zuzanou Ludikovou začala v minulosti, pri maľbách starých majstrov, pričom sa sústredili na 16. storočie. Do súčasnosti sa presunula spolu s dizajnérkou Michaelou Bednárovou, zakladateľkou pôvodnej slovenskej značky Puojd, ktorá sa vo svojich kolekciách venuje práve rastlinným motívom. A aby sme v éteri do tretice potvrdili staré známe, že spojenie umenia a kvetov má obrovskú silu, budete počuť aj rozhovor s krajinnou architektkou Lenkou Hlubinovou Vargovou z bratislavského kvetinárstva Ateliér Papaver. 00:29:58 Thu, 22 Apr 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002712/00271287-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002712/00271287-1.mp3 Dokumentárny film Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta mal domácu premiéru iba nedávno, no predtým už stihol získať množstvo ocenení a do svojho programu ho žiadajú ďalšie festivaly po celom svete. Len pred pár dňami získal cenu Best Alpinism&Climbing Film na najväčšom festivale horských filmov v Ázii (Ulju Mountain Film Festival, Ulsan, Južná Kórea). „Film Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na mojich štyroch kamarátov, ktorí preliezli v južnej časti Everestu legendárnu Boningtonovu cestu. Ale žiaľ, medzi veľkým víťazstvom a fatálnou prehrou môže byť len tenká čiara," povedal režisér Pavol Barabáš. Film inšpiroval Marianu Jaremkovú v ďalšej časti cyklu Fenomény, ktorá bude hovoriť nielen o túžbe vystúpiť na najvyššie miesta našej planéty, ale aj o kráse hôr. Počuť budete slová horolezca Zoltána Demjána na besede krátko po návrate z vrcholu Mount Everestu v roku 1984 i rozprávanie znalca hôr, riaditeľa niekoľkých festivalov horských filmov – Vancouver International Mountain Film festival, Hory a mesto v Bratislave a San Vito Climbing festival na Sicílii – Alana Formánka. Dokumentárny film Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta mal domácu premiéru iba nedávno, no predtým už stihol získať množstvo ocenení a do svojho programu ho žiadajú ďalšie festivaly po celom svete. Len pred pár dňami získal cenu Best Alpinism&Climbing Film na najväčšom festivale horských filmov v Ázii (Ulju Mountain Film Festival, Ulsan, Južná Kórea). „Film Everest – najťažšia cesta je pamiatkou na mojich štyroch kamarátov, ktorí preliezli v južnej časti Everestu legendárnu Boningtonovu cestu. Ale žiaľ, medzi veľkým víťazstvom a fatálnou prehrou môže byť len tenká čiara," povedal režisér Pavol Barabáš. Film inšpiroval Marianu Jaremkovú v ďalšej časti cyklu Fenomény, ktorá bude hovoriť nielen o túžbe vystúpiť na najvyššie miesta našej planéty, ale aj o kráse hôr. Počuť budete slová horolezca Zoltána Demjána na besede krátko po návrate z vrcholu Mount Everestu v roku 1984 i rozprávanie znalca hôr, riaditeľa niekoľkých festivalov horských filmov – Vancouver International Mountain Film festival, Hory a mesto v Bratislave a San Vito Climbing festival na Sicílii – Alana Formánka. 00:29:59 Thu, 15 Apr 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002703/00270390-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0027/002703/00270390-1.mp3 „Československá demokratická žena“ – aj tak označovali Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú, vzdelanú ženu, intelektuálku s čulým záujmom o dianie, ktorá spájala emancipáciu žien s demokraciou, autorku knihy Žena novej doby. Snažila sa o zrovnoprávnenie ľudí a dnes jej snahy a jej životný príbeh fascinuje mnoho ľudí, odborníkov/odborníčky; rastie záujem o pribúdajú snahy o výskumy a štúdie, ktoré by odkrývali jej cesty a zmýšľanie. Zuzana Golianová sa o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou z Historického ústavu SAV v Bratislave i s divadelnou režisérkou, dokumentaristkou a autorkou Annou Gruskovou. „Československá demokratická žena“ – aj tak označovali Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú, vzdelanú ženu, intelektuálku s čulým záujmom o dianie, ktorá spájala emancipáciu žien s demokraciou, autorku knihy Žena novej doby. Snažila sa o zrovnoprávnenie ľudí a dnes jej snahy a jej životný príbeh fascinuje mnoho ľudí, odborníkov/odborníčky; rastie záujem o pribúdajú snahy o výskumy a štúdie, ktoré by odkrývali jej cesty a zmýšľanie. Zuzana Golianová sa o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou z Historického ústavu SAV v Bratislave i s divadelnou režisérkou, dokumentaristkou a autorkou Annou Gruskovou. 00:29:58 Thu, 08 Apr 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002694/00269454-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002694/00269454-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre 00:29:58 Thu, 01 Apr 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002686/00268633-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002686/00268633-1.mp3 Žijeme vizuálnu dobu, čas, keď sa vraciame k remeslám a k ľudovej kultúre v tom najlepšom zmysle slova. Všeličo, čo malo svoju slávu, potom akoby zapadlo, sa teraz opäť vracia ovenčené záujmom nadšencov, ktorí stoja za renesanciou – napríklad modranskej keramiky, majoliky. Zuzana Golianová sa vybrala do Modry, aby sme sa o nej dozvedeli viac. O jej histórii, ktorá siaha až do 17. storočia, k jej vývoju, zlatému obdobiu, až po súčasnosť. Hrnčina, habánska keramika, zdobenie, vypaľovanie, glazúra, maľované ornamenty. A farby: žltá, zelená, modrá a fialová. Po dnešných Fenoménoch sa zrejme aj vy pridáte k tým, ktorí tvrdia, že džbány modranskej keramiky majú byť plné vína a misy plné guľášu, pretože tak chutí lepšie. Nemusia visieť len na stenách. Budete počuť kurátorku Múzea slovenskej keramickej plastiky Slovenského národného múzea Agátu Petrakovičovú Šikulovú a Mirku Fuňovú, ktorá obnovila výrobu tradičnej majoliky. A hraď bude aj Banda, ktorú do Modry, napríklad na oslavu hliny radi pozývajú. Žijeme vizuálnu dobu, čas, keď sa vraciame k remeslám a k ľudovej kultúre v tom najlepšom zmysle slova. Všeličo, čo malo svoju slávu, potom akoby zapadlo, sa teraz opäť vracia ovenčené záujmom nadšencov, ktorí stoja za renesanciou – napríklad modranskej keramiky, majoliky. Zuzana Golianová sa vybrala do Modry, aby sme sa o nej dozvedeli viac. O jej histórii, ktorá siaha až do 17. storočia, k jej vývoju, zlatému obdobiu, až po súčasnosť. Hrnčina, habánska keramika, zdobenie, vypaľovanie, glazúra, maľované ornamenty. A farby: žltá, zelená, modrá a fialová. Po dnešných Fenoménoch sa zrejme aj vy pridáte k tým, ktorí tvrdia, že džbány modranskej keramiky majú byť plné vína a misy plné guľášu, pretože tak chutí lepšie. Nemusia visieť len na stenách. Budete počuť kurátorku Múzea slovenskej keramickej plastiky Slovenského národného múzea Agátu Petrakovičovú Šikulovú a Mirku Fuňovú, ktorá obnovila výrobu tradičnej majoliky. A hraď bude aj Banda, ktorú do Modry, napríklad na oslavu hliny radi pozývajú. 00:29:59 Thu, 25 Mar 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002676/00267643-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002676/00267643-1.mp3 Josef Sudek patrí k najvýraznejším osobnostiam (nielen) českej fotografie. I keď sám na otázku, či je fotografia umenie, odpovedal: „Nie je. Je to pekné remeslo, ktoré potrebuje určitý vkus. Umenie to byť nemôže, pretože je odkázané na veci, ktoré existujú už pred ním a mimo neho, na svete okolo nás." Jeho zachytenie reality okolo nás umením určite je. Či sú to zátišia, chrámové priestory, Praha i jej periféria, krajina, alebo stromy, to všetko na Sudkových fotografiách vďaka jeho citu pre svetlo nadobúda status poézie, sna, metafyzična. Je v nich krása, tajomno, melanchólia, pokoj. Pri príležitosti 125. výročia narodenia Josefa Sudka venovala Mariana Jaremková ďalšiu časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény práve tomuto výnimočnému umelcovi a jeho intímnemu svetu. Zhovára sa s kurátormi Katarínou Mašterovou z Ústavu dějin umění Akademie věd Českej republiky a Janom Mlčochom z Uměleckoprůmyslového musea v Prahe. Josef Sudek patrí k najvýraznejším osobnostiam (nielen) českej fotografie. I keď sám na otázku, či je fotografia umenie, odpovedal: „Nie je. Je to pekné remeslo, ktoré potrebuje určitý vkus. Umenie to byť nemôže, pretože je odkázané na veci, ktoré existujú už pred ním a mimo neho, na svete okolo nás." Jeho zachytenie reality okolo nás umením určite je. Či sú to zátišia, chrámové priestory, Praha i jej periféria, krajina, alebo stromy, to všetko na Sudkových fotografiách vďaka jeho citu pre svetlo nadobúda status poézie, sna, metafyzična. Je v nich krása, tajomno, melanchólia, pokoj. Pri príležitosti 125. výročia narodenia Josefa Sudka venovala Mariana Jaremková ďalšiu časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény práve tomuto výnimočnému umelcovi a jeho intímnemu svetu. Zhovára sa s kurátormi Katarínou Mašterovou z Ústavu dějin umění Akademie věd Českej republiky a Janom Mlčochom z Uměleckoprůmyslového musea v Prahe. 00:29:59 Thu, 18 Mar 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002667/00266762-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002667/00266762-1.mp3 Pes Jonatán, suseda Kadrnožková, spolužici Pažout a Horáček a samozrejme čarovné sluchátko... Áno, reč bude o jedinečných – bežných a predsa čarovných – príbehoch žiakov z 3. B. Machovi a Šebestovej. Príbeh vyrozprávaný rozprávačom, detský svet, zdravé priateľstvá, chuť konať dobro, humor, nonsens, dynamika, jednoduché charektery, čary. To všetko sa dá nájsť v knihe autora Miloša Macourka a ilustrátora Adolfa Borna. Aj preto zaradila Zuzana Golianová knihu Mach a Šebestová do cyklu Fenoménov. V relácii budete počuť aj hlas herca Petra Nárožného, ktorý príbehy fenomenálne načítal, Evu Urbanovú, literárnu kritičku, odbornú asistentku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, autorku oceňovanej knihy Jeleňatý a Kravatý a jednu z najoriginálnejších a najoceňovanejších slovenských ilustrátoriek Martinu Matlovičovú. Pes Jonatán, suseda Kadrnožková, spolužici Pažout a Horáček a samozrejme čarovné sluchátko... Áno, reč bude o jedinečných – bežných a predsa čarovných – príbehoch žiakov z 3. B. Machovi a Šebestovej. Príbeh vyrozprávaný rozprávačom, detský svet, zdravé priateľstvá, chuť konať dobro, humor, nonsens, dynamika, jednoduché charektery, čary. To všetko sa dá nájsť v knihe autora Miloša Macourka a ilustrátora Adolfa Borna. Aj preto zaradila Zuzana Golianová knihu Mach a Šebestová do cyklu Fenoménov. V relácii budete počuť aj hlas herca Petra Nárožného, ktorý príbehy fenomenálne načítal, Evu Urbanovú, literárnu kritičku, odbornú asistentku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, autorku oceňovanej knihy Jeleňatý a Kravatý a jednu z najoriginálnejších a najoceňovanejších slovenských ilustrátoriek Martinu Matlovičovú. 00:29:59 Thu, 11 Mar 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002658/00265836-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002658/00265836-1.mp3 Záujem o posmrtný život nájdeme v rôznych podobách naprieč všetkými kultúrami. Dnes obdivujeme pyramídy v Egypte či Južnej Amerike a v 70. rokoch v Číne náhoda priniesla objav, ktorý odhalil viac z pozemského i posmrtného života Prvého cisára. Bolo o ňom známe, že sa od mladého veku usiloval zvíťaziť nad smrťou. Aby dosiahol nesmrteľnosť, dal si postaviť hrobku - rozsiahlu podzemnú nekropolu stráženú terakotovou armádou. O tomto výnimočnom objave, ktorý fascinuje celý svet, sa v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Mariana Jaremková rozpráva s vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV, sinologičkou a prekladateľkou Danielou Zhang Czirákovou. Záujem o posmrtný život nájdeme v rôznych podobách naprieč všetkými kultúrami. Dnes obdivujeme pyramídy v Egypte či Južnej Amerike a v 70. rokoch v Číne náhoda priniesla objav, ktorý odhalil viac z pozemského i posmrtného života Prvého cisára. Bolo o ňom známe, že sa od mladého veku usiloval zvíťaziť nad smrťou. Aby dosiahol nesmrteľnosť, dal si postaviť hrobku - rozsiahlu podzemnú nekropolu stráženú terakotovou armádou. O tomto výnimočnom objave, ktorý fascinuje celý svet, sa v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Mariana Jaremková rozpráva s vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV, sinologičkou a prekladateľkou Danielou Zhang Czirákovou. 00:29:59 Thu, 04 Mar 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002648/00264893-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002648/00264893-1.mp3 V šatníku ich majú milióny ľudí, všetky generácie, muži, ženy, deti a to naprieč kontinentami. Nohavice z pevnej bavlny, denimu, modrej farby, s piatimi vreckami, nitami a oranžovým viditeľným stehom. Také sú jeansy, či rifle, alebo texasky. Pôvodne pracovné nohavice amerických kovbojov po svojom ovládli svet a odevný dizajn na niekoľko spôsobov. Patent na ne bol vydaný v roku 1873, ich príbeh je tu už celé desaťročia. Zuzana Golianová im venovala reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Budete v nich počuť Zuzanu Šidlíkovú, kurátorku zbierky módy a textilu Slovenského múzea dizajnu a dizajnérku Danu Kleinert. Z hudby zaznie Elvis Presley a David Bowie so svojím hitom Blue Jean. V šatníku ich majú milióny ľudí, všetky generácie, muži, ženy, deti a to naprieč kontinentami. Nohavice z pevnej bavlny, denimu, modrej farby, s piatimi vreckami, nitami a oranžovým viditeľným stehom. Také sú jeansy, či rifle, alebo texasky. Pôvodne pracovné nohavice amerických kovbojov po svojom ovládli svet a odevný dizajn na niekoľko spôsobov. Patent na ne bol vydaný v roku 1873, ich príbeh je tu už celé desaťročia. Zuzana Golianová im venovala reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Budete v nich počuť Zuzanu Šidlíkovú, kurátorku zbierky módy a textilu Slovenského múzea dizajnu a dizajnérku Danu Kleinert. Z hudby zaznie Elvis Presley a David Bowie so svojím hitom Blue Jean. 00:29:59 Thu, 25 Feb 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002628/00262834-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002628/00262834-1.mp3 Relácia RTVS Rádia DEVÍN Fenomény bude tentoraz ladiť. A to majstrovsky. Reč totiž bude o slávnych stradivárkach. Experti dodnes hľadajú odpoveď aké tajomstvo je za ich brilantným zvukom. Talianska Cremona bola a je mestom slávnych majstrov husliarov. Prečo sa práve husle jedného z nich - Antonia Stradivariho - stali synonymom dokonalosti a dodnes sú považované za najkvalitnejšie na svete? Mariana Jaremková oslovila husľového virtuóza a znalca historických sláčikových nástrojov Jaroslava Svěceného, ktorý mal možnosť hrať na niekoľkých stradivárkach a počuť budete aj potomka slávneho Stradivariho. Relácia RTVS Rádia DEVÍN Fenomény bude tentoraz ladiť. A to majstrovsky. Reč totiž bude o slávnych stradivárkach. Experti dodnes hľadajú odpoveď aké tajomstvo je za ich brilantným zvukom. Talianska Cremona bola a je mestom slávnych majstrov husliarov. Prečo sa práve husle jedného z nich - Antonia Stradivariho - stali synonymom dokonalosti a dodnes sú považované za najkvalitnejšie na svete? Mariana Jaremková oslovila husľového virtuóza a znalca historických sláčikových nástrojov Jaroslava Svěceného, ktorý mal možnosť hrať na niekoľkých stradivárkach a počuť budete aj potomka slávneho Stradivariho. 00:29:58 Thu, 18 Feb 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002619/00261957-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002619/00261957-1.mp3 Galerijná pedagogika je sama o sebe fenoménom a v reflexii sa jej na frekvenciách Rádia DEVÍN často venuje aj Zuzana Golianová. Tentokrát sa sústredila na jeden konkrétny vzdelávací program, ktorý ponúka Galéria mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci a viaže sa na stálu expozíciu s názvom Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo. Jej téma je zároveň otázkou „Prečo sochy nemajú ruky?“. Galerijná pedagogika je sama o sebe fenoménom a v reflexii sa jej na frekvenciách Rádia DEVÍN často venuje aj Zuzana Golianová. Tentokrát sa sústredila na jeden konkrétny vzdelávací program, ktorý ponúka Galéria mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci a viaže sa na stálu expozíciu s názvom Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo. Jej téma je zároveň otázkou „Prečo sochy nemajú ruky?“. 00:29:58 Thu, 11 Feb 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002610/00261053-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002610/00261053-1.mp3 Multimediálne divadlo je dnes už súčasťou mainstreamu. V roku 1958 to však bol experiment. Na medzinárodnej výstave Expo 58 v Bruseli pripravila Československá republika reprezentatívny kultúrno-spoločenský program Laterna magika. Projekt s unikátnym prístupom k divadelnej poetike spájajúcej filmové projekcie s javiskovou akciou vytvorili režisér Alfréd Radok s bratom Emilom a scénograf Josef Svoboda. Laterna magika - prvé multimediálne divadlo na svete - má za sebou už viac ako šesť dekád existencie a zostáva stále divácky príťažlivým. V cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény v rozhovore s Marianou Jaremkovou spomína na spoluprácu s Josefom Svobodom v Laterne magike kameraman Laco Kraus a počuť budete aj trojicu zakladateľov Laterny magiky. Multimediálne divadlo je dnes už súčasťou mainstreamu. V roku 1958 to však bol experiment. Na medzinárodnej výstave Expo 58 v Bruseli pripravila Československá republika reprezentatívny kultúrno-spoločenský program Laterna magika. Projekt s unikátnym prístupom k divadelnej poetike spájajúcej filmové projekcie s javiskovou akciou vytvorili režisér Alfréd Radok s bratom Emilom a scénograf Josef Svoboda. Laterna magika - prvé multimediálne divadlo na svete - má za sebou už viac ako šesť dekád existencie a zostáva stále divácky príťažlivým. V cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény v rozhovore s Marianou Jaremkovou spomína na spoluprácu s Josefom Svobodom v Laterne magike kameraman Laco Kraus a počuť budete aj trojicu zakladateľov Laterny magiky. 00:29:58 Thu, 04 Feb 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002600/00260078-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0026/002600/00260078-1.mp3 Zuzana Golianová bola s mikrofónom na Kapitulskej ulici č.1, čo je adresa 700rokov starého domu; dostal názov Dom Albrechtovcov. Išlo o významnú rodinu – umeleckú, hudobnú, humanistickú -, ktorá znamenala pre život kultúrnej Bratislavy a pre vtedajšiu komunitu skutočne mnoho. Nadšenci založili združenie ALBRECHT FORUM s cieľom obnoviť priestor Domu Albrechtovcov so záhradou a vytvoriť v ňom kultúrne centrum pre klasickú hudbu, literatúru, výtvarné umenie, divadlo, film, filozofiu, vedy o umeniach i ďalšie spoločenské vedy. Aj o tom sú dnešné Fenomény – o histórii aj prítomnosti Domu Albrechtovcov. Zuzana Golianová bola s mikrofónom na Kapitulskej ulici č.1, čo je adresa 700rokov starého domu; dostal názov Dom Albrechtovcov. Išlo o významnú rodinu – umeleckú, hudobnú, humanistickú -, ktorá znamenala pre život kultúrnej Bratislavy a pre vtedajšiu komunitu skutočne mnoho. Nadšenci založili združenie ALBRECHT FORUM s cieľom obnoviť priestor Domu Albrechtovcov so záhradou a vytvoriť v ňom kultúrne centrum pre klasickú hudbu, literatúru, výtvarné umenie, divadlo, film, filozofiu, vedy o umeniach i ďalšie spoločenské vedy. Aj o tom sú dnešné Fenomény – o histórii aj prítomnosti Domu Albrechtovcov. 00:29:58 Thu, 28 Jan 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002591/00259181-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002591/00259181-1.mp3 25. januára 1688 sa podľa jednej z verzií narodil Juraj Jánošík. V ten istý deň, 25. januára len o 198 rokov neskôr sa narodil Daniel Siakeľ, jeden z bratov Siakeľovcov, ktorí stoja na začiatku histórie slovenskej kinematografie. Ich film Jánošík (v réžii Jaroslava Siakeľa) je prvým slovenským dlhometrážnym hraným filmom. Premiéru mal 25. novembra 1921, a tak prvé tohtoročné Fenomény Mariany Jaremkovej budú aj naším prvým príspevkom k storočnici slovenského filmu, ktorú si budeme v tomto roku pripomínať.Tak ako je fenoménom Jánošík bratov Siakeľovcov, tak je fenoménom aj samotný Jánošík ako súčasť slovenského umenia. Od ľudovej slovesnosti, cez literatúru, hudbu, výtvarné umenie až po film. A na ten bude aj fokus vo Fenoménoch venovaných meniacej sa podobe Jánošíka v slovenskom filme. 25. januára 1688 sa podľa jednej z verzií narodil Juraj Jánošík. V ten istý deň, 25. januára len o 198 rokov neskôr sa narodil Daniel Siakeľ, jeden z bratov Siakeľovcov, ktorí stoja na začiatku histórie slovenskej kinematografie. Ich film Jánošík (v réžii Jaroslava Siakeľa) je prvým slovenským dlhometrážnym hraným filmom. Premiéru mal 25. novembra 1921, a tak prvé tohtoročné Fenomény Mariany Jaremkovej budú aj naším prvým príspevkom k storočnici slovenského filmu, ktorú si budeme v tomto roku pripomínať.Tak ako je fenoménom Jánošík bratov Siakeľovcov, tak je fenoménom aj samotný Jánošík ako súčasť slovenského umenia. Od ľudovej slovesnosti, cez literatúru, hudbu, výtvarné umenie až po film. A na ten bude aj fokus vo Fenoménoch venovaných meniacej sa podobe Jánošíka v slovenskom filme. 00:29:59 Thu, 21 Jan 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002582/00258238-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002582/00258238-1.mp3 O tom, že aj čerpacia stanica môže mať svoju históriu, svoj príbeh a miesto v meste, vás v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény presvedčí Zuzana Golianová spolu so svojím hosťom, dizajnérom Marošom Schmidtom – povereným riadením Slovenského centra dizajnu. Bola to najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, mala 80 rokov a stáli za ňou úspešní bratia Rudolf a Oldřich Zigmundovci z Prahy, známe BZ ako Bratři Zigmundové. Možno si na ňu pamätáte, stála medzi ulicami Račianskou, Jarošovou a Kukučínovou. No len do konca októbra minulého roka. Tam – na prázdnom mieste – nateraz jej príbeh končí. O tom, že aj čerpacia stanica môže mať svoju históriu, svoj príbeh a miesto v meste, vás v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény presvedčí Zuzana Golianová spolu so svojím hosťom, dizajnérom Marošom Schmidtom – povereným riadením Slovenského centra dizajnu. Bola to najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, mala 80 rokov a stáli za ňou úspešní bratia Rudolf a Oldřich Zigmundovci z Prahy, známe BZ ako Bratři Zigmundové. Možno si na ňu pamätáte, stála medzi ulicami Račianskou, Jarošovou a Kukučínovou. No len do konca októbra minulého roka. Tam – na prázdnom mieste – nateraz jej príbeh končí. 00:29:58 Thu, 14 Jan 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002573/00257353-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002573/00257353-1.mp3 Bábkové divadlo patrí k najpôvodnejším divadelným formám. Fenoménom je ale samotná bábka. Zástupný predmet v rituáloch aj ako umelecké dielo. Na dlho sa u nás bábkové divadlo, podobne ako animovaný film, spájali primárne s detským divákom. Ivan Martinka, Gejza Dezorz a ďalší sa snažia tento stereotyp narúšať. Aj o tom sa Mariana Jaremková v tejto časti relácie RTVS Fenomény rozpráva s vedúcou katedry bábkarskej tvorby na divadelnej fakulte VŠMU Idou Hledíkovou. Bábkové divadlo patrí k najpôvodnejším divadelným formám. Fenoménom je ale samotná bábka. Zástupný predmet v rituáloch aj ako umelecké dielo. Na dlho sa u nás bábkové divadlo, podobne ako animovaný film, spájali primárne s detským divákom. Ivan Martinka, Gejza Dezorz a ďalší sa snažia tento stereotyp narúšať. Aj o tom sa Mariana Jaremková v tejto časti relácie RTVS Fenomény rozpráva s vedúcou katedry bábkarskej tvorby na divadelnej fakulte VŠMU Idou Hledíkovou. 00:29:59 Thu, 07 Jan 2021 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002564/00256441-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002564/00256441-1.mp3 Rok 2020 je aj Rokom Adolfa Loosa - významný viedenský architekt českého pôvodu, kľúčová osobnosť modernej architektúry, sa narodil presne pred 150-imi rokmi. Bol predstaviteľom vtedy nového štýlu, presadzoval modernú architektúru bez ornamentov, v puristickom duchu. Jeho dielo dnes hodnotíme – okrem iného – ako nadčasové. Stavby Adolfa Loosa môžeme najbližšie obdivovať vo Viedni, Prahe, či v Plzni. Jeho Müllerova vila v Prahe predstavuje vrchol jeho tvorby a dnes funguje ako múzeum života a diela Adolfa Loosa. Ale môžete sa vybrať aj ďalej – napríklad v Paríži stojí dom, ktorý vytvoril pre dadaistu Tristana Tzaru a pre Josefine Bakerovú vytvoril návrh stavby, tá sa však nikdy nerealizovala. Autorka dnešných Fenoménov Zuzana Golianová zaradila jej skladbu k rozprávaniu s historičkou architektúry Katarínou Haberlandovou z oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Rok 2020 je aj Rokom Adolfa Loosa - významný viedenský architekt českého pôvodu, kľúčová osobnosť modernej architektúry, sa narodil presne pred 150-imi rokmi. Bol predstaviteľom vtedy nového štýlu, presadzoval modernú architektúru bez ornamentov, v puristickom duchu. Jeho dielo dnes hodnotíme – okrem iného – ako nadčasové. Stavby Adolfa Loosa môžeme najbližšie obdivovať vo Viedni, Prahe, či v Plzni. Jeho Müllerova vila v Prahe predstavuje vrchol jeho tvorby a dnes funguje ako múzeum života a diela Adolfa Loosa. Ale môžete sa vybrať aj ďalej – napríklad v Paríži stojí dom, ktorý vytvoril pre dadaistu Tristana Tzaru a pre Josefine Bakerovú vytvoril návrh stavby, tá sa však nikdy nerealizovala. Autorka dnešných Fenoménov Zuzana Golianová zaradila jej skladbu k rozprávaniu s historičkou architektúry Katarínou Haberlandovou z oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. 00:28:02 Sat, 02 Jan 2021 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002559/00255933-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002559/00255933-1.mp3 Zuzana Golianová pripravila Fenomény ušité na mieru času, kedy ich vysielame. Na Vianoce sa zamerala na vianočnú hudbu. Hovoriť o nej bude s hudobnými publicistami Rádia Devín Silviou Zvarovou a Andrejom Šubom, ktorý vás prevedie históriou a tradíciami adventnej a vianočnej hudby. No v prvom rade sa bude viac hrať než rozprávať. A práve hudobný výber – spojenie pozemského s nebeským - bude aj dôkazom pestrosti vianočnej hudby. Vo Fenoménoch bude znieť oratórium od J. S. Bacha, počuť budete aj starý anglický zbor ale aj Annie Lennox a samozrejme aj slovenskú ľudovú koledu v podaní speváckeho detského súboru Vienok a SĽUKu. Zuzana Golianová pripravila Fenomény ušité na mieru času, kedy ich vysielame. Na Vianoce sa zamerala na vianočnú hudbu. Hovoriť o nej bude s hudobnými publicistami Rádia Devín Silviou Zvarovou a Andrejom Šubom, ktorý vás prevedie históriou a tradíciami adventnej a vianočnej hudby. No v prvom rade sa bude viac hrať než rozprávať. A práve hudobný výber – spojenie pozemského s nebeským - bude aj dôkazom pestrosti vianočnej hudby. Vo Fenoménoch bude znieť oratórium od J. S. Bacha, počuť budete aj starý anglický zbor ale aj Annie Lennox a samozrejme aj slovenskú ľudovú koledu v podaní speváckeho detského súboru Vienok a SĽUKu. 00:30:20 Thu, 24 Dec 2020 21:30:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002531/00253193-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002531/00253193-1.mp3 Malé kostolíky aj veľkolepé katedrály – keď vystúpate na vrchol ich veží, objavíte tam svet sám pre seba. A v jeho strede srdce, srdce zvonu. Tradičné ručné zvonenie bolo zaradené aj do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a veľkú zásluhu má na tom kampanológ Juraj Gembický, s ktorým sa Mariana Jaremková rozprávala o zvonoch ako umeleckých dielach. Spisovateľ Ivan Kadlečík napísal: „keď už ľudia strácajú živé srdce, nechajme ho aspoň zvonom“. Už o niekoľko dní sa vo sviatočnom vianočnom čase rozozvučia malé i tie najvzácnejšie zvony aké ukrývajú napr. Dóm sv. Alžbety v Košicicah či Katedrála sv. Martina v Bratislave. Malé kostolíky aj veľkolepé katedrály – keď vystúpate na vrchol ich veží, objavíte tam svet sám pre seba. A v jeho strede srdce, srdce zvonu. Tradičné ručné zvonenie bolo zaradené aj do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a veľkú zásluhu má na tom kampanológ Juraj Gembický, s ktorým sa Mariana Jaremková rozprávala o zvonoch ako umeleckých dielach. Spisovateľ Ivan Kadlečík napísal: „keď už ľudia strácajú živé srdce, nechajme ho aspoň zvonom“. Už o niekoľko dní sa vo sviatočnom vianočnom čase rozozvučia malé i tie najvzácnejšie zvony aké ukrývajú napr. Dóm sv. Alžbety v Košicicah či Katedrála sv. Martina v Bratislave. 00:29:59 Thu, 17 Dec 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002523/00252360-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002523/00252360-1.mp3 V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa Zuzana Golianová venuje životu a tvorbe americkej spisovateľky Sylvie Plath. Na to, že zomrela veľmi mladá, už ako 30-ročná, zanechala celkom rozsiahle dielo. Venovala sa v prvom rade poézii, ale aj próze, tvorbe pre deti a písala aj listy a denníky. Čo sa z nich dozvieme, o aký zdroj ide, akú správu v nich chcela o sebe Plath zanechať? Aj o tom hovorí autorka relácie spolu s literárnou kritičkou a prekladateľkou Ivanou Hostovou. V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa Zuzana Golianová venuje životu a tvorbe americkej spisovateľky Sylvie Plath. Na to, že zomrela veľmi mladá, už ako 30-ročná, zanechala celkom rozsiahle dielo. Venovala sa v prvom rade poézii, ale aj próze, tvorbe pre deti a písala aj listy a denníky. Čo sa z nich dozvieme, o aký zdroj ide, akú správu v nich chcela o sebe Plath zanechať? Aj o tom hovorí autorka relácie spolu s literárnou kritičkou a prekladateľkou Ivanou Hostovou. 00:29:59 Thu, 10 Dec 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251472-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251472-1.mp3 V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa už Mariana Jaremková venovala predčasne zosnulému fotografovi Robertovi Mapplethorpovi. No zatiaľ čo telá na jeho fotografiách sú dokonalé, fotograf Jan Saudek hľadá – a nachádza – krásu aj v nedokonalostiach. V máji oslávil 85. narodeniny a oslávil ich retrospektivnou výstavou v Prahe, i novou knihou – rozhovorov s kňazom Karolom Lovašom. „Túžil som po sláve a bohatstve – a nič z toho som nedosiahol. Ale niekoľkokrát som stál blízko nevýslovnej krásy – vždy to bola žena a to bolo pre mňa omnoho viac,“ hovorí o svojej tvorbe. Len pred niekoľkými dňami sa skončila výstava jeho diel v Prešove a stále ešte môžete navštíviť výstavu Jan Saudek 85 v Bratislave. Aj pri tejto príležitosti budú najnovšie Fenomény patriť tomuto „prorokovi nehy“. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa už Mariana Jaremková venovala predčasne zosnulému fotografovi Robertovi Mapplethorpovi. No zatiaľ čo telá na jeho fotografiách sú dokonalé, fotograf Jan Saudek hľadá – a nachádza – krásu aj v nedokonalostiach. V máji oslávil 85. narodeniny a oslávil ich retrospektivnou výstavou v Prahe, i novou knihou – rozhovorov s kňazom Karolom Lovašom. „Túžil som po sláve a bohatstve – a nič z toho som nedosiahol. Ale niekoľkokrát som stál blízko nevýslovnej krásy – vždy to bola žena a to bolo pre mňa omnoho viac,“ hovorí o svojej tvorbe. Len pred niekoľkými dňami sa skončila výstava jeho diel v Prešove a stále ešte môžete navštíviť výstavu Jan Saudek 85 v Bratislave. Aj pri tejto príležitosti budú najnovšie Fenomény patriť tomuto „prorokovi nehy“. 00:29:59 Thu, 03 Dec 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002505/00250562-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002505/00250562-1.mp3 „Začal som premýšľať o ľuďoch nie ako o indivíduách, ale ako o strojoch, a po ceste som uvažoval o výraze, ktorý by označoval človeka schopného pracovať, nie však myslieť. Táto idea je vyjadrená českým slovom – Robot,“ napísal v roku 1924 český spisovateľ, ktorý sa stal svetoznámym dramatikom, novinár Karel Čapek. Svoju slávnu hru R.U.R. napísal pred sto rokmi - v lete 1920. Jej prvé uvedenie na javisku sa konalo hneď v roku 1921, krátko na to text inscenovali v divadlách vo Varšave, v Belehrade, New Yorku, Londýne, vo Viedni, v Zürichu, Budapešti, Krakove, Paríži, Tokiu, aj v iných mestách. Táto dráma otvorila Čapkovi svet. Zuzana Golianová jej venovala najnovšie Fenomény, o hre sa rozprávala s literárnym vedcom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Petrom Darovcom a divadelným režisérom Ondrejom Spišákom. „Začal som premýšľať o ľuďoch nie ako o indivíduách, ale ako o strojoch, a po ceste som uvažoval o výraze, ktorý by označoval človeka schopného pracovať, nie však myslieť. Táto idea je vyjadrená českým slovom – Robot,“ napísal v roku 1924 český spisovateľ, ktorý sa stal svetoznámym dramatikom, novinár Karel Čapek. Svoju slávnu hru R.U.R. napísal pred sto rokmi - v lete 1920. Jej prvé uvedenie na javisku sa konalo hneď v roku 1921, krátko na to text inscenovali v divadlách vo Varšave, v Belehrade, New Yorku, Londýne, vo Viedni, v Zürichu, Budapešti, Krakove, Paríži, Tokiu, aj v iných mestách. Táto dráma otvorila Čapkovi svet. Zuzana Golianová jej venovala najnovšie Fenomény, o hre sa rozprávala s literárnym vedcom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Petrom Darovcom a divadelným režisérom Ondrejom Spišákom. 00:29:59 Thu, 26 Nov 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002496/00249695-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002496/00249695-1.mp3 Legendami opradený sochár F. X. Messerschmidt patrí neodmysliteľne ku geniu loci starej Bratislavy. Zanechal tajomstvo, ktoré má niekoľko desiatok tvárí. Jedna sa na nás mračí, druhá sa rehoce, iná zúri, ďalšia zíva. Séria charakterových hláv svojou expresivitou nedovolí len tak prejsť okolo. Dráždi a provokuje k množstvu interpretácií. Skúmajú ju kunsthistorici i psychoanalytici. O fenoméne F. X. Messerschmidt a jeho charakterové hlavy sa Mariana Jaremková rozpráva s kurátorkou zbierky starej maľby a sochy v GMB Janou Lukovou. Legendami opradený sochár F. X. Messerschmidt patrí neodmysliteľne ku geniu loci starej Bratislavy. Zanechal tajomstvo, ktoré má niekoľko desiatok tvárí. Jedna sa na nás mračí, druhá sa rehoce, iná zúri, ďalšia zíva. Séria charakterových hláv svojou expresivitou nedovolí len tak prejsť okolo. Dráždi a provokuje k množstvu interpretácií. Skúmajú ju kunsthistorici i psychoanalytici. O fenoméne F. X. Messerschmidt a jeho charakterové hlavy sa Mariana Jaremková rozpráva s kurátorkou zbierky starej maľby a sochy v GMB Janou Lukovou. 00:29:59 Thu, 19 Nov 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002488/00248836-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002488/00248836-1.mp3 Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény je venovaná legende slovenskej fotografii Martinovi Martinčekovi. Vo svojej tvorbe sa zameral na krajinu, milovaný Liptov a na obyčajných ľudí, ktorí žili svoje životy tak, ako sa dalo, ako vedeli. Život Martina Martinčeka, civilným povolaním právnika, ovplyvnila politické situácia, najmä udalosti po februári 1948. Autorka relácie Zuzana Golianová pozvala na rozprávanie teoretika a historika fotografie, publicistu Mariána Pauera a z archívu Slovenského rozhlasu vybrala aj hlas samotného Martina Matinčeka, jeho manželky, výraznej osobnosti slovenskej maľby Ester Šimerovej-Martinčekovej, aj básnika Milana Rúfusa. Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény je venovaná legende slovenskej fotografii Martinovi Martinčekovi. Vo svojej tvorbe sa zameral na krajinu, milovaný Liptov a na obyčajných ľudí, ktorí žili svoje životy tak, ako sa dalo, ako vedeli. Život Martina Martinčeka, civilným povolaním právnika, ovplyvnila politické situácia, najmä udalosti po februári 1948. Autorka relácie Zuzana Golianová pozvala na rozprávanie teoretika a historika fotografie, publicistu Mariána Pauera a z archívu Slovenského rozhlasu vybrala aj hlas samotného Martina Matinčeka, jeho manželky, výraznej osobnosti slovenskej maľby Ester Šimerovej-Martinčekovej, aj básnika Milana Rúfusa. 00:30:04 Thu, 12 Nov 2020 21:30:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002483/00248318-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002483/00248318-1.mp3 Sú skladby, ktoré preslávili až ich cover verzie. Je zaujímavé sledovať, že niektoré pesničky opakovane prekračujú vďaka cover verziám žánrové škatuľky a niekedy vznikajú zaujímavé kombinácie (a občas aj celkom bizarné - Sid Vicious/Frank Sinatra, Black Sabbath/Marie Rottrová). Mnohé cover verzie majú svoje príbehy i škandály. Niektoré pôvodnú skladbu povýšili, iné sú skôr hudobnými úletmi. Po ikonických skladbách siahajú začínajúce kapely, ale i interpreti, ktorí sú už sami hudobnými ikonami. O fenoméne cover verzie sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zhovárajú Mariana Jaremková a Ján Dúbravský. Sú skladby, ktoré preslávili až ich cover verzie. Je zaujímavé sledovať, že niektoré pesničky opakovane prekračujú vďaka cover verziám žánrové škatuľky a niekedy vznikajú zaujímavé kombinácie (a občas aj celkom bizarné - Sid Vicious/Frank Sinatra, Black Sabbath/Marie Rottrová). Mnohé cover verzie majú svoje príbehy i škandály. Niektoré pôvodnú skladbu povýšili, iné sú skôr hudobnými úletmi. Po ikonických skladbách siahajú začínajúce kapely, ale i interpreti, ktorí sú už sami hudobnými ikonami. O fenoméne cover verzie sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zhovárajú Mariana Jaremková a Ján Dúbravský. 00:29:59 Thu, 05 Nov 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002470/00247089-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002470/00247089-1.mp3 Je veľa kníh, filmov či inak umelecky spracovaných príbehov, ktoré nám približujú hrôzu holokaustu. No len niektoré z nich majú skutočnú pečať prežitého, autentického svedectva. Medzi ne rozhodne patrí výnimočná kniha Denník Anny Frankovej, ktorá má obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj. O to, že denník Anny sa vôbec stal knihou sa zaslúžil jej otec Otto, ktorý ako jediný z rodiny prežil druhú svetovú vojnu. A v tomto roku vyšiel denník dokonca aj ako komiks, takže výnimočný text sprevádza aj vizuálny zážitok. Knihu Denník Anny Frankovej v rámci autorského cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény spracovala Zuzana Golianová. Je veľa kníh, filmov či inak umelecky spracovaných príbehov, ktoré nám približujú hrôzu holokaustu. No len niektoré z nich majú skutočnú pečať prežitého, autentického svedectva. Medzi ne rozhodne patrí výnimočná kniha Denník Anny Frankovej, ktorá má obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj. O to, že denník Anny sa vôbec stal knihou sa zaslúžil jej otec Otto, ktorý ako jediný z rodiny prežil druhú svetovú vojnu. A v tomto roku vyšiel denník dokonca aj ako komiks, takže výnimočný text sprevádza aj vizuálny zážitok. Knihu Denník Anny Frankovej v rámci autorského cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény spracovala Zuzana Golianová. 00:29:59 Thu, 29 Oct 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002462/00246212-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002462/00246212-1.mp3 Na jednej strane historické fakty, na strane druhej krvavá legenda. Práve vďaka nej sa Alžbeta Báthory stala fenoménom. I keď nie je pravdivá. A odráža sa to aj v umení. Vo filmových spracovaniach jej príbehu prevažujú horory, stala sa múzou black metalových kapiel a aj pre literátov je vďačnejšia podoba ženy ponorenej v krvi mladých dievčat. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa Mariana Jaremková pozrela ako príbeh najmocnejšej ženy svojej doby a legendu, ktorá jej zabezpečila pofidérnu slávu, spracovali napr. Juraj Jakubisko, Viktor Kubal, Radošinské naivné divadlo či, dnes už žiaľ zosnulí, historik Pavel Dvořák spolu s fotografom Karolom Kállayom. Na jednej strane historické fakty, na strane druhej krvavá legenda. Práve vďaka nej sa Alžbeta Báthory stala fenoménom. I keď nie je pravdivá. A odráža sa to aj v umení. Vo filmových spracovaniach jej príbehu prevažujú horory, stala sa múzou black metalových kapiel a aj pre literátov je vďačnejšia podoba ženy ponorenej v krvi mladých dievčat. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa Mariana Jaremková pozrela ako príbeh najmocnejšej ženy svojej doby a legendu, ktorá jej zabezpečila pofidérnu slávu, spracovali napr. Juraj Jakubisko, Viktor Kubal, Radošinské naivné divadlo či, dnes už žiaľ zosnulí, historik Pavel Dvořák spolu s fotografom Karolom Kállayom. 00:29:59 Thu, 22 Oct 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002453/00245366-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002453/00245366-1.mp3 Divadlo na korze bolo divadlo, ktoré existovalo veľmi krátko, no pre slovenské divadlo je dodnes obrovským prínosom. Za tri sezóny 1968 – 1971 vytvorilo čisto generačné – a dnes už vieme, že aj legendárne divadlo –, osem inscenácií. Osudové stretnutie, absolútna súhra vo videní spoločnosti, jednota v divadelnej estetike bez manifestu. V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa tejto zásadnej divadelnej scéne venuje Zuzana Golianová. Budete počuť divadelného historika Vladimíra Štefka, Milana Lasicu, Martina Hubu, Petra Mikulíka, Martina Porubjaka, Kornela Földváriho, čiže aj hlasy, ktorých nositelia už nie sú medzi nami, no spoluvytvárali Divadlo a korze. Divadlo na korze bolo divadlo, ktoré existovalo veľmi krátko, no pre slovenské divadlo je dodnes obrovským prínosom. Za tri sezóny 1968 – 1971 vytvorilo čisto generačné – a dnes už vieme, že aj legendárne divadlo –, osem inscenácií. Osudové stretnutie, absolútna súhra vo videní spoločnosti, jednota v divadelnej estetike bez manifestu. V tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa tejto zásadnej divadelnej scéne venuje Zuzana Golianová. Budete počuť divadelného historika Vladimíra Štefka, Milana Lasicu, Martina Hubu, Petra Mikulíka, Martina Porubjaka, Kornela Földváriho, čiže aj hlasy, ktorých nositelia už nie sú medzi nami, no spoluvytvárali Divadlo a korze. 00:29:59 Thu, 15 Oct 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002445/00244503-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002445/00244503-1.mp3 Bábkové divadlo patrí k najpôvodnejším divadelným formám. Fenoménom je ale samotná bábka. Zástupný predmet v rituáloch aj ako umelecké dielo. Na dlho sa u nás bábkové divadlo, podobne ako animovaný film, spájali primárne s detským divákom. Ivan Martinka, Gejza Dezorz a ďalší sa snažia tento stereotyp narúšať. Aj o tom sa Mariana Jaremková v tejto časti relácie RTVS Fenomény rozpráva s vedúcou katedry bábkarskej tvorby na divadelnej fakulte VŠMU Idou Hledíkovou. Bábkové divadlo patrí k najpôvodnejším divadelným formám. Fenoménom je ale samotná bábka. Zástupný predmet v rituáloch aj ako umelecké dielo. Na dlho sa u nás bábkové divadlo, podobne ako animovaný film, spájali primárne s detským divákom. Ivan Martinka, Gejza Dezorz a ďalší sa snažia tento stereotyp narúšať. Aj o tom sa Mariana Jaremková v tejto časti relácie RTVS Fenomény rozpráva s vedúcou katedry bábkarskej tvorby na divadelnej fakulte VŠMU Idou Hledíkovou. 00:29:59 Thu, 08 Oct 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002436/00243650-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002436/00243650-1.mp3 Zuzana Golianová sa v najnovšej časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zamerala na debuty – na prvé vystúpenia, prvé diela v literatúre, hudbe i v kinematografii. Pozrela sa na debuty ako na prieniky danej doby, talentu, spoločenskej objednávky, charakterov a osudových príbehov umelcov a umelkýň. O mnohých vieme, možno si myslíme, že aj dosť, a pritom neevidujeme, že ide o celoživotných debutantov. Čo je za tým? Po tom autorka pátrala spolu so svojimi hosťami: prekladateľkou Gabrielou Magovou, filmovou publicistkou Marianou Jaremkovou, hudobným redaktorom Jánom Dúbravským a hudobným publicistom Igorom Javorským. Zuzana Golianová sa v najnovšej časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zamerala na debuty – na prvé vystúpenia, prvé diela v literatúre, hudbe i v kinematografii. Pozrela sa na debuty ako na prieniky danej doby, talentu, spoločenskej objednávky, charakterov a osudových príbehov umelcov a umelkýň. O mnohých vieme, možno si myslíme, že aj dosť, a pritom neevidujeme, že ide o celoživotných debutantov. Čo je za tým? Po tom autorka pátrala spolu so svojimi hosťami: prekladateľkou Gabrielou Magovou, filmovou publicistkou Marianou Jaremkovou, hudobným redaktorom Jánom Dúbravským a hudobným publicistom Igorom Javorským. 00:29:58 Thu, 01 Oct 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002427/00242774-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002427/00242774-1.mp3 Príbeh bratislavského metra je už dnes viac mestskou legendou ako takmer realizovanou realitou. Po opakovaných snahách je – stále sa rozrastajúce a ľudnatejšie – hlavné mesto Slovenska bez metra a postupne sa strácajú aj jeho posledné torzá v Petržalke. Mariana Jaremková sa v tomto diele relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény o fenoméne „bratislavské metro” rozpráva s Petrom Martinkom z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy. Príbeh bratislavského metra je už dnes viac mestskou legendou ako takmer realizovanou realitou. Po opakovaných snahách je – stále sa rozrastajúce a ľudnatejšie – hlavné mesto Slovenska bez metra a postupne sa strácajú aj jeho posledné torzá v Petržalke. Mariana Jaremková sa v tomto diele relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény o fenoméne „bratislavské metro” rozpráva s Petrom Martinkom z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy. 00:29:59 Thu, 24 Sep 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002419/00241911-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002419/00241911-1.mp3 Zuzana Golianová sa rozhodla venovať v tejto časti cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény gramofónovým platniam, elpéčkam, vinylu... to sú všetko názvy, ktoré sme mali vo svojej slovnej zásobe približne do 90. rokov. Potom tento hudobný nosič, ktorý lákal nielen hudobníkov, ale aj výtvarníkov a v prvom rade zberateľov, vytlačili kompaktné disky, cédečka. Trvalo niekoľko rokov a dnes hlásia výrobcovia LP platní rekordné čísla predajov. Autorka oslovila dvoch zberateľov, milovníkov hudby: hudobného publicistu Olivera Reháka a hudobného redaktora Rádia DEVÍN Igora Javorského. Zuzana Golianová sa rozhodla venovať v tejto časti cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény gramofónovým platniam, elpéčkam, vinylu... to sú všetko názvy, ktoré sme mali vo svojej slovnej zásobe približne do 90. rokov. Potom tento hudobný nosič, ktorý lákal nielen hudobníkov, ale aj výtvarníkov a v prvom rade zberateľov, vytlačili kompaktné disky, cédečka. Trvalo niekoľko rokov a dnes hlásia výrobcovia LP platní rekordné čísla predajov. Autorka oslovila dvoch zberateľov, milovníkov hudby: hudobného publicistu Olivera Reháka a hudobného redaktora Rádia DEVÍN Igora Javorského. 00:29:59 Thu, 17 Sep 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002409/00240978-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002409/00240978-1.mp3 Ak sa povie 90. roky a divadlo, povie sa Stoka. Dnes, keď toto divadlo opäť hľadá priestor, si v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény pripomenieme, kde sú začiatky tohto dnes už kultového divadla, čím aj odpovieme na otázku prečo by malo – už s hlasom novej generácie – ďalej pokračovať. Pretože Stoka to je množstvo príbehov – tých, ktorí v nej pôsobili aj tých, ktorí boli/sú jej pravidelnými divákmi. Je to kus našej divadelnej histórie, ale rezonujúci bez nostalgie aj v súčasnosti. O vzniku fenoménu divadla Stoka je táto mozaika, ktorú autorka relácie Mariana Jaremková vyskladala z rozhovorov s Luciou Piussi, Ľubom Burgrom a samozrejme Blahom Uhlárom. Ak sa povie 90. roky a divadlo, povie sa Stoka. Dnes, keď toto divadlo opäť hľadá priestor, si v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény pripomenieme, kde sú začiatky tohto dnes už kultového divadla, čím aj odpovieme na otázku prečo by malo – už s hlasom novej generácie – ďalej pokračovať. Pretože Stoka to je množstvo príbehov – tých, ktorí v nej pôsobili aj tých, ktorí boli/sú jej pravidelnými divákmi. Je to kus našej divadelnej histórie, ale rezonujúci bez nostalgie aj v súčasnosti. O vzniku fenoménu divadla Stoka je táto mozaika, ktorú autorka relácie Mariana Jaremková vyskladala z rozhovorov s Luciou Piussi, Ľubom Burgrom a samozrejme Blahom Uhlárom. 00:29:58 Thu, 10 Sep 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002400/00240095-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002400/00240095-1.mp3 V relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa zvykneme venovať umelcom a umelkyniam – ich osobnostiam, tvorbe, konkrétnym umeleckým dielam alebo prúdom, žánrom, javom či médiám. Tieto Fenomény sú venované včele. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala troch hostí, ktorých včela spája. A všetci sa zhodli na tom, že ich nemožno neobdivovať a dokonca ani neľúbiť. Na Slovensku evidujeme okolo 650 druhov včiel, no len jedna rodí med. Aké sú to tvory, ako spolu komunikujú, čo potrebujú a čo môžeme urobiť my pre to, aby boli včely šťastnejšie? O tom všetkom autorka dnešného dielu s trojicou hostí: Simona Čechová – ilustrátorka, včelárka; Róbert Kňažko – mestský včelár, kameraman a Ján Jánoš – šperkár, dizajnér. V relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa zvykneme venovať umelcom a umelkyniam – ich osobnostiam, tvorbe, konkrétnym umeleckým dielam alebo prúdom, žánrom, javom či médiám. Tieto Fenomény sú venované včele. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala troch hostí, ktorých včela spája. A všetci sa zhodli na tom, že ich nemožno neobdivovať a dokonca ani neľúbiť. Na Slovensku evidujeme okolo 650 druhov včiel, no len jedna rodí med. Aké sú to tvory, ako spolu komunikujú, čo potrebujú a čo môžeme urobiť my pre to, aby boli včely šťastnejšie? O tom všetkom autorka dnešného dielu s trojicou hostí: Simona Čechová – ilustrátorka, včelárka; Róbert Kňažko – mestský včelár, kameraman a Ján Jánoš – šperkár, dizajnér. 00:30:36 Thu, 03 Sep 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002424/00242490-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002424/00242490-1.mp3 K porevolučným 90. rokom neodmysliteľne patrí aj špeciálny agent Roger Krowiak – elegantný gangster s neodolateľným šarmom, slabosťou pre ženy, operu, stredovekú filozofiu a chesterfieldky. Jeho príbehy začali vychádzať na pokračovanie v Kultúrnom živote a keď týždenník zanikol, Krowiak opustil Slovensko. Krowiakove dobrodružstvá sme mohli znovu prežiť neskôr na Novej scéne, kde dostal podobu „divadelného komiksu s pesničkami" a vyšla neprehliadnuteľná publikácia, kde fanúšikovia našli všetky príbehy, dnes už neodmysliteľný Danglárov komiks, podrobné zoznamy mŕtvol, sexuálnych eskapád či zbraní, komentáre autorov, doslov špecialistu na literárne vraždy… a dokonca aj rozhovor so samotným Krowiakom. Postavu Krowiaka vymyslel Peter Pišťanek, pripojil sa k nemu Dušan Taragel a postupne aj ďalší autori ako Viliam Klimáček, Martin Ciel, Peter Uličný, Vladimír Balek a mnoho ďalších. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény špeciálneho agenta Rogera Krowiaka za autorov v rozhovore s Marianou Jaremkovou oživujú Dušan Taragel a Viliam Klimáček, ktorý mu dal aj divadelnú podbu a samozrejme ten, ktorý mu dal „ksicht" - Danglár. K porevolučným 90. rokom neodmysliteľne patrí aj špeciálny agent Roger Krowiak – elegantný gangster s neodolateľným šarmom, slabosťou pre ženy, operu, stredovekú filozofiu a chesterfieldky. Jeho príbehy začali vychádzať na pokračovanie v Kultúrnom živote a keď týždenník zanikol, Krowiak opustil Slovensko. Krowiakove dobrodružstvá sme mohli znovu prežiť neskôr na Novej scéne, kde dostal podobu „divadelného komiksu s pesničkami" a vyšla neprehliadnuteľná publikácia, kde fanúšikovia našli všetky príbehy, dnes už neodmysliteľný Danglárov komiks, podrobné zoznamy mŕtvol, sexuálnych eskapád či zbraní, komentáre autorov, doslov špecialistu na literárne vraždy… a dokonca aj rozhovor so samotným Krowiakom. Postavu Krowiaka vymyslel Peter Pišťanek, pripojil sa k nemu Dušan Taragel a postupne aj ďalší autori ako Viliam Klimáček, Martin Ciel, Peter Uličný, Vladimír Balek a mnoho ďalších. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény špeciálneho agenta Rogera Krowiaka za autorov v rozhovore s Marianou Jaremkovou oživujú Dušan Taragel a Viliam Klimáček, ktorý mu dal aj divadelnú podbu a samozrejme ten, ktorý mu dal „ksicht" - Danglár. 00:29:59 Thu, 27 Aug 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002384/00238456-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002384/00238456-1.mp3 Na Benátky sa dá pozrieť viacerými spôsobmi, no vždy zostávajú jedinečné, fenomenálne. Mesto svetla a farieb, mesto starého a nového, mesto lesku, bohatstva, mesto holubov a turistov. Internet láka na najromantickejšie mesto sveta, a rovnako tak na mesto miznúcej romantiky. Mesto – bývalá veľmoc – na severovýchode Talianska. Mesto, ktoré lákalo umelcov, inšpirovalo a inak to nie je ani dnes. Spomeňme benátske Bienále umenia aj prestížny Medzinárodný filmový festival a to nie je ani zďaleka všetko. Zuzana Golianová ponúka v tejto časti relácie RTVS Fenomény tri pohľady na Benátky. Na historickú Veneziu spolu s bývalým vysokoškolským učiteľom, diplomatom, taliančinárom Františkom Hruškom, na spojenie starého a súčasného umenia s kurátorkou Petrou Hanákovou a na Benátske sklo – ako ikonu mesta – s výtvarníkom, sklárom Palom Machom. Na Benátky sa dá pozrieť viacerými spôsobmi, no vždy zostávajú jedinečné, fenomenálne. Mesto svetla a farieb, mesto starého a nového, mesto lesku, bohatstva, mesto holubov a turistov. Internet láka na najromantickejšie mesto sveta, a rovnako tak na mesto miznúcej romantiky. Mesto – bývalá veľmoc – na severovýchode Talianska. Mesto, ktoré lákalo umelcov, inšpirovalo a inak to nie je ani dnes. Spomeňme benátske Bienále umenia aj prestížny Medzinárodný filmový festival a to nie je ani zďaleka všetko. Zuzana Golianová ponúka v tejto časti relácie RTVS Fenomény tri pohľady na Benátky. Na historickú Veneziu spolu s bývalým vysokoškolským učiteľom, diplomatom, taliančinárom Františkom Hruškom, na spojenie starého a súčasného umenia s kurátorkou Petrou Hanákovou a na Benátske sklo – ako ikonu mesta – s výtvarníkom, sklárom Palom Machom. 00:29:59 Thu, 20 Aug 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002377/00237761-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002377/00237761-1.mp3 Mám igelitku zo Západu teda som... niekto! 80. roky všeobecne sú plné bizarností, úprimne, ich občasný návrat desí každého kto má vkus. Z rodinných albumov záhadne zmizli fotky s nepodarenou trvalou a tričkami so Sandokanom. Jedným z takýchto fenoménov je aj igelitka, ale nie hocijaká. Mať v dobe socializmu igelitku zo Západu vám okamžite zaručilo pozornosť a obdiv. Dnes mať igelitku znamená, naopak, nižší sociálny status alebo absenciu vkusu. O fenoméne igelitky, jej histórii i podobe západného fetiša v dobe socializmu sa Mariana Jaremková zhovára s kurátorom, kustódom a vedúcim Slovenského múzea dizajnu Marošom Schmidtom. Mám igelitku zo Západu teda som... niekto! 80. roky všeobecne sú plné bizarností, úprimne, ich občasný návrat desí každého kto má vkus. Z rodinných albumov záhadne zmizli fotky s nepodarenou trvalou a tričkami so Sandokanom. Jedným z takýchto fenoménov je aj igelitka, ale nie hocijaká. Mať v dobe socializmu igelitku zo Západu vám okamžite zaručilo pozornosť a obdiv. Dnes mať igelitku znamená, naopak, nižší sociálny status alebo absenciu vkusu. O fenoméne igelitky, jej histórii i podobe západného fetiša v dobe socializmu sa Mariana Jaremková zhovára s kurátorom, kustódom a vedúcim Slovenského múzea dizajnu Marošom Schmidtom. 00:29:59 Thu, 13 Aug 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002371/00237143-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002371/00237143-1.mp3 Írsky spisovateľ, autor absurdných drám, rozhlasových a televíznych hier, scenárov, románov, básnik a prekladateľ. Plachý človek, ktorý sa vyhýbal publicite, a to aj po získaní Nobelovej ceny v roku 1969, ktorú si osobne ani neprevzal, po cenu poslal do Štokholmu svojho vydavateľa. Zamiloval si Francúzsko, Paríž, intelektuál, humanista, protifašistický bojovník, na ktorého veľmi doľahla II. svetová vojna, ale aj športovec. Ako sám hovorieval, kľúčové slovo v jeho hrách je slovo „možno“. O stvoriteľovi Godotam, v rámci cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény, hovorila Zuzana Golianová s teatrológom, divadelníkom a pedagógom na VŠMU Martinom Ondriskom. Írsky spisovateľ, autor absurdných drám, rozhlasových a televíznych hier, scenárov, románov, básnik a prekladateľ. Plachý človek, ktorý sa vyhýbal publicite, a to aj po získaní Nobelovej ceny v roku 1969, ktorú si osobne ani neprevzal, po cenu poslal do Štokholmu svojho vydavateľa. Zamiloval si Francúzsko, Paríž, intelektuál, humanista, protifašistický bojovník, na ktorého veľmi doľahla II. svetová vojna, ale aj športovec. Ako sám hovorieval, kľúčové slovo v jeho hrách je slovo „možno“. O stvoriteľovi Godotam, v rámci cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény, hovorila Zuzana Golianová s teatrológom, divadelníkom a pedagógom na VŠMU Martinom Ondriskom. 00:29:58 Thu, 06 Aug 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002365/00236528-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002365/00236528-1.mp3 Všetci ho poznajú pod menom Banksy. Rokmi sa z mena stala medzinárodne známa značka a zo street artistu mienkotvorný umelec. Banksyho diela nestrácajú rokmi na svojom kritickom politicky-spoločenskom statuse a aj vďaka popularite Banksyho majú celosvetový dosah. Jednoduchý nápad, ale silný význam v (ne)radikálnom geste. Banksyho diela môžete vidieť aj na Slovensku, v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach vedľa diel Keitha Haringa či Basquiata. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény ho v rozhovore s Marianou Jaremkovou predstavuje riaditeľ múzea Martin Cubjak. Všetci ho poznajú pod menom Banksy. Rokmi sa z mena stala medzinárodne známa značka a zo street artistu mienkotvorný umelec. Banksyho diela nestrácajú rokmi na svojom kritickom politicky-spoločenskom statuse a aj vďaka popularite Banksyho majú celosvetový dosah. Jednoduchý nápad, ale silný význam v (ne)radikálnom geste. Banksyho diela môžete vidieť aj na Slovensku, v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach vedľa diel Keitha Haringa či Basquiata. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény ho v rozhovore s Marianou Jaremkovou predstavuje riaditeľ múzea Martin Cubjak. 00:29:59 Thu, 30 Jul 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002359/00235908-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002359/00235908-1.mp3 Vlani sme si pripomenuli 200. výročie narodenia veľkého amerického básnika, esejistu, novinára a humanistu Walta Whitmana. Zakladateľa voľného verša v svetovej modernej poézii, významného predstaviteľa amerického transcendentalizmu. Jeho poéziu poznáme vďaka prekladom do slovenčiny a dokonca poznáme aj ich hudobnú podobu. Pri tomto všetkom – literatúre aj hudbe – sa pristavila autorka tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová v rozhovore s prekladateľom, básnikom Martinom Solotrukom a hudobníkom, vydavateľom Róbertom Pospišom. Vlani sme si pripomenuli 200. výročie narodenia veľkého amerického básnika, esejistu, novinára a humanistu Walta Whitmana. Zakladateľa voľného verša v svetovej modernej poézii, významného predstaviteľa amerického transcendentalizmu. Jeho poéziu poznáme vďaka prekladom do slovenčiny a dokonca poznáme aj ich hudobnú podobu. Pri tomto všetkom – literatúre aj hudbe – sa pristavila autorka tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová v rozhovore s prekladateľom, básnikom Martinom Solotrukom a hudobníkom, vydavateľom Róbertom Pospišom. 00:31:07 Thu, 23 Jul 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002356/00235658-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002356/00235658-1.mp3 V posledných rokoch patria medzi najvyhľadávanejšie slová na internete hoax, fake news, postfaktuálna doba. Mariana Jaremková im venuje túto časť cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény a o nevinných mestských legendách, cez konšpiračné teórie až po strach a nenávisť šíriace hoaxy hovoria teoretik popkultúry Juraj Malíček a spoluautori knihy Prečo ľudia veria nezmyslom? Vladimíra Čavojová a Marek Jurkovič. V posledných rokoch patria medzi najvyhľadávanejšie slová na internete hoax, fake news, postfaktuálna doba. Mariana Jaremková im venuje túto časť cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény a o nevinných mestských legendách, cez konšpiračné teórie až po strach a nenávisť šíriace hoaxy hovoria teoretik popkultúry Juraj Malíček a spoluautori knihy Prečo ľudia veria nezmyslom? Vladimíra Čavojová a Marek Jurkovič. 00:29:59 Thu, 16 Jul 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234697-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234697-1.mp3 Lekáreň U Salvátora, jej história siaha do 18. storočia. Prežila monarchiu, prvú republiku, Slovenský štát, socializmus a otvorená bola do roku 1996. Patrila vždy k tým obľúbeným. Novorenesančná stavba s pôsobivou sochou spasiteľa na čelnej fasáde stojí v centre historického jadra v Bratislave, na Panskej 35. Podobných budov – významných architektonických objektov so svojím príbehom už nemá Bratislava veľa. Stavby, ktoré by mohli rozšíriť zoznam dnes tých, ktoré označujeme za ikonické – padli za obeť buď času, alebo režimom, za ktorými stáli ľudia s inými hodnotami. O Lekárni U Salvátora ako o fenoméne hovorila autorka relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová s riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivanom Štasselom. Lekáreň U Salvátora, jej história siaha do 18. storočia. Prežila monarchiu, prvú republiku, Slovenský štát, socializmus a otvorená bola do roku 1996. Patrila vždy k tým obľúbeným. Novorenesančná stavba s pôsobivou sochou spasiteľa na čelnej fasáde stojí v centre historického jadra v Bratislave, na Panskej 35. Podobných budov – významných architektonických objektov so svojím príbehom už nemá Bratislava veľa. Stavby, ktoré by mohli rozšíriť zoznam dnes tých, ktoré označujeme za ikonické – padli za obeť buď času, alebo režimom, za ktorými stáli ľudia s inými hodnotami. O Lekárni U Salvátora ako o fenoméne hovorila autorka relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová s riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivanom Štasselom. 00:29:58 Thu, 09 Jul 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002340/00234064-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002340/00234064-1.mp3 Beatrix Čelková, rodená Pospíšilová, známa ako Trixi. Legenda, ktorú zrodila hrôza II. svetovej vojny. Takmer vymazaná z dejín, aby napokon nebola zabudnutá. Jej príbeh plný hrdinstva, ale aj pocitu viny za smrť nevinných ľudí pri bombardovaní rafinérie Apollo skladá v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Mariana Jaremková. Rozprávajú režisér Peter Kerekes, v úryvkoch z archívu na mamu spomína jeden z jej synov Juraj Čelko, znejú aj úryvky z knihy Sláva Kalného Bombardovanie Apolky a tiež hudba z opery Mareka Piačeka Apolloopera. Beatrix Čelková, rodená Pospíšilová, známa ako Trixi. Legenda, ktorú zrodila hrôza II. svetovej vojny. Takmer vymazaná z dejín, aby napokon nebola zabudnutá. Jej príbeh plný hrdinstva, ale aj pocitu viny za smrť nevinných ľudí pri bombardovaní rafinérie Apollo skladá v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Mariana Jaremková. Rozprávajú režisér Peter Kerekes, v úryvkoch z archívu na mamu spomína jeden z jej synov Juraj Čelko, znejú aj úryvky z knihy Sláva Kalného Bombardovanie Apolky a tiež hudba z opery Mareka Piačeka Apolloopera. 00:29:59 Thu, 02 Jul 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002333/00233346-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002333/00233346-1.mp3 Aj kniha sa môže stať fenoménom, dokonca aj kniha vtipov. Zvlášť, ak odzrkadľuje peripetie doby, ak je jej autor znalcom humoru, satiry, karikatúry. Ján L. Kalina ním bol. Prvé vydanie knihy „Tisíc a jeden vtip“ vyšlo v roku 1969, aktuálne vyšlo po 50 rokoch tretie vydanie. Prešlo pol storočie a kniha je stále tu – ako vtipný svedok doby. A nie len to. Za legendárnou zbierkou vtipov je dramatický osud Jána L. Kalinu i jeho rodiny. O tom všetkom sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény autorka relácie Zuzana Golianová rozpráva so spisovateľom, editorom, zostavovateľom knihy, autorom doslovu Dušanom Taragelom a za grafický dizajn a sadzbu knihy s Vladom Holinom. Aj kniha sa môže stať fenoménom, dokonca aj kniha vtipov. Zvlášť, ak odzrkadľuje peripetie doby, ak je jej autor znalcom humoru, satiry, karikatúry. Ján L. Kalina ním bol. Prvé vydanie knihy „Tisíc a jeden vtip“ vyšlo v roku 1969, aktuálne vyšlo po 50 rokoch tretie vydanie. Prešlo pol storočie a kniha je stále tu – ako vtipný svedok doby. A nie len to. Za legendárnou zbierkou vtipov je dramatický osud Jána L. Kalinu i jeho rodiny. O tom všetkom sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény autorka relácie Zuzana Golianová rozpráva so spisovateľom, editorom, zostavovateľom knihy, autorom doslovu Dušanom Taragelom a za grafický dizajn a sadzbu knihy s Vladom Holinom. 00:29:59 Thu, 25 Jun 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002326/00232647-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002326/00232647-1.mp3 Elo Havetta by 13. júna oslávil 82. rokov (vo februári sme si zas pripomínali 45. výročie jeho úmrtia) a nielen tieto malé výročia sú dôvodom venovať mu priestor v cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Havetta zanechal v slovenskej kultúre svoje stopy naprieč rôznymi umeniami, aby ich potom dokonale zlúčil vo svojich filmoch. O Havettovi toho bolo povedané i napísané už veľa, tentoraz teda Elo Havetta ako fenomén v rozhovore Mariany Jaremkovej s teoretikom filmu a fotografie Václavom Macekom. Elo Havetta by 13. júna oslávil 82. rokov (vo februári sme si zas pripomínali 45. výročie jeho úmrtia) a nielen tieto malé výročia sú dôvodom venovať mu priestor v cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Havetta zanechal v slovenskej kultúre svoje stopy naprieč rôznymi umeniami, aby ich potom dokonale zlúčil vo svojich filmoch. O Havettovi toho bolo povedané i napísané už veľa, tentoraz teda Elo Havetta ako fenomén v rozhovore Mariany Jaremkovej s teoretikom filmu a fotografie Václavom Macekom. 00:29:59 Thu, 18 Jun 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002319/00231966-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002319/00231966-1.mp3 „Knihy sú zrkadlami duše,“ napísala anglická spisovateľka, autorka románov, poviedok, esejí i kritík Virginia Woolfová. Je najvýznamnejšou predstaviteľkou anglickej moderny v literatúre, no razantne vstúpila nie len do sveta literatúry a textov, ale aj do širšieho spoločenského diania. Bola silnou osobnosťou, ktorá častokrát vystupovala proti prúdu, kritizovala viktoriánsku éru. Do dejín sa zapísala ako literátka, humanistka, proti násiliu a protifašistická bojovníčka, upozorňovala tiež na nepriaznivé dôsledky patriarchálneho systému. Na tému Fenomén – Virginia Woolfová si do relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová pozvala poetku, literárnu vedkyňu, pedagogičku Zuzanu Husárovú. „Knihy sú zrkadlami duše,“ napísala anglická spisovateľka, autorka románov, poviedok, esejí i kritík Virginia Woolfová. Je najvýznamnejšou predstaviteľkou anglickej moderny v literatúre, no razantne vstúpila nie len do sveta literatúry a textov, ale aj do širšieho spoločenského diania. Bola silnou osobnosťou, ktorá častokrát vystupovala proti prúdu, kritizovala viktoriánsku éru. Do dejín sa zapísala ako literátka, humanistka, proti násiliu a protifašistická bojovníčka, upozorňovala tiež na nepriaznivé dôsledky patriarchálneho systému. Na tému Fenomén – Virginia Woolfová si do relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová pozvala poetku, literárnu vedkyňu, pedagogičku Zuzanu Husárovú. 00:29:58 Thu, 11 Jun 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002311/00231103-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002311/00231103-1.mp3 V Rádiu Devín hovoríme o literatúre, ale už menej o jej vizuále, pokiaľ nejde o naozaj mimoriadny počin. A pritom je to práve obálka knihy, ktorá ako prvá komunikuje s potenciálnym čitateľom. Nech to znie akokoľvek neprozaicky a už vôbec nie poeticky, kniha je produkt, ktorý potrebuje svoj „billboard“. A tým je práve obálka. Literárna cena Anasoft litera napr. spolupracuje s Katedrou vizuálnych umení VŠVU na redizajne kníh desiatky nominovaných titulov. Projekt Re-book má na starosti grafička Eva Péč Brezinová, ktorá bude o dizajne kníh rozprávať aj v cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény s moderátorkou Marianou Jaremkovou. V Rádiu Devín hovoríme o literatúre, ale už menej o jej vizuále, pokiaľ nejde o naozaj mimoriadny počin. A pritom je to práve obálka knihy, ktorá ako prvá komunikuje s potenciálnym čitateľom. Nech to znie akokoľvek neprozaicky a už vôbec nie poeticky, kniha je produkt, ktorý potrebuje svoj „billboard“. A tým je práve obálka. Literárna cena Anasoft litera napr. spolupracuje s Katedrou vizuálnych umení VŠVU na redizajne kníh desiatky nominovaných titulov. Projekt Re-book má na starosti grafička Eva Péč Brezinová, ktorá bude o dizajne kníh rozprávať aj v cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény s moderátorkou Marianou Jaremkovou. 00:29:58 Thu, 04 Jun 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002303/00230312-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002303/00230312-1.mp3 Radosť, sloboda, slobodomyseľná duša a viera, že každý ďalší nový deň bude nádherný a budeme môcť vyskúšať niečo nové. Toto všetko – a ešte oveľa viac – má v sebe jedna originálna postava, Pippi Dlhá Pančucha. Zuzana Golianová venuje Pippi a jej švédskej autorke Astrid Lindgrenovej reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Na rozprávanie o tomto originálnom dievčatku si pozvala spisovateľku a vydavateľku Barboru Kardošovú a herečku Slávku Halčákovú. Práve v jej podaní budete počuť aj ukážku, v ktorej sa vybrala Pippi do cirkusu. Radosť, sloboda, slobodomyseľná duša a viera, že každý ďalší nový deň bude nádherný a budeme môcť vyskúšať niečo nové. Toto všetko – a ešte oveľa viac – má v sebe jedna originálna postava, Pippi Dlhá Pančucha. Zuzana Golianová venuje Pippi a jej švédskej autorke Astrid Lindgrenovej reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Na rozprávanie o tomto originálnom dievčatku si pozvala spisovateľku a vydavateľku Barboru Kardošovú a herečku Slávku Halčákovú. Práve v jej podaní budete počuť aj ukážku, v ktorej sa vybrala Pippi do cirkusu. 00:29:59 Thu, 28 May 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002295/00229511-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002295/00229511-1.mp3 Rok 2020 je aj rokom významného viedenského architekta českého pôvodu, kľúčovej osobnosti modernej architektúry – Adolfa Loosa. Narodil sa presne pred 150 rokmi. Bol predstaviteľom vtedy nového štýlu, presadzoval modernú architektúru bez ornamentov, v puristickom duchu. Jeho dielo dnes hodnotíme – okrem iného – ako nadčasové. Stavby Adolfa Loosa môžeme najbližšie obdivovať vo Viedni, Prahe, či v Plzni. Jeho Müllerova vila v Prahe predstavuje vrchol jeho tvorby a dnes funguje ako múzeum života a diela Adolfa Loosa. Ale môžete sa vybrať aj ďalej – napríklad v Paríži stojí dom, ktorý vytvoril pre dadaistu Tristana Tzaru a pre Josefine Bakerovú vytvoril návrh stavby, tá sa však nikdy nerealizovala. Autorka dnešnej časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová zaradila jej skladbu k rozprávaniu s historičkou architektúry Katarínou Haberlandovou z oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Rok 2020 je aj rokom významného viedenského architekta českého pôvodu, kľúčovej osobnosti modernej architektúry – Adolfa Loosa. Narodil sa presne pred 150 rokmi. Bol predstaviteľom vtedy nového štýlu, presadzoval modernú architektúru bez ornamentov, v puristickom duchu. Jeho dielo dnes hodnotíme – okrem iného – ako nadčasové. Stavby Adolfa Loosa môžeme najbližšie obdivovať vo Viedni, Prahe, či v Plzni. Jeho Müllerova vila v Prahe predstavuje vrchol jeho tvorby a dnes funguje ako múzeum života a diela Adolfa Loosa. Ale môžete sa vybrať aj ďalej – napríklad v Paríži stojí dom, ktorý vytvoril pre dadaistu Tristana Tzaru a pre Josefine Bakerovú vytvoril návrh stavby, tá sa však nikdy nerealizovala. Autorka dnešnej časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény Zuzana Golianová zaradila jej skladbu k rozprávaniu s historičkou architektúry Katarínou Haberlandovou z oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. 00:29:59 Thu, 21 May 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002287/00228773-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002287/00228773-1.mp3 „Hodně se toho o Robertovi řeklo a ještě víc bude dodáno... Bude odsuzován i zbožňován. Jeho výstřelky se budou proklínat nebo romantizovat... Nakonec bude pravda nalezena v jeho díle, hmotném těle umělce. To se neztratí. Člověk ho nemůže soudit. Protože umění opěvuje Boha a nakonec mu definitivně náleží,” napísala v úvode svojej knihy Just Kids Patti Smith, na prvej strane príbehu jedného priateľstva, poetickej a osobnej spomienky na fotografa Roberta Mapplethorpa, ktorému bola múzou. Mapplethorpe vstúpil na undergroundovú umeleckú scénu New Yorku v búrlivých 70. rokoch, odráža sa v jeho fotografiách, ale súčasne ich nedefinuje. Do sveta, ktorý oslavuje (nielen) mužskú krásu sa pozrieme v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény s Marianou Jaremkovou a Robertom Švedom. „Hodně se toho o Robertovi řeklo a ještě víc bude dodáno... Bude odsuzován i zbožňován. Jeho výstřelky se budou proklínat nebo romantizovat... Nakonec bude pravda nalezena v jeho díle, hmotném těle umělce. To se neztratí. Člověk ho nemůže soudit. Protože umění opěvuje Boha a nakonec mu definitivně náleží,” napísala v úvode svojej knihy Just Kids Patti Smith, na prvej strane príbehu jedného priateľstva, poetickej a osobnej spomienky na fotografa Roberta Mapplethorpa, ktorému bola múzou. Mapplethorpe vstúpil na undergroundovú umeleckú scénu New Yorku v búrlivých 70. rokoch, odráža sa v jeho fotografiách, ale súčasne ich nedefinuje. Do sveta, ktorý oslavuje (nielen) mužskú krásu sa pozrieme v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény s Marianou Jaremkovou a Robertom Švedom. 00:29:58 Thu, 14 May 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002280/00228030-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002280/00228030-1.mp3 V ostatných mesiacoch sa ázijské krajiny spomínajú najmä v súvislosti s aktuálnou pandémiou, my sa v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény vrátime do tohto priestoru (po rozprávaní o filmoch) skrz divadlo a tanec, ktoré napokon úzko súvisia. Reč bude najmä o tradícii, ktorá je v týchto kultúrach silne prítomná. Mariana Jaremková oslovila teatrologičku Soňu Šimkovú a riaditeľku Medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe Miroslavu Kovářovú. V ostatných mesiacoch sa ázijské krajiny spomínajú najmä v súvislosti s aktuálnou pandémiou, my sa v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény vrátime do tohto priestoru (po rozprávaní o filmoch) skrz divadlo a tanec, ktoré napokon úzko súvisia. Reč bude najmä o tradícii, ktorá je v týchto kultúrach silne prítomná. Mariana Jaremková oslovila teatrologičku Soňu Šimkovú a riaditeľku Medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe Miroslavu Kovářovú. 00:29:59 Thu, 07 May 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002273/00227314-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002273/00227314-1.mp3 Tohto roku si pripomíname 250. výročie narodenia hudobného génia Ludwiga van Beethovena. Narodil sa v roku 1770 v Bonne, svedkom jeho slávy a geniality sa stala Viedeň. Beethoven – brilantný klavírny virtuóz, skladateľ, ktorý stratil sluch, génius, ktorý túžil po dokonalosti. S „beethovenovským mýtom“ zápasili celé generácie hudobných skladateľov. Je skutočne množstvo dôvodov, prečo považovať Beethovena za fenomén. A práve preto mu Zuzana Golianová venovala túto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény, celú polhodinu rozprávania – a samozrejme aj hudby. Tohto roku si pripomíname 250. výročie narodenia hudobného génia Ludwiga van Beethovena. Narodil sa v roku 1770 v Bonne, svedkom jeho slávy a geniality sa stala Viedeň. Beethoven – brilantný klavírny virtuóz, skladateľ, ktorý stratil sluch, génius, ktorý túžil po dokonalosti. S „beethovenovským mýtom“ zápasili celé generácie hudobných skladateľov. Je skutočne množstvo dôvodov, prečo považovať Beethovena za fenomén. A práve preto mu Zuzana Golianová venovala túto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény, celú polhodinu rozprávania – a samozrejme aj hudby. 00:29:59 Thu, 30 Apr 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002266/00226605-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002266/00226605-1.mp3 Film Štefana Semjana Na krásnom modrom Dunaji (1994) zachytil dokonale atmosféru chaotického začiatku 90. rokov a dnes ako jeden z mála filmov tej doby privoláva veľmi živo životný i celkom privátny pocit z tohto mezdičasu od totality k slobode. Veľmi rýchlo sa stal kultovým a jeho fanúšikovia sa konečne dočkali - pripravuje sa vydanie filmu na DVD, ktorého súčasťou bude aj dokument o tejto generačnej snímke. Nakrúca ho režisér Juraj Johanides, ktorý si vo filme zahral jedného z ústrednej trojice - Juraja. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény naň redaktorka Mariana Jaremková spomína spolu so scenáristom Marošom Hečkom. Film Štefana Semjana Na krásnom modrom Dunaji (1994) zachytil dokonale atmosféru chaotického začiatku 90. rokov a dnes ako jeden z mála filmov tej doby privoláva veľmi živo životný i celkom privátny pocit z tohto mezdičasu od totality k slobode. Veľmi rýchlo sa stal kultovým a jeho fanúšikovia sa konečne dočkali - pripravuje sa vydanie filmu na DVD, ktorého súčasťou bude aj dokument o tejto generačnej snímke. Nakrúca ho režisér Juraj Johanides, ktorý si vo filme zahral jedného z ústrednej trojice - Juraja. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény naň redaktorka Mariana Jaremková spomína spolu so scenáristom Marošom Hečkom. 00:29:59 Thu, 23 Apr 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002258/00225869-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002258/00225869-1.mp3 Literárne dielo Lucy Maud Montgomeryovej – Anna zo Zeleného domu. Hovorí sa, že každá doba má svoju Annu zo Zeleného domu. Dobrodružné príbehy malej ryšavej siroty Anny Shirleyovej, ktorá má plnú hlavu predstáv a odhodlania naplniť ich sú tu už viac ako sto rokov. Vyrástli na nich celé generácie čitateliek, ktoré akoby rástli spolu s Annou. Autorka Zuzana Golianová sa na tento fenomén v rámci cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN pozrela spolu s hostkou, rozhlasovou redaktorkou Veronikou Dianiškovou, a to optikou viacerých paralel – cez Jane Austin, Elenu Ferrante až po Harryho Pottera. Literárne dielo Lucy Maud Montgomeryovej – Anna zo Zeleného domu. Hovorí sa, že každá doba má svoju Annu zo Zeleného domu. Dobrodružné príbehy malej ryšavej siroty Anny Shirleyovej, ktorá má plnú hlavu predstáv a odhodlania naplniť ich sú tu už viac ako sto rokov. Vyrástli na nich celé generácie čitateliek, ktoré akoby rástli spolu s Annou. Autorka Zuzana Golianová sa na tento fenomén v rámci cyklu relácie RTVS Rádia DEVÍN pozrela spolu s hostkou, rozhlasovou redaktorkou Veronikou Dianiškovou, a to optikou viacerých paralel – cez Jane Austin, Elenu Ferrante až po Harryho Pottera. 00:29:58 Thu, 16 Apr 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002250/00225089-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002250/00225089-1.mp3 24. marca 2020 oslávil svoje 101. narodeniny básnik a vydavateľ Lawrence Ferlinghetti. Žijúca legenda, ktorá tento status získala nielen svojou vlastnou tvorbou, ale aj tým, že vďaka nemu mohli vyjsť zásadné diela literátov, ktorí by v tom čase ťažko hľadali vydavateľa. Cyklus RTVS Rádia DEVÍN Fenomény venovaný tomuto bohémovi a večnému rebelovi je takým malým blahoželaním. Počúvať vás pozýva Mariana Jaremková. 24. marca 2020 oslávil svoje 101. narodeniny básnik a vydavateľ Lawrence Ferlinghetti. Žijúca legenda, ktorá tento status získala nielen svojou vlastnou tvorbou, ale aj tým, že vďaka nemu mohli vyjsť zásadné diela literátov, ktorí by v tom čase ťažko hľadali vydavateľa. Cyklus RTVS Rádia DEVÍN Fenomény venovaný tomuto bohémovi a večnému rebelovi je takým malým blahoželaním. Počúvať vás pozýva Mariana Jaremková. 00:29:59 Thu, 09 Apr 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002244/00224435-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002244/00224435-1.mp3 Operná sólistka, herečka Soňa Červená je doslova zjav, je fenomén, jej umenie je silné – tvrdí o tejto výraznej umelkyni, ktorá bude mať tohto roku 95 rokov, moderátorka a redaktorka Zuzana Golianová. A venuje jej dnešné Fenomény. Rok 1948 a jej začiatky v slávnom Osvobozenom divadle s Voskovcom a Werichom, vstup do opery, emigrácia, svetové pôsobenie, návrat domov, Robert Wilson, Leoš Janáček, Carmen, Milada Horáková... O tom všetko bude reč v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Operná sólistka, herečka Soňa Červená je doslova zjav, je fenomén, jej umenie je silné – tvrdí o tejto výraznej umelkyni, ktorá bude mať tohto roku 95 rokov, moderátorka a redaktorka Zuzana Golianová. A venuje jej dnešné Fenomény. Rok 1948 a jej začiatky v slávnom Osvobozenom divadle s Voskovcom a Werichom, vstup do opery, emigrácia, svetové pôsobenie, návrat domov, Robert Wilson, Leoš Janáček, Carmen, Milada Horáková... O tom všetko bude reč v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. 00:29:59 Thu, 02 Apr 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002236/00223607-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002236/00223607-1.mp3 Škola československého filmového plagátu je dodnes pojmom. V dobe, kedy plagátová tvorba prestávala plniť iba propagačnú funkciu, sa stala pre výtvarníkov, ale aj fotografov či dokonca architektov umeleckou výzvou. Súdobé výtvarné trendy, ale i inšpirácia medzivojnovou avantgardou, skratka, metafora, symbol. Umelecké dielo sa stalo pozvánkou k inému umeleckému dielu. V rámci Febiofestu bola plánová výstava zlatej éry československého filmového plagátu, zatiaľ si tieto skvosty užitého umenia môžete pozrieť na stránkach Terryho ponožky. Práve kurátor tejto najväčšej zbierky plagátov Pavel Rajčan je aj kurátorom tejto výstavy a pre cyklus RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa o nich rozpráva s Marianou Jaremkovou. Škola československého filmového plagátu je dodnes pojmom. V dobe, kedy plagátová tvorba prestávala plniť iba propagačnú funkciu, sa stala pre výtvarníkov, ale aj fotografov či dokonca architektov umeleckou výzvou. Súdobé výtvarné trendy, ale i inšpirácia medzivojnovou avantgardou, skratka, metafora, symbol. Umelecké dielo sa stalo pozvánkou k inému umeleckému dielu. V rámci Febiofestu bola plánová výstava zlatej éry československého filmového plagátu, zatiaľ si tieto skvosty užitého umenia môžete pozrieť na stránkach Terryho ponožky. Práve kurátor tejto najväčšej zbierky plagátov Pavel Rajčan je aj kurátorom tejto výstavy a pre cyklus RTVS Rádia DEVÍN Fenomény sa o nich rozpráva s Marianou Jaremkovou. 00:29:59 Thu, 26 Mar 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002228/00222875-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002228/00222875-1.mp3 Nedávne dvesté výročie narodenia českej spisovateľky polovice 19. storočia Boženy Němcovej nám pripomenulo túto mimoriadnu ženu, manželku, matku, vlastenku a v prvom rade autorku. Aká bola Božena Němcová, v čom tkvie jej výnimočnosť, prečo sa dá o nej uvažovať ako o fenoméne? A ak aj – ide o mýtus vtedajšej doby, pohnutých meruôsmych rokov a „zlatej“ Prahy, alebo môžeme s inšpiráciou o nej uvažovať aj dnes, v rámci súčasnosti, začiatku 21. storočia? Aj o tom všetkom hovorila s Magdalénou Pokornou z Historického ústavu Akadémie vied Českej republiky Zuzana Golianová v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. Nedávne dvesté výročie narodenia českej spisovateľky polovice 19. storočia Boženy Němcovej nám pripomenulo túto mimoriadnu ženu, manželku, matku, vlastenku a v prvom rade autorku. Aká bola Božena Němcová, v čom tkvie jej výnimočnosť, prečo sa dá o nej uvažovať ako o fenoméne? A ak aj – ide o mýtus vtedajšej doby, pohnutých meruôsmych rokov a „zlatej“ Prahy, alebo môžeme s inšpiráciou o nej uvažovať aj dnes, v rámci súčasnosti, začiatku 21. storočia? Aj o tom všetkom hovorila s Magdalénou Pokornou z Historického ústavu Akadémie vied Českej republiky Zuzana Golianová v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény. 00:29:59 Thu, 19 Mar 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002221/00222160-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002221/00222160-1.mp3 Keď gesto nahrádza pocit. „Nie, pantomíma nie je predstavenie pre hluchonemých, pri ktorom by gestá nahrádzali slová,” povedal o pantomíme ruský divadelný režisér A. Tairov. „Pantomíma je predstavenie výrazové s vysokým stupňom duševného obnaženia. Slová pri ňom zmierajú a na ich mieste sa rodí prapôvodná scénická akcia. Je to scénická akcia vo svojej pôvodnej podstate, ktorej forma je nasýtená napätím tvorivej emócie.” Aktuálna relácia RTVS Rádia DEVÍN Fenomény boli plánované pri príležitosti premiéry dokumentáneho filmu Martina Šulíka Milan Sládek. Premiéra sa napokon posunula, a tak si zatiaľ môžete vypočuť rozprávanie Milana Sládka o umení pantomímy. Dnes o 20.00 v cykle Fenomény v Rádiu DEVÍN. Keď gesto nahrádza pocit. „Nie, pantomíma nie je predstavenie pre hluchonemých, pri ktorom by gestá nahrádzali slová,” povedal o pantomíme ruský divadelný režisér A. Tairov. „Pantomíma je predstavenie výrazové s vysokým stupňom duševného obnaženia. Slová pri ňom zmierajú a na ich mieste sa rodí prapôvodná scénická akcia. Je to scénická akcia vo svojej pôvodnej podstate, ktorej forma je nasýtená napätím tvorivej emócie.” Aktuálna relácia RTVS Rádia DEVÍN Fenomény boli plánované pri príležitosti premiéry dokumentáneho filmu Martina Šulíka Milan Sládek. Premiéra sa napokon posunula, a tak si zatiaľ môžete vypočuť rozprávanie Milana Sládka o umení pantomímy. Dnes o 20.00 v cykle Fenomény v Rádiu DEVÍN. 00:29:59 Thu, 12 Mar 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002215/00221504-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002215/00221504-1.mp3 Bratislava má tak, ako iné mestá, svoje zaujímavé miesta. Tie, na ktoré sú obyvatelia hrdí a s ľahkosťou si ich obľúbia aj návštevníci, turisti, ale aj tie, na ktoré nie je byť prečo pyšní. Zvážte sami, kde u vás figuruje Obchodná ulica. V každom prípade, pre fotografov má svoje čaro. Nielenže nedajú na ňu dopustiť, ale od polovice 80. rokov minulého storočia ju už celé dekády dokumentujú fotografi Juraj Bartoš a Ľubo Stacho. Obaja jej venovali aj knihu. Na tému Obchodná – Fenomén ich do relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény oslovila Zuzana Golianová. Bratislava má tak, ako iné mestá, svoje zaujímavé miesta. Tie, na ktoré sú obyvatelia hrdí a s ľahkosťou si ich obľúbia aj návštevníci, turisti, ale aj tie, na ktoré nie je byť prečo pyšní. Zvážte sami, kde u vás figuruje Obchodná ulica. V každom prípade, pre fotografov má svoje čaro. Nielenže nedajú na ňu dopustiť, ale od polovice 80. rokov minulého storočia ju už celé dekády dokumentujú fotografi Juraj Bartoš a Ľubo Stacho. Obaja jej venovali aj knihu. Na tému Obchodná – Fenomén ich do relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény oslovila Zuzana Golianová. 00:29:59 Thu, 05 Mar 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002208/00220836-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002208/00220836-1.mp3 Maska je súčasťou všetkých kultúr nech už má religióznu, obradnú či len zábavnú funkciu. A samozrejme, sú tu tie neviditeľné masky, ktoré sme si zafixovali a nosíme ich na verejnosti. Či masky dokonale demaskujúce. V uplynulých týždňoch sa konali fašiangové sprievody plné tradičných masiek. Maska a karnevalová kultúra sú úzko späté a o ich tradícii sa Mariana Jaremková v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény rozpráva s vedúcim Katedry estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a riaditeľom SĽUKU Jurajom Hamarom. Maska je súčasťou všetkých kultúr nech už má religióznu, obradnú či len zábavnú funkciu. A samozrejme, sú tu tie neviditeľné masky, ktoré sme si zafixovali a nosíme ich na verejnosti. Či masky dokonale demaskujúce. V uplynulých týždňoch sa konali fašiangové sprievody plné tradičných masiek. Maska a karnevalová kultúra sú úzko späté a o ich tradícii sa Mariana Jaremková v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény rozpráva s vedúcim Katedry estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a riaditeľom SĽUKU Jurajom Hamarom. 00:29:58 Thu, 27 Feb 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002200/00220036-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0022/002200/00220036-1.mp3 Kto je Elena Ferrante, čo o nej vieme? Ako by sa dali pomenovať témy a spôsob písania tejto talianskej rozprávačky, ktorá uchvátila tisícky čitateliek a zrejme aj čitateľov? Pseudonym, pod ktorým táto talianska spisovateľka píše – Elena Ferrante – sa stal svetoznámou značkou. Jej romány sú preložené do približne 50 jazykov. Prečo púta pozornosť každou svojou knihou? Aké sú jej hrdinky, ako vidí Neapol a taliansky juh 50. rokov i súčasnosti? V čom tkvie úspech jej Neapolskej ságy aj ďalších jej samostatných titulov? Do týchto otázok sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény púšťajú vydavateľka a prekladateľka Aňa Ostrihoňová a moderátorka Zuzana Golianová. Kto je Elena Ferrante, čo o nej vieme? Ako by sa dali pomenovať témy a spôsob písania tejto talianskej rozprávačky, ktorá uchvátila tisícky čitateliek a zrejme aj čitateľov? Pseudonym, pod ktorým táto talianska spisovateľka píše – Elena Ferrante – sa stal svetoznámou značkou. Jej romány sú preložené do približne 50 jazykov. Prečo púta pozornosť každou svojou knihou? Aké sú jej hrdinky, ako vidí Neapol a taliansky juh 50. rokov i súčasnosti? V čom tkvie úspech jej Neapolskej ságy aj ďalších jej samostatných titulov? Do týchto otázok sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény púšťajú vydavateľka a prekladateľka Aňa Ostrihoňová a moderátorka Zuzana Golianová. 00:29:59 Thu, 20 Feb 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002193/00219313-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002193/00219313-1.mp3 22. februára to bude 33 rokov od odchodu jedného z najvýraznejších (nielen výtvarných) umelcov Andyho Warhola. Na rozdiel od mnohých iných sa neizoloval iba do sveta výtvarného umenia. Film, hudba, divadlo, tam všade nájdeme jeho nezameniteľné stopy umelca, ktorý predbehol svoju dobu. Ale je zaujímavé sa pozrieť nielen na Andyho Warhola, ale i na Andrewa Warholu. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény o ňom s Marianou Jaremkovou hovorí riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martin Cubjak. 22. februára to bude 33 rokov od odchodu jedného z najvýraznejších (nielen výtvarných) umelcov Andyho Warhola. Na rozdiel od mnohých iných sa neizoloval iba do sveta výtvarného umenia. Film, hudba, divadlo, tam všade nájdeme jeho nezameniteľné stopy umelca, ktorý predbehol svoju dobu. Ale je zaujímavé sa pozrieť nielen na Andyho Warhola, ale i na Andrewa Warholu. V cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény o ňom s Marianou Jaremkovou hovorí riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martin Cubjak. 00:29:59 Thu, 13 Feb 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002185/00218529-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002185/00218529-1.mp3 20. januára 1920 – pred sto rokmi sa v talianskom meste Rimini narodil budúci filmový mág, velikán talianskej – a svetovej – kinematografie, Federico Fellini. Jeho miesto v dejinách kinematografie je kľúčové, jeho filmy plné snov, paralelných svetov, skutočností/neskutočností, podivných postáv a neuveriteľných situácií, sa stali kultovými; za všetky spomeňme: Cesta, 8 1/2, Sladký život. Zuzana Golianová sa o Fellinim rozprávala s režisérom a spisovateľom Petrom Gašparíkom, ktorý – ako budete počuť –, má k talianskej kinematografii blízko hneď z viacerých dôvodov. Počuť budete aj slovenského režiséra Juraja Jakubiska. 20. januára 1920 – pred sto rokmi sa v talianskom meste Rimini narodil budúci filmový mág, velikán talianskej – a svetovej – kinematografie, Federico Fellini. Jeho miesto v dejinách kinematografie je kľúčové, jeho filmy plné snov, paralelných svetov, skutočností/neskutočností, podivných postáv a neuveriteľných situácií, sa stali kultovými; za všetky spomeňme: Cesta, 8 1/2, Sladký život. Zuzana Golianová sa o Fellinim rozprávala s režisérom a spisovateľom Petrom Gašparíkom, ktorý – ako budete počuť –, má k talianskej kinematografii blízko hneď z viacerých dôvodov. Počuť budete aj slovenského režiséra Juraja Jakubiska. 00:29:59 Thu, 06 Feb 2020 20:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002177/00217765-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002177/00217765-1.mp3 Nové vydanie Bulgakovovho románu Majster a Margaréta opäť pripomenulo pojem magický realizmus. I keď Michail Bulgakov napísal svoj román pred „zoficiálnením” tohto pojmu ako názvu literárneho žánru, nájdeme v ňom mnohé jeho prvky a Bulgakov sa zaradil medzi reprezentantov magického realizmu. Ján Štrasser má ale iný názor. Ako je to teda s fenoménom magického realizmu vo vzťahu k Bulgakovovi? Aj o tom bude v cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény, v deň premiéry Bulgakovovho Divadelného románu v SND, hovoriť Mariana Jaremková s Jánom Štrasserom a Petrom Michalovičom. A chýbať nemôže ani magický, no vlastnými slovami iba realistický, Juraj Jakubisko. Nové vydanie Bulgakovovho románu Majster a Margaréta opäť pripomenulo pojem magický realizmus. I keď Michail Bulgakov napísal svoj román pred „zoficiálnením” tohto pojmu ako názvu literárneho žánru, nájdeme v ňom mnohé jeho prvky a Bulgakov sa zaradil medzi reprezentantov magického realizmu. Ján Štrasser má ale iný názor. Ako je to teda s fenoménom magického realizmu vo vzťahu k Bulgakovovi? Aj o tom bude v cykle relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény, v deň premiéry Bulgakovovho Divadelného románu v SND, hovoriť Mariana Jaremková s Jánom Štrasserom a Petrom Michalovičom. A chýbať nemôže ani magický, no vlastnými slovami iba realistický, Juraj Jakubisko. 00:30:51 Sat, 01 Feb 2020 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002173/00217342-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002173/00217342-1.mp3 „Kniha je absolútne tichá, ale vie spôsobiť rachot v našom vnútri, vo vnútri čitateľa," hovorí výtvarník Matej Krén, ktorého do tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény oslovila Zuzana Golianová.Témou je kniha, ale „kniha inak". Uvažovať, hovoriť o knihe je také náročné, ako aj jednoduché. Na jednej strane ju všetci poznáme, na strane druhej má táto téma nespočetne veľa rovín, aj tých mimo literatúru. Ak poznáte tvorbu Mateja Kréna, jeho inštalácie, vidíte knihy úplne v inom kontexte. A zrazu sa dá o knihe hovoriť ako o médiu - a opäť, o médiu trvalom, húževnatom a zároveň krehkom. „Kniha je absolútne tichá, ale vie spôsobiť rachot v našom vnútri, vo vnútri čitateľa," hovorí výtvarník Matej Krén, ktorého do tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény oslovila Zuzana Golianová.Témou je kniha, ale „kniha inak". Uvažovať, hovoriť o knihe je také náročné, ako aj jednoduché. Na jednej strane ju všetci poznáme, na strane druhej má táto téma nespočetne veľa rovín, aj tých mimo literatúru. Ak poznáte tvorbu Mateja Kréna, jeho inštalácie, vidíte knihy úplne v inom kontexte. A zrazu sa dá o knihe hovoriť ako o médiu - a opäť, o médiu trvalom, húževnatom a zároveň krehkom. 00:34:58 Sat, 25 Jan 2020 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002164/00216401-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002164/00216401-1.mp3 17. januára 1966 prišla nečakaná správa o odchode režisérky Magdy Husákovej-Lokvencovej. Nemala ani 50 rokov, po vynútenej tvorivej pauze a životných peripetiách bola opäť na vrchole. Žena, pre ktorú životom bolo divadlo. Prvá slovenská profesionálna diavdelná režisérka. Ale ak dnes, 54 rokov od jej odchodu, hovoríme o Magde Husákovej-Lokvencovej, tak nie preto, že bola prvá. Hovoríme o nej preto, že to bola výnimočná a talentovaná žena, v ktorej divadlo predčasne stratilo jednu z osobností, ktoré ho formovali. Po rokoch zabudnutia sa o jej návrat do kultúrneho povedomia postarala divadelná teoretička a historička Nadežda Lindovská, ktorá o Magde Husákovej-Lokvencovej hovorí v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény s moderátorkou Marianou Jaremkovou. 17. januára 1966 prišla nečakaná správa o odchode režisérky Magdy Husákovej-Lokvencovej. Nemala ani 50 rokov, po vynútenej tvorivej pauze a životných peripetiách bola opäť na vrchole. Žena, pre ktorú životom bolo divadlo. Prvá slovenská profesionálna diavdelná režisérka. Ale ak dnes, 54 rokov od jej odchodu, hovoríme o Magde Husákovej-Lokvencovej, tak nie preto, že bola prvá. Hovoríme o nej preto, že to bola výnimočná a talentovaná žena, v ktorej divadlo predčasne stratilo jednu z osobností, ktoré ho formovali. Po rokoch zabudnutia sa o jej návrat do kultúrneho povedomia postarala divadelná teoretička a historička Nadežda Lindovská, ktorá o Magde Husákovej-Lokvencovej hovorí v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény s moderátorkou Marianou Jaremkovou. 00:34:59 Sat, 18 Jan 2020 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002156/00215624-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002156/00215624-1.mp3 Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény nebude patriť umeleckému dielu ani profilom umeleckej osobnosti, ale bude venovaná materiálu či médiu – sklu. Reč je o jeho špecifikách, vlastnostiach, o škále medzi umením a dizajnom, o tradícii remesla a tiež o tom, ako je to v súčasnosti – jednak na akademickej pôde v Ateliéri sklo, s akou motiváciou prichádzajú študenti a aké majú po absolvovaní štúdia možnosti sa uplatniť a realizovať svoje autorské vízie a tiež ako a či fungujú na Slovensku sklárne? Na tieto otázky, ale aj na tie ďalšie odpovedajú Zuzane Golianovej dvaja hostia: Naďa Kančevová, historička umenia, pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení a kurátorka galérie NOVA v Bratislave a Patrik Illo, šéfdizajnér sklární RONA v Lednických Rovniach, ktorý vedie spomínaný „Ateliér sklo" na VŠVU. Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény nebude patriť umeleckému dielu ani profilom umeleckej osobnosti, ale bude venovaná materiálu či médiu – sklu. Reč je o jeho špecifikách, vlastnostiach, o škále medzi umením a dizajnom, o tradícii remesla a tiež o tom, ako je to v súčasnosti – jednak na akademickej pôde v Ateliéri sklo, s akou motiváciou prichádzajú študenti a aké majú po absolvovaní štúdia možnosti sa uplatniť a realizovať svoje autorské vízie a tiež ako a či fungujú na Slovensku sklárne? Na tieto otázky, ale aj na tie ďalšie odpovedajú Zuzane Golianovej dvaja hostia: Naďa Kančevová, historička umenia, pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení a kurátorka galérie NOVA v Bratislave a Patrik Illo, šéfdizajnér sklární RONA v Lednických Rovniach, ktorý vedie spomínaný „Ateliér sklo" na VŠVU. 00:34:59 Sat, 11 Jan 2020 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002148/00214882-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002148/00214882-1.mp3 Režisér Karel Vachek krátko pred svojim životným jubileom – 80 rokov – uviedol svoj najnovší, takmer 6-hodinový filmový opus Komunismu a síť aneb Konec zastupitelské demokracie, v ktorom vytvára obraz vrstevnatej „ľudskej komédie” v historickej, ale aj súčasnej spoločensko-politickej freske svojím nezameniteľným rukopisom, postupne profilovaným od jeho raných filmov v duchu „cinema verité", až po filmové eseje a romány. Všetky ale spája to, čo sám nazýva „vnútorný smiech". Vachek je originál, v mnohom s ním môžete súhlasiť a rovnako v mnohom aj polemizovať. Za viac ako 20 rokov svojho pôsobenia na FAMU ovplyvnil a stále ovplyvňuje množstvo filmárov. Do svojho spektakulárneho sveta vás Karel Vachek necháva nahliadnuť v rámci relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény s Marianou Jaremkovou. Režisér Karel Vachek krátko pred svojim životným jubileom – 80 rokov – uviedol svoj najnovší, takmer 6-hodinový filmový opus Komunismu a síť aneb Konec zastupitelské demokracie, v ktorom vytvára obraz vrstevnatej „ľudskej komédie” v historickej, ale aj súčasnej spoločensko-politickej freske svojím nezameniteľným rukopisom, postupne profilovaným od jeho raných filmov v duchu „cinema verité", až po filmové eseje a romány. Všetky ale spája to, čo sám nazýva „vnútorný smiech". Vachek je originál, v mnohom s ním môžete súhlasiť a rovnako v mnohom aj polemizovať. Za viac ako 20 rokov svojho pôsobenia na FAMU ovplyvnil a stále ovplyvňuje množstvo filmárov. Do svojho spektakulárneho sveta vás Karel Vachek necháva nahliadnuť v rámci relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény s Marianou Jaremkovou. 00:34:58 Sat, 04 Jan 2020 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002141/00214188-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002141/00214188-1.mp3 Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény bude patriť fotografii, a to fotografii módy rokov 50., 60., ale aj 70. u nás. V danom období bol jej vrcholným, a v začiatkoch aj naozaj jediným, predstaviteľom fotograf Karol Kállay. Fotografii zasvätil celú svoju životnú cestu. Budete počuť nielen rozprávanie o ňom, ale k téme patrí aj krása socialistickej ženy, spoločenská objednávka, vtedy novátorský nápad vyviesť ženy – modelky z ateliérov do exteriérov, dokonca až priamo do hôr. Hosťami Zuzany Golianovej sú Zuzana Šidlíková, kunsthistorička zo Slovenského múzea dizajnu, a Richard Kučera Guzmán, vydavateľ a dizajnér. Obaja sa v rámci širšieho tímu podpísali aj pod novú knihu Zaostrené na krásu. A počuť budete spievať aj Jane Birkin – známu ikonu módy. Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény bude patriť fotografii, a to fotografii módy rokov 50., 60., ale aj 70. u nás. V danom období bol jej vrcholným, a v začiatkoch aj naozaj jediným, predstaviteľom fotograf Karol Kállay. Fotografii zasvätil celú svoju životnú cestu. Budete počuť nielen rozprávanie o ňom, ale k téme patrí aj krása socialistickej ženy, spoločenská objednávka, vtedy novátorský nápad vyviesť ženy – modelky z ateliérov do exteriérov, dokonca až priamo do hôr. Hosťami Zuzany Golianovej sú Zuzana Šidlíková, kunsthistorička zo Slovenského múzea dizajnu, a Richard Kučera Guzmán, vydavateľ a dizajnér. Obaja sa v rámci širšieho tímu podpísali aj pod novú knihu Zaostrené na krásu. A počuť budete spievať aj Jane Birkin – známu ikonu módy. 00:34:58 Sat, 28 Dec 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002135/00213556-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002135/00213556-1.mp3 Divadelný vizionár, totálny umelec a aj v 21. storočí ikona inšpirujúca umelcov po celom svete. Tadeusz Kantor. 8. decembra uplynulo 29 rokov odkedy sa za jeho dielom definitívne zavrela opona. Zomrel na javisku, v divadle, ktoré pre neho bolo „pasážou, brodom do onoho sveta, cez tento brod môžeme prejsť k mŕtvym". Záznamy jeho inscenácií ukazujú silu s akou dokázal tlmočiť to najhlbšie na čo nám často chýbajú slová. Na sklonku roka jeho posolstvo o človeku rezonuje ešte o niečo silnejšie. Génius i tyran – Tadeusz Kantor v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény slovami teatrológa Mareka Godoviča a Mariany Jaremkovej. Divadelný vizionár, totálny umelec a aj v 21. storočí ikona inšpirujúca umelcov po celom svete. Tadeusz Kantor. 8. decembra uplynulo 29 rokov odkedy sa za jeho dielom definitívne zavrela opona. Zomrel na javisku, v divadle, ktoré pre neho bolo „pasážou, brodom do onoho sveta, cez tento brod môžeme prejsť k mŕtvym". Záznamy jeho inscenácií ukazujú silu s akou dokázal tlmočiť to najhlbšie na čo nám často chýbajú slová. Na sklonku roka jeho posolstvo o človeku rezonuje ešte o niečo silnejšie. Génius i tyran – Tadeusz Kantor v relácii RTVS Rádia DEVÍN Fenomény slovami teatrológa Mareka Godoviča a Mariany Jaremkovej. 00:34:59 Sat, 21 Dec 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002129/00212959-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002129/00212959-1.mp3 Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény patrí renesančnému človeku, majstrovi deviatich remesiel – prof. Karolovi Plickovi. Bol pedagógom na všetkých stupňoch škôl, zberateľ folklóru a fotograf, choreograf i zbormajster, hudobný vedec aj spisovateľ, muzikant i filmár. Jeho život je takmer jedno storočie. Známy je jeho výrok, ktorý ilustruje svoj vzťah k Slovensku: „Vo Viedni som sa narodil, v Prahe som býval, na Slovensku som žil." Hosťom Zuzany Golianovej k danej téme je teoretik a historik fotografie Marián Pauer. Táto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény patrí renesančnému človeku, majstrovi deviatich remesiel – prof. Karolovi Plickovi. Bol pedagógom na všetkých stupňoch škôl, zberateľ folklóru a fotograf, choreograf i zbormajster, hudobný vedec aj spisovateľ, muzikant i filmár. Jeho život je takmer jedno storočie. Známy je jeho výrok, ktorý ilustruje svoj vzťah k Slovensku: „Vo Viedni som sa narodil, v Prahe som býval, na Slovensku som žil." Hosťom Zuzany Golianovej k danej téme je teoretik a historik fotografie Marián Pauer. 00:34:59 Sat, 14 Dec 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002121/00212198-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002121/00212198-1.mp3 Legendárnu Vydricu dnes už nikto nenazve inak ako hriešna. Zabudlo sa už na jej bohatú históriu a postavenie. Stála v nej jedna zo štyroch hlavných mestských brán, Vydrická brána, cez ktorú panovníci vstupovali do mesta, svoje paláce tam mali bohatí mešťania a bolo tam všetko, čo obyvateľom spríjemňovalo život, vrátane kúpeľov. Z malej rybárskej osady sa postupne stalo mesto v meste a genius loci Vydrice pôsobí dodnes. Ešte aspoň chvíľu. O (ne)hriešnej Vydrici sa v cykle Fenomény rozpráva Mariana Jaremková s autorom knihy „Vydrica historická - hriešna" Antonom Balážom. Legendárnu Vydricu dnes už nikto nenazve inak ako hriešna. Zabudlo sa už na jej bohatú históriu a postavenie. Stála v nej jedna zo štyroch hlavných mestských brán, Vydrická brána, cez ktorú panovníci vstupovali do mesta, svoje paláce tam mali bohatí mešťania a bolo tam všetko, čo obyvateľom spríjemňovalo život, vrátane kúpeľov. Z malej rybárskej osady sa postupne stalo mesto v meste a genius loci Vydrice pôsobí dodnes. Ešte aspoň chvíľu. O (ne)hriešnej Vydrici sa v cykle Fenomény rozpráva Mariana Jaremková s autorom knihy „Vydrica historická - hriešna" Antonom Balážom. 00:34:59 Sat, 07 Dec 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002114/00211419-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002114/00211419-1.mp3 Zuzana Golianová sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zameriava na tvorbu Ľudovíta Fullu – nevracia sa však presne do obdobia, kedy tento významný a všestranný výtvarník, modernista, žil, ale venuje sa jeho tvorbe z pohľadu inšpirácií do našej súčasnosti. Autorka na debatu k „fullovej" téme oslovila päť mladých umelcov, ktorí pozvanie prijali: Lenka Sršňová – odevná dizajnérka, Simona Čechová – ilustrátorka, Nina Augustínová Šošková – sochárka, autorka projektu Vytvorené na Slovensku, Ondrej Jób – dizajnér písma a Peter Michalík – vydavateľ. Zuzana Golianová sa v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény zameriava na tvorbu Ľudovíta Fullu – nevracia sa však presne do obdobia, kedy tento významný a všestranný výtvarník, modernista, žil, ale venuje sa jeho tvorbe z pohľadu inšpirácií do našej súčasnosti. Autorka na debatu k „fullovej" téme oslovila päť mladých umelcov, ktorí pozvanie prijali: Lenka Sršňová – odevná dizajnérka, Simona Čechová – ilustrátorka, Nina Augustínová Šošková – sochárka, autorka projektu Vytvorené na Slovensku, Ondrej Jób – dizajnér písma a Peter Michalík – vydavateľ. 00:34:59 Sat, 30 Nov 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002107/00210721-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002107/00210721-1.mp3 „Ale Paríž sa nikdy nekončí a spomienky každého, kto tam žil, sa líšia od všetkých ostatných,” píše v závere svojej knihy Pohyblivý sviatok Ernest Hemingway. Herečka Audrey Hepburn zas povedala, že Paríž je vždy dobrý nápad! Mesto, ktoré si aj v 21. storočí uchovalo svoje nezameniteľné genius loci. Duch éry belle epoque či l’age d’or je stále prítomný v krivoľakých úzkych uličkách, na „správnej" strane Butte Montmartre, v pasážacha skrytých dvoroch, aj na nábrežiach Seiny. V čom spočíva ono parížske „je ne sais quoi"? Odpoveď spolu hľadali Mariana Jaremková a fotograf Peter Župník. Pretože vždy budeme mať Paríž! „Ale Paríž sa nikdy nekončí a spomienky každého, kto tam žil, sa líšia od všetkých ostatných,” píše v závere svojej knihy Pohyblivý sviatok Ernest Hemingway. Herečka Audrey Hepburn zas povedala, že Paríž je vždy dobrý nápad! Mesto, ktoré si aj v 21. storočí uchovalo svoje nezameniteľné genius loci. Duch éry belle epoque či l’age d’or je stále prítomný v krivoľakých úzkych uličkách, na „správnej" strane Butte Montmartre, v pasážacha skrytých dvoroch, aj na nábrežiach Seiny. V čom spočíva ono parížske „je ne sais quoi"? Odpoveď spolu hľadali Mariana Jaremková a fotograf Peter Župník. Pretože vždy budeme mať Paríž! 00:34:59 Sat, 23 Nov 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002099/00209918-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002099/00209918-1.mp3 Ivan Martin Jirous vo svojej Správe o treťom českom hudobnom obrodení z roku 1975 okrem iného píše: Cieľom undergroundu na Západe je priamo deštrukcia establishmentu. Cieľom undergroundu u nás je vytvorenie druhej kultúry. Underground sa postupne stal úhlavným nepriateľom systému a zatknutie členov skupiny The Plastic People of the Universe vyvrcholilo do spísania Charty 77. Skupina, ktorá by v netotalitnom štáte bola jednoducho alternatívou, sa v totalitnom Československu stala verejným nepriateľom. A fenoménom, ktorým stále je. Deň pred 30. výročím novembrových udalostí 1989 časť cyklu relácie Fenomény autorky Mariany Jaremkovej patrí práve Plastikom cez spomienky jedného z jej členov, Vráťu Brabenca. Ivan Martin Jirous vo svojej Správe o treťom českom hudobnom obrodení z roku 1975 okrem iného píše: Cieľom undergroundu na Západe je priamo deštrukcia establishmentu. Cieľom undergroundu u nás je vytvorenie druhej kultúry. Underground sa postupne stal úhlavným nepriateľom systému a zatknutie členov skupiny The Plastic People of the Universe vyvrcholilo do spísania Charty 77. Skupina, ktorá by v netotalitnom štáte bola jednoducho alternatívou, sa v totalitnom Československu stala verejným nepriateľom. A fenoménom, ktorým stále je. Deň pred 30. výročím novembrových udalostí 1989 časť cyklu relácie Fenomény autorky Mariany Jaremkovej patrí práve Plastikom cez spomienky jedného z jej členov, Vráťu Brabenca. 00:29:59 Sat, 16 Nov 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004161/00416162-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0041/004161/00416162-1.mp3 Možno sa aj vám zdá, že v aktuálnom „deviatkovom" roku, keď si pripomíname sté výročie vzniku Bauhausu, počujeme všade práve slovo „Bauhaus", akoby šlo o nejaký mýtus. Pre nás je však táto avantgardná umelecká škola, ktorá súvisela s funkcionalizmom, fenoménom. Hovoríme o nej viac, o situácii vo vtedajšom Nemecku i v Európe po skončení 1. svetovej vojny. Aká bola spoločenská objednávka, ako ju vnímal, ako ju odhadol zakladateľ Bauhausu Walter Gropius? A ako s touto výraznou tradíciou a novátorstvom súvisí Bratislava? Hostkami relácie Rádia DEVÍN Fenomény Zuzany Golianovej sú: Klára Prešnajderová zo Slovenského múzea dizajnu a Simona Bérešová, doktorandka dejín umenia na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Možno sa aj vám zdá, že v aktuálnom „deviatkovom" roku, keď si pripomíname sté výročie vzniku Bauhausu, počujeme všade práve slovo „Bauhaus", akoby šlo o nejaký mýtus. Pre nás je však táto avantgardná umelecká škola, ktorá súvisela s funkcionalizmom, fenoménom. Hovoríme o nej viac, o situácii vo vtedajšom Nemecku i v Európe po skončení 1. svetovej vojny. Aká bola spoločenská objednávka, ako ju vnímal, ako ju odhadol zakladateľ Bauhausu Walter Gropius? A ako s touto výraznou tradíciou a novátorstvom súvisí Bratislava? Hostkami relácie Rádia DEVÍN Fenomény Zuzany Golianovej sú: Klára Prešnajderová zo Slovenského múzea dizajnu a Simona Bérešová, doktorandka dejín umenia na Humboldtovej univerzite v Berlíne. 00:34:58 Sat, 09 Nov 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002083/00208369-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002083/00208369-1.mp3 V tejto časti Fenoménov Zuzany Golianovej sa viac dozviete o výraznej postave, ktorej život sa odohrával na prelomových historických bodoch. Je ňou zakladateľ obuvníckej firmy Baťa, jeden z najväčších podnikateľov svojej doby, prvý globalista – Tomáš Baťa. Ako hovorí režisér Peter Kerekeš, ktorý sa pri tvorbe dokumentu s názvom BAŤAstories venoval jeho životu i jeho talentu tri roky, „úspešných podnikateľov je veľa, ale Tomáš Baťa je len jeden“. Výnimočný bol v tom, že vytvoril jeden komplexný systém – zameral sa nie len na to, ako vyrábať, ale ako urobiť užitočnejšie a príjemnejšie životy zamestnancov a ich rodín. Tomáš Baťa nestaval fabriky, staval koncept sociálnej utópie. A to sa mu aj podarilo. V tejto polhodine budete okrem spomínaného dokumentaristu počuť aj českého „baťológa“ Pavla Hajného, herca Bolka Polívku a dokonca aj autentické zvuky z 30-tych rokov – samotného Tomáša Baťu a jeho nástupcu Jana Antonína Baťu. V tejto časti Fenoménov Zuzany Golianovej sa viac dozviete o výraznej postave, ktorej život sa odohrával na prelomových historických bodoch. Je ňou zakladateľ obuvníckej firmy Baťa, jeden z najväčších podnikateľov svojej doby, prvý globalista – Tomáš Baťa. Ako hovorí režisér Peter Kerekeš, ktorý sa pri tvorbe dokumentu s názvom BAŤAstories venoval jeho životu i jeho talentu tri roky, „úspešných podnikateľov je veľa, ale Tomáš Baťa je len jeden“. Výnimočný bol v tom, že vytvoril jeden komplexný systém – zameral sa nie len na to, ako vyrábať, ale ako urobiť užitočnejšie a príjemnejšie životy zamestnancov a ich rodín. Tomáš Baťa nestaval fabriky, staval koncept sociálnej utópie. A to sa mu aj podarilo. V tejto polhodine budete okrem spomínaného dokumentaristu počuť aj českého „baťológa“ Pavla Hajného, herca Bolka Polívku a dokonca aj autentické zvuky z 30-tych rokov – samotného Tomáša Baťu a jeho nástupcu Jana Antonína Baťu. 00:34:59 Sat, 02 Nov 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002077/00207740-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002077/00207740-1.mp3 Hovorí sa, že najlepšie príbehy píše sám život, ale ešte lepšie vznikajú v našej fantázii. A keď sa stretne dobrý príbeh a vnímavý čitateľ alebo poslucháč zážitok je dokonalý. Aj vo vizuálnom svete ešte ľudia dokážu, keď už nie zastaviť, tak aspoň počúvať. V cykle Fenomény už bola reč o fascinujúcej architektúre obrátenej pyramídy. Pokračujeme v rozprávaní jej príbehu, ktorý utvára aj rozprávanie ďalších príbehov. Abstraktných i veľmi konkrétnych. O rozhlasovej hre ako fenoméne a stále sa vyvíjajúcom žánri s Marianou Jaremkovou hovoria autori a režiséri Peter Pavlac a Ján Šimko. Hovorí sa, že najlepšie príbehy píše sám život, ale ešte lepšie vznikajú v našej fantázii. A keď sa stretne dobrý príbeh a vnímavý čitateľ alebo poslucháč zážitok je dokonalý. Aj vo vizuálnom svete ešte ľudia dokážu, keď už nie zastaviť, tak aspoň počúvať. V cykle Fenomény už bola reč o fascinujúcej architektúre obrátenej pyramídy. Pokračujeme v rozprávaní jej príbehu, ktorý utvára aj rozprávanie ďalších príbehov. Abstraktných i veľmi konkrétnych. O rozhlasovej hre ako fenoméne a stále sa vyvíjajúcom žánri s Marianou Jaremkovou hovoria autori a režiséri Peter Pavlac a Ján Šimko. 00:34:58 Sat, 26 Oct 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002070/00207060-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002070/00207060-1.mp3 Príbeh Nicholasa Wintona – britského makléra, ktorý v roku 1939 zorganizoval záchranu 669 detí z Československa, pričom on sám zdôrazňoval, že nešlo len o deti zo židovských rodín, ale o deti v núdzi – je viac-menej známy. Okrem iných prameňov nám ho približujú filmy: Všichni moji blízcí, Sila ľudskosti a Nickyho rodina. Všetky tri snímky (jeden hraný film a dva dokumenty) režíroval Matej Mináč, ktorý bol osobným priateľom sira Wintona. Na rozhovor o tomto vzácnom človeku, ktorý odišiel navždy v lete 2015 vo veku neuveriteľných 106 rokov, ho pozvala Zuzana Golianová. A budete počuť aj autentický hlas Nicholasa Wintona, autorka sobotných Fenoménov sa s ním osobne stretla v roku 2002 na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary. Možno vás prekvapí, aký dôraz údajne kládol tento človek na humor, nebol pre neho len korením, ale esenciou života. Príbeh Nicholasa Wintona – britského makléra, ktorý v roku 1939 zorganizoval záchranu 669 detí z Československa, pričom on sám zdôrazňoval, že nešlo len o deti zo židovských rodín, ale o deti v núdzi – je viac-menej známy. Okrem iných prameňov nám ho približujú filmy: Všichni moji blízcí, Sila ľudskosti a Nickyho rodina. Všetky tri snímky (jeden hraný film a dva dokumenty) režíroval Matej Mináč, ktorý bol osobným priateľom sira Wintona. Na rozhovor o tomto vzácnom človeku, ktorý odišiel navždy v lete 2015 vo veku neuveriteľných 106 rokov, ho pozvala Zuzana Golianová. A budete počuť aj autentický hlas Nicholasa Wintona, autorka sobotných Fenoménov sa s ním osobne stretla v roku 2002 na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary. Možno vás prekvapí, aký dôraz údajne kládol tento človek na humor, nebol pre neho len korením, ale esenciou života. 00:34:58 Sat, 19 Oct 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002063/00206341-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002063/00206341-1.mp3 Umenie by malo reflektovať súdobú realitu, pričom každá doba generuje pre ňu výpovedný žáner. A vzostup dystopií v posledných rokoch dáva jasnú odpoveď. Za klasickými románmi či filmami ako 1984, Koniec civilizácie, Blade Runner, Mechanický pomaranč, Pán múch, 451 stupňov Fahrenheita a ďalšími prišli nové, resp. nadväzujúce, či už Matrix, Lobster, Blade Runner 2049, alebo seriálová podoba ďalšej klasiky Príbeh služobníčky. Aktuálne sú dokonca dystopie najobľúbenejším žánrom u teenagerov. Ako je to teda s víziami o našej budúcnosti? O (staro)novej vlne popularity dystopií v cykle Rádia DEVÍN Fenomény hovorí autorka relácie Mariana Jaremková s literárnym teoretikom Pavlom Matejovičom a večným optimistom, teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. Umenie by malo reflektovať súdobú realitu, pričom každá doba generuje pre ňu výpovedný žáner. A vzostup dystopií v posledných rokoch dáva jasnú odpoveď. Za klasickými románmi či filmami ako 1984, Koniec civilizácie, Blade Runner, Mechanický pomaranč, Pán múch, 451 stupňov Fahrenheita a ďalšími prišli nové, resp. nadväzujúce, či už Matrix, Lobster, Blade Runner 2049, alebo seriálová podoba ďalšej klasiky Príbeh služobníčky. Aktuálne sú dokonca dystopie najobľúbenejším žánrom u teenagerov. Ako je to teda s víziami o našej budúcnosti? O (staro)novej vlne popularity dystopií v cykle Rádia DEVÍN Fenomény hovorí autorka relácie Mariana Jaremková s literárnym teoretikom Pavlom Matejovičom a večným optimistom, teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom. 00:34:59 Sat, 12 Oct 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002055/00205585-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002055/00205585-1.mp3 Prvý bratislavský mrakodrap – Manderlák – dodnes stojí v historickom jadre Bratislavy. Ide o výnimočné moderné dielo, ktoré zmenilo celú siluetu mesta a zapísalo sa medzi výrazné stavby modernej architektúry nielen Bratislavy, ale aj Československa. Stojí už takmer 85 rokov, má jedenásť poschodí, má svoju históriu, tradíciu, svojich obyvateľov, obdivovateľov a najmä atmosféru, pre staromešťanov aj nostalgiu. Zuzana Golianová sa o Manderláku rozpráva s Katarínou Haberlandovou, historičkou architektúry z historického ústavu oddelenia architektúry Slovenskej akadémie vied a oslovila aj tých, ktorí priamo tam bývali či ich detstvo súviselo s Manderlákom – scenáristku a spisovateľku Hanu Lasicovú a výtvarníčku Natašu Štefunkovú. Vypočujte si príbeh prvého bratislavského mrakodrapu, ktorý sprostredkúvavame v rámci autorského cyklu RTVS Rádia DEVÍN – Fenomény. Prvý bratislavský mrakodrap – Manderlák – dodnes stojí v historickom jadre Bratislavy. Ide o výnimočné moderné dielo, ktoré zmenilo celú siluetu mesta a zapísalo sa medzi výrazné stavby modernej architektúry nielen Bratislavy, ale aj Československa. Stojí už takmer 85 rokov, má jedenásť poschodí, má svoju históriu, tradíciu, svojich obyvateľov, obdivovateľov a najmä atmosféru, pre staromešťanov aj nostalgiu. Zuzana Golianová sa o Manderláku rozpráva s Katarínou Haberlandovou, historičkou architektúry z historického ústavu oddelenia architektúry Slovenskej akadémie vied a oslovila aj tých, ktorí priamo tam bývali či ich detstvo súviselo s Manderlákom – scenáristku a spisovateľku Hanu Lasicovú a výtvarníčku Natašu Štefunkovú. Vypočujte si príbeh prvého bratislavského mrakodrapu, ktorý sprostredkúvavame v rámci autorského cyklu RTVS Rádia DEVÍN – Fenomény. 00:30:31 Sat, 05 Oct 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003857/00385732-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003857/00385732-1.mp3 Vila E-1027 patrí k ikonickým stavbám modernej architektúry. Rovnako zaujímavý je aj príbeh, ktorý ju sprevádza. Aj keby sa zdalo, že dejiny architektúry píšu muži, je tu niekoľko výnimočných žien, ktoré sa do nej rovnako výrazne vpísali svojou invenciou a talentom. Priekopníčkou modernej architektúry je Eileen Grayová. Jej vilu E-1027 obdivoval aj veľký Le Corbusier, aby ju napokon zničil svojimi maľbami. Vypočujte si epický príbeh tejto ikonickej stavby a prejdite sa jej úchvatnými a vo vzťahu k okoliu výnimočne riešenými priestormi. Mariana Jaremková sa aspoň v skratke rozhodla sprostredkovať príbeh Eileen Grayovej a jej vily, a to v rámci autorského cyklu Rádia DEVÍN – Fenomény. Vila E-1027 patrí k ikonickým stavbám modernej architektúry. Rovnako zaujímavý je aj príbeh, ktorý ju sprevádza. Aj keby sa zdalo, že dejiny architektúry píšu muži, je tu niekoľko výnimočných žien, ktoré sa do nej rovnako výrazne vpísali svojou invenciou a talentom. Priekopníčkou modernej architektúry je Eileen Grayová. Jej vilu E-1027 obdivoval aj veľký Le Corbusier, aby ju napokon zničil svojimi maľbami. Vypočujte si epický príbeh tejto ikonickej stavby a prejdite sa jej úchvatnými a vo vzťahu k okoliu výnimočne riešenými priestormi. Mariana Jaremková sa aspoň v skratke rozhodla sprostredkovať príbeh Eileen Grayovej a jej vily, a to v rámci autorského cyklu Rádia DEVÍN – Fenomény. 00:34:59 Sat, 28 Sep 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002042/00204229-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002042/00204229-1.mp3 Antikvariát Steiner patrí medzi kultové miesta v historickom jadre Bratislavy. Je miestom s vlastnou pamäťou, ktorá siaha do tragických 40. rokov minulého storočia. História sa postupne odkrýva, ľudia nachádzajú silu prehovoriť, vstúpiť do svojich spomienok a ďalší zachytávajú tieto skutočné príbehy a pretavujú ich do umeleckej podoby. Zuzana Golianová sa aspoň v skratke rozhodla sprostredkovať príbeh Antikvariátu Steiner, a to v rámci autorského cyklu Rádia DEVÍN – Fenomény. Antikvariát Steiner patrí medzi kultové miesta v historickom jadre Bratislavy. Je miestom s vlastnou pamäťou, ktorá siaha do tragických 40. rokov minulého storočia. História sa postupne odkrýva, ľudia nachádzajú silu prehovoriť, vstúpiť do svojich spomienok a ďalší zachytávajú tieto skutočné príbehy a pretavujú ich do umeleckej podoby. Zuzana Golianová sa aspoň v skratke rozhodla sprostredkovať príbeh Antikvariátu Steiner, a to v rámci autorského cyklu Rádia DEVÍN – Fenomény. 00:34:59 Sat, 21 Sep 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002035/00203540-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002035/00203540-1.mp3 Dnešná časť relácie, ktorej autorka je Mariana Jaremková, sa venuje fenoménu Filipa Topola. Legendárny český spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár bol vedúcou osobnosťou kapely Psí vojáci. Dnešná časť relácie, ktorej autorka je Mariana Jaremková, sa venuje fenoménu Filipa Topola. Legendárny český spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár bol vedúcou osobnosťou kapely Psí vojáci. 00:34:59 Sat, 14 Sep 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002029/00202918-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002029/00202918-1.mp3 Dagerotypia (významný medzinák v dejiných vývoja fotografie ako média). Pred časom, presne 19. augusta, sme si pripomenuli 180. výročie vzniku dagerotypie – významného medzníka v dejinách fotografie ako média. Rok 1839, Francúzsko. O procese tohto zásadného vynálezu, o alchýmii, o nekonečnej dlhej náročnej expozícii (, ktorá mohla trvať aj hodinu), maľovaní svetlom, o vtedajšom vzájomnom ovplyvňovaní maľby a nového média, o zobrazovaní skutočnosti sa Zuzana Golianová rozprávala s fotografom, profesorom Ľubom Stachom a fotografom, kurátorom Múzea fotografie Martinom Kleiblom /klajblom/. Dagerotypia ako Fenomén. Budete počuť aj jednu časť z Berliozovej Fantastickej symfónie – Na bále, čo bola v rovnakej dome tiež nová forma – programová symfónia, ale hudobná. Dagerotypia (významný medzinák v dejiných vývoja fotografie ako média). Pred časom, presne 19. augusta, sme si pripomenuli 180. výročie vzniku dagerotypie – významného medzníka v dejinách fotografie ako média. Rok 1839, Francúzsko. O procese tohto zásadného vynálezu, o alchýmii, o nekonečnej dlhej náročnej expozícii (, ktorá mohla trvať aj hodinu), maľovaní svetlom, o vtedajšom vzájomnom ovplyvňovaní maľby a nového média, o zobrazovaní skutočnosti sa Zuzana Golianová rozprávala s fotografom, profesorom Ľubom Stachom a fotografom, kurátorom Múzea fotografie Martinom Kleiblom /klajblom/. Dagerotypia ako Fenomén. Budete počuť aj jednu časť z Berliozovej Fantastickej symfónie – Na bále, čo bola v rovnakej dome tiež nová forma – programová symfónia, ale hudobná. 00:34:58 Sat, 07 Sep 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002022/00202282-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002022/00202282-1.mp3 Dnešná časť autorskej relácie Mariany Jaremkovej sa venuje Marii Čermínovej, ktorú celý svet pozná ako Toyen. Surrealistka v tvorbe aj živote. Umelkyňa, ktorú pre jej talent prijala medzi seba domáca avantgarda a umelecká bohéma, ako aj francúzsky surrealisti na čele s André Bretonom. Dnešná časť autorskej relácie Mariany Jaremkovej sa venuje Marii Čermínovej, ktorú celý svet pozná ako Toyen. Surrealistka v tvorbe aj živote. Umelkyňa, ktorú pre jej talent prijala medzi seba domáca avantgarda a umelecká bohéma, ako aj francúzsky surrealisti na čele s André Bretonom. 00:34:59 Sat, 31 Aug 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002016/00201663-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002016/00201663-1.mp3 V dnešných Fenoménoch sa budeme venovať výnimočnému mestu – Banskej Štiavnici, ktorá je prvým slovenským mestom kultúry pre tento rok. Ale aj keby tento titul nemala, z jej jedinečnosti by neubudlo. Nie nadarmo láka mnohých nielen turistov, ale práve umelcov a tých, ktorí hľadajú to správne miesto na organizovanie festivalov, tvorivých dielní, experimentálnych projektov, stretnutí a v reakcii na to láka aj návštevníkov všetkých týchto podujatí, ktorých pribúda. Zuzana Golianová si to Banskej Štiavnice zašla, aby sa jej venovala priamo z jej ulíc, námestí, kopcov a zákutí. Budete počuť divadelníčku a filmárku Annu Gruskovú, filmového vedca, publicistu a vysokoškolského pedagóga Martina Ciela, filmovú publicistku a distribútorku Evu Križkovú, dokumentaristku Dianu Fabiánovú a hudobníka Oskara Rózsu. V dnešných Fenoménoch sa budeme venovať výnimočnému mestu – Banskej Štiavnici, ktorá je prvým slovenským mestom kultúry pre tento rok. Ale aj keby tento titul nemala, z jej jedinečnosti by neubudlo. Nie nadarmo láka mnohých nielen turistov, ale práve umelcov a tých, ktorí hľadajú to správne miesto na organizovanie festivalov, tvorivých dielní, experimentálnych projektov, stretnutí a v reakcii na to láka aj návštevníkov všetkých týchto podujatí, ktorých pribúda. Zuzana Golianová si to Banskej Štiavnice zašla, aby sa jej venovala priamo z jej ulíc, námestí, kopcov a zákutí. Budete počuť divadelníčku a filmárku Annu Gruskovú, filmového vedca, publicistu a vysokoškolského pedagóga Martina Ciela, filmovú publicistku a distribútorku Evu Križkovú, dokumentaristku Dianu Fabiánovú a hudobníka Oskara Rózsu. 00:34:59 Sat, 24 Aug 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002011/00201139-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002011/00201139-1.mp3 Dnešná časť je o fenoméne Antonina Artauda, o ktorom sa Mariana Jaremková zhovárala s teatrologičkou Soňou Šimkovou. Dnešná časť je o fenoméne Antonina Artauda, o ktorom sa Mariana Jaremková zhovárala s teatrologičkou Soňou Šimkovou. 00:34:59 Sat, 17 Aug 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002005/00200555-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002005/00200555-1.mp3 V dnešnej polhodine relácie Fenomérny sa venujeme Kornelovi Földvárimu – vzácnemu človeku, ktorý, okrem iného – miloval knihy. Knihy čítal, knihy zbieral a knihy aj ako autor písal. Zuzana Golianová pozvala na rozhovor riaditeľku SNG Alexandru Kusú a vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu. V dnešnej polhodine relácie Fenomérny sa venujeme Kornelovi Földvárimu – vzácnemu človeku, ktorý, okrem iného – miloval knihy. Knihy čítal, knihy zbieral a knihy aj ako autor písal. Zuzana Golianová pozvala na rozhovor riaditeľku SNG Alexandru Kusú a vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu. 00:34:58 Sat, 10 Aug 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002000/00200057-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002000/00200057-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre sa dnes venuje výnimočnému scénografovi Alešovi Votavovi a jeho farebnému svetu, z ktorého odišiel príliš skoro... Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre sa dnes venuje výnimočnému scénografovi Alešovi Votavovi a jeho farebnému svetu, z ktorého odišiel príliš skoro... 00:34:59 Sat, 03 Aug 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001995/00199511-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001995/00199511-1.mp3 V sobotných Fenoménoch Zuzany Golianovej sa viac dozviete o historicko-spoločenskom kontexte vzniku stavby, o konštrukcii, materiáloch, autoroch - architektoch a ich víziách, urbanistickom začlenení ale aj o niektorých mýtoch a fámach; to všetko s hosťami: architektom Štefanom Bekešom a historikom, architektom z Historického ústavu SAV Petrom Szalayom. V sobotných Fenoménoch Zuzany Golianovej sa viac dozviete o historicko-spoločenskom kontexte vzniku stavby, o konštrukcii, materiáloch, autoroch - architektoch a ich víziách, urbanistickom začlenení ale aj o niektorých mýtoch a fámach; to všetko s hosťami: architektom Štefanom Bekešom a historikom, architektom z Historického ústavu SAV Petrom Szalayom. 00:29:06 Sat, 27 Jul 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001988/00198863-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001988/00198863-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre sa v dnešnej časti venuje panázijskému filmovému priestoru. O jeho rôznorodosti rozpráva dramaturgička, zástupkyňa Slovenska v rade kinematografického fondu Rady Európy Eurimages Zuzana Gindl-Tatárová. Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre sa v dnešnej časti venuje panázijskému filmovému priestoru. O jeho rôznorodosti rozpráva dramaturgička, zástupkyňa Slovenska v rade kinematografického fondu Rady Európy Eurimages Zuzana Gindl-Tatárová. 00:34:58 Sat, 20 Jul 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001982/00198299-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001982/00198299-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoméne tvorby a osobnosti anglickej autorky prelomu 18. a 19. storočia Jane Austenovej. So svojimi hostkami: spisovateľkou a scenáristkou Bibou Bohinskou a publicistkou Veronikou Dianiškovou, spoločne okrem iného hľadali aj prieniky medzi osudmi jej hlavných hrdiniek a jej vlastným životom. Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoméne tvorby a osobnosti anglickej autorky prelomu 18. a 19. storočia Jane Austenovej. So svojimi hostkami: spisovateľkou a scenáristkou Bibou Bohinskou a publicistkou Veronikou Dianiškovou, spoločne okrem iného hľadali aj prieniky medzi osudmi jej hlavných hrdiniek a jej vlastným životom. 00:34:59 Sat, 13 Jul 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001973/00197354-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001973/00197354-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. 00:34:58 Sat, 06 Jul 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001966/00196667-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001966/00196667-1.mp3 Sobotné Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová patria maliarovi, krajinárovi európskeho významu, rodákovi z Beckova, Ladislavovi Medňanskému. V nasledujúcej polhodine sa viac dozviete o jeho rodinnom zázemí, štúdiách, cestovaní po Európe, o jeho tvorbe, o melanchólii v nej, ale reč bude aj o tuláctve, o Medňanskom ako o solitérovi, ktorý mal tak blízko k nižším vrstvám ako aj k šľachte, ku ktorej patril a tiež k inteligencii vtedajšej Európy. Zuzana Golianová oslovila na túto tému Katarínu Beňovú, historičku umenia, autorku stálej expozície Slovenskej národnej galérie Strážky. A počuť budete aj Claudea Debussyho. Sobotné Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová patria maliarovi, krajinárovi európskeho významu, rodákovi z Beckova, Ladislavovi Medňanskému. V nasledujúcej polhodine sa viac dozviete o jeho rodinnom zázemí, štúdiách, cestovaní po Európe, o jeho tvorbe, o melanchólii v nej, ale reč bude aj o tuláctve, o Medňanskom ako o solitérovi, ktorý mal tak blízko k nižším vrstvám ako aj k šľachte, ku ktorej patril a tiež k inteligencii vtedajšej Európy. Zuzana Golianová oslovila na túto tému Katarínu Beňovú, historičku umenia, autorku stálej expozície Slovenskej národnej galérie Strážky. A počuť budete aj Claudea Debussyho. 00:34:59 Sat, 29 Jun 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001960/00196015-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001960/00196015-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. 00:34:59 Sat, 22 Jun 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001953/00195329-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001953/00195329-1.mp3 Zuzana Golianová na pomyselný zoznam Fenoménov pripisuje najväčší festival na Slovensku, ktorý má za sebou už 22 ročníkov – Pohodu. Porozprávala sa o nej s jej zakladateľom a riaditeľom, muzikantom Michalom Kaščákom. Zastavili sa pri zlomových bodoch, ktoré stáli pri vývoji festivalu, ako budete počuť nevyhli sa ani tragickému ročníku, jeho následkom, sile pokračovať, ako aj témam multižánrovosti, prienikom so spoločenskými témami, toleranciou a slobodou. Budete počuť aj Idu Kelarovú s Česku filharmóniou. Zuzana Golianová na pomyselný zoznam Fenoménov pripisuje najväčší festival na Slovensku, ktorý má za sebou už 22 ročníkov – Pohodu. Porozprávala sa o nej s jej zakladateľom a riaditeľom, muzikantom Michalom Kaščákom. Zastavili sa pri zlomových bodoch, ktoré stáli pri vývoji festivalu, ako budete počuť nevyhli sa ani tragickému ročníku, jeho následkom, sile pokračovať, ako aj témam multižánrovosti, prienikom so spoločenskými témami, toleranciou a slobodou. Budete počuť aj Idu Kelarovú s Česku filharmóniou. 00:29:14 Sat, 15 Jun 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001944/00194458-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001944/00194458-1.mp3 Poľský režisér Jan Klata je jednou z najvýraznejších osobností v rámci európskeho divadelného priestoru. Jeho inscenácie sprevádza povesť kontroverzných diel, ale provokácia v jeho tvorbe nikdy nie je samoúčelná. Večný rebel hovorí o súčasnosti v silných obrazoch a verí, že divadlo môže byť impulzom k zmene. Nerezignuje na divadelnosť ani keď inscenuje dokudrámu a poskytuje tak divákovi súčasne vizuálny i intelektuálny zážitok. Poľský režisér Jan Klata je jednou z najvýraznejších osobností v rámci európskeho divadelného priestoru. Jeho inscenácie sprevádza povesť kontroverzných diel, ale provokácia v jeho tvorbe nikdy nie je samoúčelná. Večný rebel hovorí o súčasnosti v silných obrazoch a verí, že divadlo môže byť impulzom k zmene. Nerezignuje na divadelnosť ani keď inscenuje dokudrámu a poskytuje tak divákovi súčasne vizuálny i intelektuálny zážitok. 00:27:18 Sat, 08 Jun 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003539/00353945-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0035/003539/00353945-1.mp3 V dnešných Fenoménoch sa budeme venovať výnimočnému – fenomenálnemu - dielu klasickej baletnej literatúry Labutiemu jazeru. Pozrieme sa na tento titul, ktorý nechýba na repertoári žiadneho z prestížnych operných, baletných domov, z dvoch pohľadov – tanečného, baletného a hudobného. Ide o dielo hudobného skladateľa, predstaviteľa vrcholného romantizmu Pjotra Iľjiča Čajkovského a choreografa Mariusa Petipu /mariusa petypu/. Zuzana Golianová pozvala na rozhovor sólistku Baletu SND, baletnú pedagogička Cosminu Maria Zahariu /kozminu mariu zahariju/ a dirigenta Opery a Baletu SND Martina Leginusa. A samozrejme budete aj počuť ukážky z baletu Labutie jazero a to v interpretácii Symfonického orchestra SRo. V dnešných Fenoménoch sa budeme venovať výnimočnému – fenomenálnemu - dielu klasickej baletnej literatúry Labutiemu jazeru. Pozrieme sa na tento titul, ktorý nechýba na repertoári žiadneho z prestížnych operných, baletných domov, z dvoch pohľadov – tanečného, baletného a hudobného. Ide o dielo hudobného skladateľa, predstaviteľa vrcholného romantizmu Pjotra Iľjiča Čajkovského a choreografa Mariusa Petipu /mariusa petypu/. Zuzana Golianová pozvala na rozhovor sólistku Baletu SND, baletnú pedagogička Cosminu Maria Zahariu /kozminu mariu zahariju/ a dirigenta Opery a Baletu SND Martina Leginusa. A samozrejme budete aj počuť ukážky z baletu Labutie jazero a to v interpretácii Symfonického orchestra SRo. 00:29:20 Sat, 01 Jun 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001929/00192991-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001929/00192991-1.mp3 Fenomény môžu mať rôzne podoby, niekedy dokonca aj gýčové. A medzi také patrí aj záhradný trpaslík. Sadrový mužíček zdobiaci záhradku si vyslúžil tento nelichotivý status, ale naozaj si ho každý záhradný trpaslík zaslúži? Fenomény môžu mať rôzne podoby, niekedy dokonca aj gýčové. A medzi také patrí aj záhradný trpaslík. Sadrový mužíček zdobiaci záhradku si vyslúžil tento nelichotivý status, ale naozaj si ho každý záhradný trpaslík zaslúži? 00:34:59 Sat, 25 May 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001925/00192531-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001925/00192531-1.mp3 Mesto, v ktorom sa dobre žije. Aké to je mesto, čo musí mať a čo mu nesmie chýbať? Čo sa skrýva pod pojmami udržateľné mesto, odolné mesto, smart city či green city? Prečo a v čom môžu byť pozitívnymi prípadmi Ľjubľana, Brno, Praha, Viedeň, Kodaň a ako je to aktuálne v New Yorku. Na tieto otázky hľadali v rozhovore odpovede Zuzana Golianová a jej hostka, urbanistka Milota Sidorová. Mesto, v ktorom sa dobre žije. Aké to je mesto, čo musí mať a čo mu nesmie chýbať? Čo sa skrýva pod pojmami udržateľné mesto, odolné mesto, smart city či green city? Prečo a v čom môžu byť pozitívnymi prípadmi Ľjubľana, Brno, Praha, Viedeň, Kodaň a ako je to aktuálne v New Yorku. Na tieto otázky hľadali v rozhovore odpovede Zuzana Golianová a jej hostka, urbanistka Milota Sidorová. 00:29:56 Sat, 18 May 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001915/00191539-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001915/00191539-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. 00:30:21 Sat, 11 May 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001909/00190979-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001909/00190979-1.mp3 V dnešných Fenoménoch sa budeme venovať prevažne 20. storočiu a to spolu s českým dizajnom, alebo ako budete počuť, správnejšie je – s „dizajnom českých zemí“. Ak vám napadajú značky či mená ako: Tatra, Moser, Koh-I-Noor, tonetka alebo české sklo, porcelán, František Drtikol, tak ste veľmi presne v téme nasledujúcej polhodiny. Viac sa už dozviete z rozhovoru Zuzany Golianovej s kurátorkou Umelecko-priemyslového múzea v Prahe Ivou Knobloch a prídeme aj k termínu „kultúrno-civilizačná“ pamäť, čo by mohol byť hneď ďalší fenomén. V dnešných Fenoménoch sa budeme venovať prevažne 20. storočiu a to spolu s českým dizajnom, alebo ako budete počuť, správnejšie je – s „dizajnom českých zemí“. Ak vám napadajú značky či mená ako: Tatra, Moser, Koh-I-Noor, tonetka alebo české sklo, porcelán, František Drtikol, tak ste veľmi presne v téme nasledujúcej polhodiny. Viac sa už dozviete z rozhovoru Zuzany Golianovej s kurátorkou Umelecko-priemyslového múzea v Prahe Ivou Knobloch a prídeme aj k termínu „kultúrno-civilizačná“ pamäť, čo by mohol byť hneď ďalší fenomén. 00:34:58 Sat, 04 May 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001904/00190462-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001904/00190462-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkove o fenoménoch v umení akultúre Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkove o fenoménoch v umení akultúre 00:28:44 Sat, 27 Apr 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001895/00189567-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001895/00189567-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkove o fenoménoch v umení akultúre Autorská relácia Zuzany Golianovej a Mariany Jaremkove o fenoménoch v umení akultúre 00:34:59 Sat, 13 Apr 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001884/00188437-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001884/00188437-1.mp3 V rámci dnešných Fenoménov si budete môcť vypočuť rozhovor Zuzany Golianovej so Simonou Bubánovou – kedysi úspešnou akademickou maliarkou, ktorá si zažila aj vstup do diplomacie a dnes jej meno môžete počuť v súvislostiach s umením reklamy. Aj na životné rozhodnutie, nad odvahou urobiť to či ono, možno prejsť „na druhý breh“ sa dá uvažovať ako nad niečím fenomenálnym, rovnako ako nad samotnou cestou od maľby k reklame, od umenia k biznisu i keď samozrejme aj tam vieme nájsť isté prieniky. Aj o tom všetkom bude reč. V rámci dnešných Fenoménov si budete môcť vypočuť rozhovor Zuzany Golianovej so Simonou Bubánovou – kedysi úspešnou akademickou maliarkou, ktorá si zažila aj vstup do diplomacie a dnes jej meno môžete počuť v súvislostiach s umením reklamy. Aj na životné rozhodnutie, nad odvahou urobiť to či ono, možno prejsť „na druhý breh“ sa dá uvažovať ako nad niečím fenomenálnym, rovnako ako nad samotnou cestou od maľby k reklame, od umenia k biznisu i keď samozrejme aj tam vieme nájsť isté prieniky. Aj o tom všetkom bude reč. 00:29:45 Sat, 06 Apr 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001875/00187589-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001875/00187589-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Dnes o Beat generation a Josefovi Rauvolfovi. Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Dnes o Beat generation a Josefovi Rauvolfovi. 00:34:59 Sat, 30 Mar 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001870/00187034-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001870/00187034-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoménoch v umení a kultúre. Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoménoch v umení a kultúre. 00:29:42 Sat, 23 Mar 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001860/00186050-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001860/00186050-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Dnes o Vile Tugendhat v rozhovore s riaditeľkou Ivetou Černou. Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Dnes o Vile Tugendhat v rozhovore s riaditeľkou Ivetou Černou. 00:34:59 Sat, 16 Mar 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001855/00185529-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001855/00185529-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoménoch v umení a kultúre. Dnešná časť je venovaná fenomenálnej osobnosti v prvom rade na baletných, tanečných scénach, ale aj vo filme, televízii, muzikáloch – Michailovi Baryšnikovi. Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoménoch v umení a kultúre. Dnešná časť je venovaná fenomenálnej osobnosti v prvom rade na baletných, tanečných scénach, ale aj vo filme, televízii, muzikáloch – Michailovi Baryšnikovi. 00:27:04 Sat, 09 Mar 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001847/00184702-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001847/00184702-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkove o fenoménoch v umení a kultúre. Autorská relácia Mariany Jaremkove o fenoménoch v umení a kultúre. 00:34:58 Sat, 02 Mar 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001840/00184088-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001840/00184088-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoménoch v umení a kultúre. Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoménoch v umení a kultúre. 00:29:55 Sat, 23 Feb 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001833/00183306-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001833/00183306-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení a kultúre. 00:34:59 Sat, 16 Feb 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001827/00182798-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001827/00182798-1.mp3 Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoménoch v umení akultúre Autorská relácia Zuzany Golianovej o fenoménoch v umení akultúre 00:34:59 Sat, 09 Feb 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001820/00182046-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001820/00182046-1.mp3 Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení akultúre. Začíname rozprávaním o umelkyni, ktorej tvorba v oblasti akčného umenia a body artu je fenoménom už dávno. Autorská relácia Mariany Jaremkovej o fenoménoch v umení akultúre. Začíname rozprávaním o umelkyni, ktorej tvorba v oblasti akčného umenia a body artu je fenoménom už dávno. 00:34:58 Sat, 02 Feb 2019 08:05:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001814/00181421-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001814/00181421-1.mp3 Daniel Hevier: Listovanie v slovníkoch Daniel Hevier: Listovanie v slovníkoch 00:34:59 Sun, 15 Oct 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001827/00182798-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0018/001827/00182798-1.mp3 V poslednej časti cyklu Fenomény sa vydáme na cestu. V spoločnosti dvoch žien, pre ktoré sa cesta stala slobodou. Film Thelma a Louise je ale viac ako iba road movie, či dokonca buddy movie. A nálepka feministické kino ho iba zbytočne obmädzuje. Silný príbeh, atraktívne obsadenie a majstrovstvo Ridleyho Scotta z neho robí jedno z prelomových diel. On the road budeme v nedeľu o desiatej aj so Zuzanou Gindl Tatárovou. Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí V poslednej časti cyklu Fenomény sa vydáme na cestu. V spoločnosti dvoch žien, pre ktoré sa cesta stala slobodou. Film Thelma a Louise je ale viac ako iba road movie, či dokonca buddy movie. A nálepka feministické kino ho iba zbytočne obmädzuje. Silný príbeh, atraktívne obsadenie a majstrovstvo Ridleyho Scotta z neho robí jedno z prelomových diel. On the road budeme v nedeľu o desiatej aj so Zuzanou Gindl Tatárovou. Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí 00:29:59 Sun, 10 Sep 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001324/00132478-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001324/00132478-1.mp3 Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí 00:29:58 Sun, 03 Sep 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001318/00131802-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001318/00131802-1.mp3 Pán prsteňov Pán prsteňov 00:29:59 Sun, 27 Aug 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001311/00131159-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001311/00131159-1.mp3 Indiana Jones Indiana Jones 00:29:58 Sun, 20 Aug 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001306/00130612-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001306/00130612-1.mp3 Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Matrix Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Matrix 00:29:59 Sun, 13 Aug 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001299/00129981-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001299/00129981-1.mp3 Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Votrelec Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Votrelec 00:29:59 Sun, 06 Aug 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001292/00129251-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001292/00129251-1.mp3 Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Pulp Fiction Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Pulp Fiction 00:29:59 Sun, 30 Jul 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001286/00128619-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001286/00128619-1.mp3 Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Krstný otec Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Krstný otec 00:28:45 Sun, 23 Jul 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001281/00128110-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001281/00128110-1.mp3 Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Twin Peaks Kultové filmy pohľadom Mariany Jaremkovej a jej hostí. Twin Peaks 00:28:10 Sun, 16 Jul 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001281/00128109-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001281/00128109-1.mp3 Mariana Jaremková a jej hostia hovoria o filmoch, ktoré sa stali klasikou vo svojom žánri, alebo nesú prívlastok: kultový. PSYCHO Mariana Jaremková a jej hostia hovoria o filmoch, ktoré sa stali klasikou vo svojom žánri, alebo nesú prívlastok: kultový. PSYCHO 00:28:49 Sun, 09 Jul 2017 10:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001281/00128111-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001281/00128111-1.mp3