sk STVR http://api.rtvs.sk/xml/radio_archive.xml?series=11695 Trenčiansky hrad bol od začiatku vojenským opevneným bodom. Aj prvé písomné pamiatky, ktoré sa k nemu viažu vždy hovoria o ňom. Mesto Trenčín, najskôr ako trhová osada a či slobodné kráľovské mesto vzniklo až omnoho neskôr. A práve poloha Trenčianskeho hradu upozorňuje na jeho význam. Trenčiansky hrad leží nielen na priesečníku starých obchodných ciest - už v antike tadiaľ viedla významná „Jantárová cesta" Ale predovšetkým hrad strážil dôležité brody cez rieku Váh a rovnako aj veľmi dôležité karpatské priesmyky vedúce na Moravu a do Čiech, prípadne do Sliezska a do Poľska... Trenčiansky hrad bol od začiatku vojenským opevneným bodom. Aj prvé písomné pamiatky, ktoré sa k nemu viažu vždy hovoria o ňom. Mesto Trenčín, najskôr ako trhová osada a či slobodné kráľovské mesto vzniklo až omnoho neskôr. A práve poloha Trenčianskeho hradu upozorňuje na jeho význam. Trenčiansky hrad leží nielen na priesečníku starých obchodných ciest - už v antike tadiaľ viedla významná „Jantárová cesta" Ale predovšetkým hrad strážil dôležité brody cez rieku Váh a rovnako aj veľmi dôležité karpatské priesmyky vedúce na Moravu a do Čiech, prípadne do Sliezska a do Poľska... 00:59:32 Wed, 10 Jun 2026 13:46:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002352/00235236-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002352/00235236-1.mp3 Tam, kde stojí Bratislavský hrad bolo doložené už osídlenie z neskorej doby kamennej - v eneolite. Najvýraznejšie nálezy sú z čias keď hradný vrch obývali Kelti a keď na území Bratislavy vybudovali najstaršiu formu mestského osídlenia, tzv. opidum... Tam, kde stojí Bratislavský hrad bolo doložené už osídlenie z neskorej doby kamennej - v eneolite. Najvýraznejšie nálezy sú z čias keď hradný vrch obývali Kelti a keď na území Bratislavy vybudovali najstaršiu formu mestského osídlenia, tzv. opidum... 00:59:53 Wed, 10 Jun 2026 13:44:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234627-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234627-1.mp3 O doterajších rekonštrukciách Bratislavského hradu v 20. storočí a v súčasnosti. O tom, ako sa v polovici 20.storočai začal zásadný archeologický a architektonický výskum a že hrad doslova vstal z rumoviska a popola ako bájny Fénix... O doterajších rekonštrukciách Bratislavského hradu v 20. storočí a v súčasnosti. O tom, ako sa v polovici 20.storočai začal zásadný archeologický a architektonický výskum a že hrad doslova vstal z rumoviska a popola ako bájny Fénix... 00:56:05 Wed, 10 Jun 2026 13:42:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234628-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234628-1.mp3 Hrad Devín stojí na prastarých dunajských brodoch a kontinuálne bol osídlený od mladšej doby kamennej. Na prelome letopočtov mali na ňom svoje osídlenie Kelti. Rimania pre 1900 rokmi až po toto severné bralo posunuli severnú hranicu svojej ríše. Slávu zažil v časoch Veľkej Moravy i za cisára Žigmunda Luxemburského. Vojaci iného cisára, a to Napoleona, mu priniesli skazu. Poslednými majiteľmi boli Pálffyovci, ktorí ho ako zdevastovanú ruinu predali za symbolickú tisíckorunáčku novovzniknutej Československej republike. Hostia: Veronika Plachá, Katarína Harmadyová a Peter Hyross. Hrad Devín stojí na prastarých dunajských brodoch a kontinuálne bol osídlený od mladšej doby kamennej. Na prelome letopočtov mali na ňom svoje osídlenie Kelti. Rimania pre 1900 rokmi až po toto severné bralo posunuli severnú hranicu svojej ríše. Slávu zažil v časoch Veľkej Moravy i za cisára Žigmunda Luxemburského. Vojaci iného cisára, a to Napoleona, mu priniesli skazu. Poslednými majiteľmi boli Pálffyovci, ktorí ho ako zdevastovanú ruinu predali za symbolickú tisíckorunáčku novovzniknutej Československej republike. Hostia: Veronika Plachá, Katarína Harmadyová a Peter Hyross. 00:59:52 Wed, 10 Jun 2026 13:40:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002349/00234966-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002349/00234966-1.mp3 Nitriansky hrad má výnimočné postavenie v dejinách našej krajiny. Na sever od hradného brala je vrch Zobor. Rovina v jeho okolí bola vždy úrodnou nivou rieky Nitra. Strategická vyvýšenina bola od praveku útočiskom pre ľudí a v čase christianizácie tamojšie hradisko sa stalo mocenským centrom Slovanov, neskôr Nitrianskeho kniežatstva. Hostia: Paľo Žebrák a Peter Bednár. Nitriansky hrad má výnimočné postavenie v dejinách našej krajiny. Na sever od hradného brala je vrch Zobor. Rovina v jeho okolí bola vždy úrodnou nivou rieky Nitra. Strategická vyvýšenina bola od praveku útočiskom pre ľudí a v čase christianizácie tamojšie hradisko sa stalo mocenským centrom Slovanov, neskôr Nitrianskeho kniežatstva. Hostia: Paľo Žebrák a Peter Bednár. 00:59:24 Wed, 10 Jun 2026 13:38:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002349/00234945-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002349/00234945-1.mp3 V malebnej kotline, lemovanej zo severnej a západnej strany Slovenským rudohorím a z juhu a juhovýchodu zrázmi a roklinami Slovenského krasu je na vrchole nevysokého, homoľovitého kopca hrad Krásna Hôrka... Hostia: Eva Lazarová a Peter Maráky. V malebnej kotline, lemovanej zo severnej a západnej strany Slovenským rudohorím a z juhu a juhovýchodu zrázmi a roklinami Slovenského krasu je na vrchole nevysokého, homoľovitého kopca hrad Krásna Hôrka... Hostia: Eva Lazarová a Peter Maráky. 00:56:07 Wed, 10 Jun 2026 13:36:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234734-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234734-1.mp3 História Ľubovnianskeho hradu siaha do prvej dekády 14. storočia. Vtedy na vysokej skale nad mestom Stará Ľubovňa vznikol pôvodne ako pohraničný hrad, medzi Uhorskom a Poľskom. Dôvodom vzniku hradu bola aj potreba vyberania poplatkov a daní od okolitého obyvateľstva... Hosť: Dalibor Mikulík História Ľubovnianskeho hradu siaha do prvej dekády 14. storočia. Vtedy na vysokej skale nad mestom Stará Ľubovňa vznikol pôvodne ako pohraničný hrad, medzi Uhorskom a Poľskom. Dôvodom vzniku hradu bola aj potreba vyberania poplatkov a daní od okolitého obyvateľstva... Hosť: Dalibor Mikulík 00:59:51 Wed, 10 Jun 2026 13:34:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234752-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234752-1.mp3 Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že z Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kilogramov striebra ročne. V roku 1690 sa v banskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29-tisíc kilogramov striebra a 605 kilogramov zlata. No a na ochranu tohto majetku, ale aj pred útokmi Turkov tamojší mešťania vybudovali premyslený, veľkorysý, a teda aj nákladný obranný systém... Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že z Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kilogramov striebra ročne. V roku 1690 sa v banskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29-tisíc kilogramov striebra a 605 kilogramov zlata. No a na ochranu tohto majetku, ale aj pred útokmi Turkov tamojší mešťania vybudovali premyslený, veľkorysý, a teda aj nákladný obranný systém... 00:47:03 Wed, 10 Jun 2026 13:32:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234670-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234670-1.mp3 Mestský hrad v Banskej Bystrici vznikol ako prvá fáza opevnenia dôležitého administratívneho centra tohto banského regiónu. Svojim charakterom opevneného kostola sa podobá iným baníckym mestám ako sú Banská Štiavnica, Kremnica, či Krupina... Mestský hrad v Banskej Bystrici vznikol ako prvá fáza opevnenia dôležitého administratívneho centra tohto banského regiónu. Svojim charakterom opevneného kostola sa podobá iným baníckym mestám ako sú Banská Štiavnica, Kremnica, či Krupina... 00:54:17 Wed, 10 Jun 2026 13:30:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002363/00236380-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002363/00236380-1.mp3 Bojnický zámok bol pôvodne dreveným hradom a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne, v priebehu 13.storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Podľa povesti kráľ Matej Korvín rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou, oproti vstupu do hradu, ktorú po ňom aj pomenovali. Posledný šľachtický majiteľ zámku, gróf Ján František Pálffy bol významným zberateľom a dal zámok prestavať podľa vzoru francúzskych zámkov. Bojnický zámok bol pôvodne dreveným hradom a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne, v priebehu 13.storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Podľa povesti kráľ Matej Korvín rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou, oproti vstupu do hradu, ktorú po ňom aj pomenovali. Posledný šľachtický majiteľ zámku, gróf Ján František Pálffy bol významným zberateľom a dal zámok prestavať podľa vzoru francúzskych zámkov. 00:59:47 Wed, 10 Jun 2026 13:28:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002350/00235045-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002350/00235045-1.mp3 Mesto Zvolen má ako jedno z mála miest strednej Európy vo svojom katastri dva hrady - Pustý hrad a Zvolenský zámok. Ten starší hrad postavili na príkaz kráľa ešte pred vpádom Mongolov a vo svojej dobe mal veľký význam - bol centrom správy Liptova i Turca. Ten druhý je doteraz perlou medzi slovenskými hradmi a zámkami. Pustý hrad alebo tiež Zvolenský hrad má viacero slovenských i stredoeurópskych primátov. Viac sme sa o ňom dozvedeli z rozprávania archeológa Jána Beljaka. Nielen starší Pustý hrad či presnejšie Zvolenský hrad postavili na príkaz panovníka. Podobne vznikol aj Zvolenský zámok a taktiež nebol strážnym hradom - najprv bol skvostnou rezidenciou pri kráľovských poľovačkách Anjuovcov, potom protitureckou pevnosťou, aby potom prichýlil uhorských úradníkov. Tento masívny kváder uzatvára námestie jedného z najstarších slovenských miest. Viac nám o Zvolenskom zámku povedala historička doktorka Mária Ťavodová zo Slovenskej národnej galérie vo Zvolene. Mesto Zvolen má ako jedno z mála miest strednej Európy vo svojom katastri dva hrady - Pustý hrad a Zvolenský zámok. Ten starší hrad postavili na príkaz kráľa ešte pred vpádom Mongolov a vo svojej dobe mal veľký význam - bol centrom správy Liptova i Turca. Ten druhý je doteraz perlou medzi slovenskými hradmi a zámkami. Pustý hrad alebo tiež Zvolenský hrad má viacero slovenských i stredoeurópskych primátov. Viac sme sa o ňom dozvedeli z rozprávania archeológa Jána Beljaka. Nielen starší Pustý hrad či presnejšie Zvolenský hrad postavili na príkaz panovníka. Podobne vznikol aj Zvolenský zámok a taktiež nebol strážnym hradom - najprv bol skvostnou rezidenciou pri kráľovských poľovačkách Anjuovcov, potom protitureckou pevnosťou, aby potom prichýlil uhorských úradníkov. Tento masívny kváder uzatvára námestie jedného z najstarších slovenských miest. Viac nám o Zvolenskom zámku povedala historička doktorka Mária Ťavodová zo Slovenskej národnej galérie vo Zvolene. 00:53:26 Wed, 10 Jun 2026 13:26:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234742-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234742-1.mp3 Kremnický mestský hrad, či možno lepšie povedané - mestský zámok, je príkladom dobre zachovaného fortifikačného systému na Slovensku. Podľa odborníkov by sa mohol priradiť aj do špecifickej kategórie mestských pevností ako sú citadely. Sprievodcami po histórii Kremnického hradu boli vedúci katedry archeológie Univerzity Komenského docent Jozef Hoššo a historik a pamiatkar doktor Peter Maráky. Kremnický mestský hrad, či možno lepšie povedané - mestský zámok, je príkladom dobre zachovaného fortifikačného systému na Slovensku. Podľa odborníkov by sa mohol priradiť aj do špecifickej kategórie mestských pevností ako sú citadely. Sprievodcami po histórii Kremnického hradu boli vedúci katedry archeológie Univerzity Komenského docent Jozef Hoššo a historik a pamiatkar doktor Peter Maráky. 00:54:42 Wed, 10 Jun 2026 13:24:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002352/00235237-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002352/00235237-1.mp3 Facebook Instagram Kopírovať odkaz Od svojho vzniku sa tento hrad síce volá „červený", ale toto zafarbenie mal iba pôvodný stredoveký hrad, ktorý už dávno neexistuje. Na jeho mieste postavila významná európska rodina Fuggerovcov z gruntu nový a elegantný hrad, ktorý mal slúžiť ako bezpečné prekladisko medi a výrobkov z nej z hornouhorských banských miest. Mimochodom, Albrecht Dürer bol dôležitým inšpirátorom jeho podoby, ktorú mu vtlačili práve Fuggerovci. Hrad sa neskôr stal najdôležitejším sídlom iného významného rodu Uhorska - Pálffyovcov, a to až do roku 1945. Viac o hrade Červený Kameň sme sa dozvedeli z rozprávania Jozefa Tihányiho, ktorý je kurátorom zbierok tamojšieho múzea. Facebook Instagram Kopírovať odkaz Od svojho vzniku sa tento hrad síce volá „červený", ale toto zafarbenie mal iba pôvodný stredoveký hrad, ktorý už dávno neexistuje. Na jeho mieste postavila významná európska rodina Fuggerovcov z gruntu nový a elegantný hrad, ktorý mal slúžiť ako bezpečné prekladisko medi a výrobkov z nej z hornouhorských banských miest. Mimochodom, Albrecht Dürer bol dôležitým inšpirátorom jeho podoby, ktorú mu vtlačili práve Fuggerovci. Hrad sa neskôr stal najdôležitejším sídlom iného významného rodu Uhorska - Pálffyovcov, a to až do roku 1945. Viac o hrade Červený Kameň sme sa dozvedeli z rozprávania Jozefa Tihányiho, ktorý je kurátorom zbierok tamojšieho múzea. 00:55:03 Wed, 10 Jun 2026 13:22:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234743-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234743-1.mp3 Hrad Modrý Kameň je síce z veľkej časti ruina, ale samotná lokalita je pozoruhodnou archeologicko-stavebnou lokalitou. Nielenže je z vyvýšeniny krásny výhľad do Poiplia, ale v zachovanom kaštieli je jedinečné bábkárske múzeum. Vzhľadom na kvalitnú a pamiatkovo chránenú parkovú úpravu terén hradu stále skrýva väčšinu svojho archeologického pokladu. Táto takmer 400 metrov vysoká vyvýšenina je ideálnym miestom celodenného rodinného výletu. Príbeh hradu Modrý Kameň nám v ďalšom pokračovaní vzdelávacieho cyklu o hradoch a zámkoch Slovenska porozprávajú - Helena Ferencová, riaditeľka tamojšieho múzea a archeológ Michal Šimkovic. Hrad Modrý Kameň je síce z veľkej časti ruina, ale samotná lokalita je pozoruhodnou archeologicko-stavebnou lokalitou. Nielenže je z vyvýšeniny krásny výhľad do Poiplia, ale v zachovanom kaštieli je jedinečné bábkárske múzeum. Vzhľadom na kvalitnú a pamiatkovo chránenú parkovú úpravu terén hradu stále skrýva väčšinu svojho archeologického pokladu. Táto takmer 400 metrov vysoká vyvýšenina je ideálnym miestom celodenného rodinného výletu. Príbeh hradu Modrý Kameň nám v ďalšom pokračovaní vzdelávacieho cyklu o hradoch a zámkoch Slovenska porozprávajú - Helena Ferencová, riaditeľka tamojšieho múzea a archeológ Michal Šimkovic. 00:54:48 Wed, 10 Jun 2026 13:20:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002350/00235030-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002350/00235030-1.mp3 Je to asi najstarší pôvodne kamenný hrad na území dnešného Slovenska. Vždy mal významné strategické postavenie, ale až turecké ohrozenie z neho urobilo kľúčový pohraničný hrad, ktorý chránil prístupové cesty k banským mestám. Fiľakovský hrad odolal náporu Mongolov v polovici 13. storočia, Osmanské vojská ho dobyli len pomocou zrady. Bol vážnou prekážkou pri záverečnom a naostatok neúspešnom útoku tureckých vojsk na Viedeň na konci 17. storočia a bol svedkom hviezdnej hodiny vodcu kuruckého povstania Imricha Thökölyho. O histórii hradu sme sa rozprávali s riaditeľom tamojšieho múzea Attilom Agócsom a archeológom a znalcom tohto regiónu Michalom Šimkovicom. Je to asi najstarší pôvodne kamenný hrad na území dnešného Slovenska. Vždy mal významné strategické postavenie, ale až turecké ohrozenie z neho urobilo kľúčový pohraničný hrad, ktorý chránil prístupové cesty k banským mestám. Fiľakovský hrad odolal náporu Mongolov v polovici 13. storočia, Osmanské vojská ho dobyli len pomocou zrady. Bol vážnou prekážkou pri záverečnom a naostatok neúspešnom útoku tureckých vojsk na Viedeň na konci 17. storočia a bol svedkom hviezdnej hodiny vodcu kuruckého povstania Imricha Thökölyho. O histórii hradu sme sa rozprávali s riaditeľom tamojšieho múzea Attilom Agócsom a archeológom a znalcom tohto regiónu Michalom Šimkovicom. 00:59:00 Wed, 10 Jun 2026 13:18:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234640-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234640-1.mp3 Na výbežku Tribeča stojí solídne zachovaná zrúcanina hradu Hrušov. Od polovice 18. storočia opustený hrad postupne chátral, aby sa až v prvej tretine 20. storočia dostal zhodou šťastných okolností do žičlivej pozornosti vtedajšieho prezidenta Československa T.G. Masaryka. O takmer 80 rokov neskôr sa o ruinu začal zaujímať učiteľský manželský pár, Jozef Blaho a Stanislava Blahová. Tí doslova zbláznili stovky dobrovoľníkov a systematicky sa pokúšajú zachovať maximum z hmoty hradu pre ďalšie generácie. Na výbežku Tribeča stojí solídne zachovaná zrúcanina hradu Hrušov. Od polovice 18. storočia opustený hrad postupne chátral, aby sa až v prvej tretine 20. storočia dostal zhodou šťastných okolností do žičlivej pozornosti vtedajšieho prezidenta Československa T.G. Masaryka. O takmer 80 rokov neskôr sa o ruinu začal zaujímať učiteľský manželský pár, Jozef Blaho a Stanislava Blahová. Tí doslova zbláznili stovky dobrovoľníkov a systematicky sa pokúšajú zachovať maximum z hmoty hradu pre ďalšie generácie. 00:57:51 Wed, 10 Jun 2026 13:16:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002352/00235238-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002352/00235238-1.mp3 Holíč - pôvodne vodný hrad, neskôr zámok. Postavili ho v močaristom teréne na ľavom brehu Moravy. Prvá písomná zmienka je z roku 1256 ako Wywar, teda ako Nový hrad. Podľa všetkého nadviazal na staršie správne centrum slovanského pôvodu v neďalekom Šaštíne. Holíč bol až do konca 17. storočia dôležitým hraničným a teda strážnym hradom. Najväčší rozkvet pre Holíč, ako aj pre celé širšie okolie, zabezpečil cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie. Ten ho prestaval v 18. storočí na rodinné sídlo a akési správne centrum jeho podnikateľských aktivít akými boli holíčska majolika a šaštínska kartúnka. Holíč - pôvodne vodný hrad, neskôr zámok. Postavili ho v močaristom teréne na ľavom brehu Moravy. Prvá písomná zmienka je z roku 1256 ako Wywar, teda ako Nový hrad. Podľa všetkého nadviazal na staršie správne centrum slovanského pôvodu v neďalekom Šaštíne. Holíč bol až do konca 17. storočia dôležitým hraničným a teda strážnym hradom. Najväčší rozkvet pre Holíč, ako aj pre celé širšie okolie, zabezpečil cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie. Ten ho prestaval v 18. storočí na rodinné sídlo a akési správne centrum jeho podnikateľských aktivít akými boli holíčska majolika a šaštínska kartúnka. 00:50:22 Wed, 10 Jun 2026 13:14:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234744-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002347/00234744-1.mp3 Facebook Instagram Kopírovať odkaz Na západnom konci prielomu Váhu medzi Vrútkami a Žilinou stoja dva hrady - na Lúčanskej strane Malej Fatry je to hrad Strečno a na Kriváňskej strane Malej Fatry je to Starhrad. Oba hrady postavili na strategickom mieste na východnom okraji Žilinskej kotliny a dnes je toto miesto vynikajúcim východiskom na turistické vychádzky v Malej Fatre. Sprievodcami po oboch hradoch boli Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline a archeológ Jozef Moravčík. Facebook Instagram Kopírovať odkaz Na západnom konci prielomu Váhu medzi Vrútkami a Žilinou stoja dva hrady - na Lúčanskej strane Malej Fatry je to hrad Strečno a na Kriváňskej strane Malej Fatry je to Starhrad. Oba hrady postavili na strategickom mieste na východnom okraji Žilinskej kotliny a dnes je toto miesto vynikajúcim východiskom na turistické vychádzky v Malej Fatre. Sprievodcami po oboch hradoch boli Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline a archeológ Jozef Moravčík. 00:53:24 Wed, 10 Jun 2026 13:12:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234629-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234629-1.mp3 Údolie Váhu je po obidvoch brehoch doslova posiate hradmi - či už veľmi dobre alebo dobre zachovanými alebo už iba hradnými zrúcaninami. Trochu bokom od tohto hlavného toku Slovenska, blízko Žiliny, nájdeme solídne zachovanú a navyše impozantnú ruinu hradu Lietava. A Lietava bude témou ďalšieho pokračovania vzdelávacieho cyklu o hradoch a zámkoch na Slovensku. Hosťami v štúdiu boli Miloš Dudáš, riaditeľ krajského pamiatkového úradu v Žiline a archeológ Jozef Moravčík. Údolie Váhu je po obidvoch brehoch doslova posiate hradmi - či už veľmi dobre alebo dobre zachovanými alebo už iba hradnými zrúcaninami. Trochu bokom od tohto hlavného toku Slovenska, blízko Žiliny, nájdeme solídne zachovanú a navyše impozantnú ruinu hradu Lietava. A Lietava bude témou ďalšieho pokračovania vzdelávacieho cyklu o hradoch a zámkoch na Slovensku. Hosťami v štúdiu boli Miloš Dudáš, riaditeľ krajského pamiatkového úradu v Žiline a archeológ Jozef Moravčík. 00:50:06 Wed, 10 Jun 2026 13:10:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234630-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234630-1.mp3 Na temene typicky sopečného vrchu, severne od dnešného Prešova archeológovia zistili kontinuálne osídlenie z obdobia neolitu až do mladšej doby rímskej zo 4. storočia po Kristovi. Osídlenie kopca nad obcou Veľký Šariš bolo obnovené až na začiatku existencie Uhorského štátu a od 13. storočia môžeme s istotou hovoriť o existencii hradu v tejto lokalite. Na temene typicky sopečného vrchu, severne od dnešného Prešova archeológovia zistili kontinuálne osídlenie z obdobia neolitu až do mladšej doby rímskej zo 4. storočia po Kristovi. Osídlenie kopca nad obcou Veľký Šariš bolo obnovené až na začiatku existencie Uhorského štátu a od 13. storočia môžeme s istotou hovoriť o existencii hradu v tejto lokalite. 00:51:24 Wed, 10 Jun 2026 13:08:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234611-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234611-1.mp3 Aj keď tento hrad nestojí tradične na výšine, či skalnom brale, ale na rovine. Na sútoku dvoch riek: Váhu a Kysuce, vždy mal strategický význam pre Uhorsko. Dnes sa pre túto historickú pamiatku zaužíval skôr názov - Budatínsky zámok, ale aj posledné výskumy potvrdzujú tézu, že išlo pôvodne o vodný hrad. Aj keď tento hrad nestojí tradične na výšine, či skalnom brale, ale na rovine. Na sútoku dvoch riek: Váhu a Kysuce, vždy mal strategický význam pre Uhorsko. Dnes sa pre túto historickú pamiatku zaužíval skôr názov - Budatínsky zámok, ale aj posledné výskumy potvrdzujú tézu, že išlo pôvodne o vodný hrad. 00:50:30 Wed, 10 Jun 2026 13:06:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002351/00235140-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002351/00235140-1.mp3 Tento zámok patrí ku skvostom renesančného staviteľstva nielen na Slovensku ale podľa znalcov aj v kontexte Strednej Európy. Najväčšiu zásluhu o jeho súčasnú podobu mali Thurzovci, vlastnil ho aj rod Esterházy a jedno storočie aj podnikateľská rodina Popperovcov. V ďalšom pokračovaní vzdelávacieho cyklu Hrady a zámky Slovenska boli sprievodcami po Bytčianskom zámku archeológ a historik Jozef Moravčík a Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Tento zámok patrí ku skvostom renesančného staviteľstva nielen na Slovensku ale podľa znalcov aj v kontexte Strednej Európy. Najväčšiu zásluhu o jeho súčasnú podobu mali Thurzovci, vlastnil ho aj rod Esterházy a jedno storočie aj podnikateľská rodina Popperovcov. V ďalšom pokračovaní vzdelávacieho cyklu Hrady a zámky Slovenska boli sprievodcami po Bytčianskom zámku archeológ a historik Jozef Moravčík a Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline. 00:53:44 Wed, 10 Jun 2026 13:04:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002351/00235138-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002351/00235138-1.mp3 Podobe, ako hrad Šariš, tak aj ruiny Kapušianskeho hradu sú na kopci sopečného pôvodu. Takisto obidva hrady sú len pár kilometrov vzdialené od významného centra Východného Slovenska, od Prešova... Podobe, ako hrad Šariš, tak aj ruiny Kapušianskeho hradu sú na kopci sopečného pôvodu. Takisto obidva hrady sú len pár kilometrov vzdialené od významného centra Východného Slovenska, od Prešova... 00:50:13 Wed, 10 Jun 2026 13:02:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002351/00235141-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002351/00235141-1.mp3 Slovenská Ľupča Facebook Instagram Kopírovať odkaz Na vyvýšenine nad stredným tokom rieky Hron je mimoriadne zachovaný hrad. Patril k obľúbeným cieľom korunovaných hláv Uhorska, bol to hrad kráľovský i šľachtický, vlastnila ho aj rodina významného európskeho humanistu Pavla Rubigalla. Reč je o hrade nad obcou Slovenská Ľupča, ktorý je vzácnym diamantom nášho kultúrneho dedičstva. Slovenská Ľupča Facebook Instagram Kopírovať odkaz Na vyvýšenine nad stredným tokom rieky Hron je mimoriadne zachovaný hrad. Patril k obľúbeným cieľom korunovaných hláv Uhorska, bol to hrad kráľovský i šľachtický, vlastnila ho aj rodina významného európskeho humanistu Pavla Rubigalla. Reč je o hrade nad obcou Slovenská Ľupča, ktorý je vzácnym diamantom nášho kultúrneho dedičstva. 00:51:01 Wed, 10 Jun 2026 13:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002352/00235242-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002352/00235242-1.mp3 Zámok Hlohovec Facebook Instagram Kopírovať odkaz V tomto pokračovaní vzdelávacieho cyklu o hradoch a zámkoch na Slovensku sa zastavíme na dolnom Považí, v Hlohovci. Na západnom svahu, nad údolím Váhu, už zďaleka vidíme impozantné priečelie dnes už kaštieľa, kedysi hradu a dôležitého bodu protitureckej obrany Uhorska. Sprievodcami po tomto významnom mieste boli - archeológ Jozef Urminský z Vlastivedného múzea v Hlohovci a historik Peter Maráky, ktorý je súčasne aj šéfredaktorom časopisu Pamiatky a múzeá. Zámok Hlohovec Facebook Instagram Kopírovať odkaz V tomto pokračovaní vzdelávacieho cyklu o hradoch a zámkoch na Slovensku sa zastavíme na dolnom Považí, v Hlohovci. Na západnom svahu, nad údolím Váhu, už zďaleka vidíme impozantné priečelie dnes už kaštieľa, kedysi hradu a dôležitého bodu protitureckej obrany Uhorska. Sprievodcami po tomto významnom mieste boli - archeológ Jozef Urminský z Vlastivedného múzea v Hlohovci a historik Peter Maráky, ktorý je súčasne aj šéfredaktorom časopisu Pamiatky a múzeá. 00:54:08 Wed, 10 Jun 2026 12:56:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002350/00235034-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002350/00235034-1.mp3 Facebook Instagram Kopírovať odkaz Všetci, ktorí sa zaujímame o históriu hradov vieme, že hrady u nás vznikali v zásade na nedostupných vyvýšeninách, kopcoch či bralách. Jednou z výnimiek je však pôvodný hrad Komárno, ktorý leží na riečnej nive. Viac o tomto európskom unikáte sa dozviete v nasledujúcom pokračovaní vzdelávacieho cyklu Hrady a zámky na Slovensku. Hosťami v štúdiu boli - Ľudobít Gráfel, riaditeľ neziskovej organizácie Pro Castello Comaromiensi a historik Peter Maráky. Facebook Instagram Kopírovať odkaz Všetci, ktorí sa zaujímame o históriu hradov vieme, že hrady u nás vznikali v zásade na nedostupných vyvýšeninách, kopcoch či bralách. Jednou z výnimiek je však pôvodný hrad Komárno, ktorý leží na riečnej nive. Viac o tomto európskom unikáte sa dozviete v nasledujúcom pokračovaní vzdelávacieho cyklu Hrady a zámky na Slovensku. Hosťami v štúdiu boli - Ľudobít Gráfel, riaditeľ neziskovej organizácie Pro Castello Comaromiensi a historik Peter Maráky. 00:52:18 Wed, 10 Jun 2026 12:54:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234610-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234610-1.mp3 O hrade Biely Kameň v lokalite obce Svätý Jur či o hrade či ďalších fortifikáciách v Pezinku vedia väčšinou iba domáci obyvatelia a tí, ktorí sa podrobnejšie zaujímajú o hrady a zámky. Dnes budeme preto hovoriť práve o týchto dvoch lokalitách, ktoré máme skôr zafixované ako významný vinohradnícky región. O hrade Biely Kameň v lokalite obce Svätý Jur či o hrade či ďalších fortifikáciách v Pezinku vedia väčšinou iba domáci obyvatelia a tí, ktorí sa podrobnejšie zaujímajú o hrady a zámky. Dnes budeme preto hovoriť práve o týchto dvoch lokalitách, ktoré máme skôr zafixované ako významný vinohradnícky región. 00:54:51 Wed, 10 Jun 2026 12:52:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234631-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234631-1.mp3 Obec Medzianky patrí k najstarším obciam šarišského regiónu - v septembri roku 2012 si tamojší obyvatelia pripomenuli 800.výročie prvej písomnej zmienky o tejto lokalite. Na vrchu nad obcou sú zachované zvyšky stredovekého hrádku, ktorý patrí k pozoruhodným lokalitám svojho druhu. Historici predpokladajú, že tunajšie sídlisko vzniklo usadením vojensko-strážnej družiny z iniciatívy uhorského kráľa v druhej polovici 11., prípadne 12. storočia na ochranu pohraničia. Sprievodcom po hrade Medzianky je archeológ, docent Michal Slivka z Univerzity Komenského v Bratislave. Obec Medzianky patrí k najstarším obciam šarišského regiónu - v septembri roku 2012 si tamojší obyvatelia pripomenuli 800.výročie prvej písomnej zmienky o tejto lokalite. Na vrchu nad obcou sú zachované zvyšky stredovekého hrádku, ktorý patrí k pozoruhodným lokalitám svojho druhu. Historici predpokladajú, že tunajšie sídlisko vzniklo usadením vojensko-strážnej družiny z iniciatívy uhorského kráľa v druhej polovici 11., prípadne 12. storočia na ochranu pohraničia. Sprievodcom po hrade Medzianky je archeológ, docent Michal Slivka z Univerzity Komenského v Bratislave. 00:54:47 Wed, 10 Jun 2026 12:50:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002350/00235029-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002350/00235029-1.mp3 Hrad, o ktorom budeme hovoriť, mal vo svojej histórii vždy dôležitú strážnu úlohu - najprv chránil západné územie Uhorska pred nájazdmi českých panovníkov a potom sa stal dôležitým fortifikačným bodom v sústave 15 protitureckých pevností na dnešnom území Slovenska. Hrad síce stojí na nevysokom brale na rovine pod Štiavnickými vrchmi, ale Turci ho nikdy v priamom boji nedobyli - len raz ho na jeden rok obsadili, keď veliteľ hradu uznal, že je taktickejšie sa vzdať a zachrániť tak posádku pred istou smrťou a hrad pred zničením. Hovoriť teda budeme o Levickom hrade, o význame ktorého svedčí aj to, že opevňovacie práce na ňom museli robiť poddaní nielen z blízkeho okolia ale aj až z Oravskej, Liptovskej i Turčianskej župy. Sprievodcami po hrade boli Ján Dano, riaditeľ Tekovského múze v Leviciach a jeho kolegyňa, historička Margaréta Nováková. Hrad, o ktorom budeme hovoriť, mal vo svojej histórii vždy dôležitú strážnu úlohu - najprv chránil západné územie Uhorska pred nájazdmi českých panovníkov a potom sa stal dôležitým fortifikačným bodom v sústave 15 protitureckých pevností na dnešnom území Slovenska. Hrad síce stojí na nevysokom brale na rovine pod Štiavnickými vrchmi, ale Turci ho nikdy v priamom boji nedobyli - len raz ho na jeden rok obsadili, keď veliteľ hradu uznal, že je taktickejšie sa vzdať a zachrániť tak posádku pred istou smrťou a hrad pred zničením. Hovoriť teda budeme o Levickom hrade, o význame ktorého svedčí aj to, že opevňovacie práce na ňom museli robiť poddaní nielen z blízkeho okolia ale aj až z Oravskej, Liptovskej i Turčianskej župy. Sprievodcami po hrade boli Ján Dano, riaditeľ Tekovského múze v Leviciach a jeho kolegyňa, historička Margaréta Nováková. 00:51:46 Wed, 10 Jun 2026 12:48:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234641-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234641-1.mp3 Hrad, respektíve zámok, o ktorom budeme dnes hovoriť, patrí k najmladším v obrannej línii na hraniciach medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom. Z pôvodného hradu, strážiaceho malokarpatské priesmyky, sa dodnes zachovalo minimum, lebo hrad prešiel na začiatku 20.storočia úplnou prestavbou v historizujúcom slohu s použitím armovacieho železa a betónu. Z pôvodného stredovekého hradu sa zachoval v zásade iba pôdorys a nad novovekými stavbami vyčnieva typická , nezameniteľná veža, evokujúca rozprávkové kreslené filmy Walta Disneyho. Reč je o Smolenickom zámku a sprievodcami po jeho histórii boli Ivana Janáčková a Daniel Hupko z Múzea Červený Kameň. Hrad, respektíve zámok, o ktorom budeme dnes hovoriť, patrí k najmladším v obrannej línii na hraniciach medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom. Z pôvodného hradu, strážiaceho malokarpatské priesmyky, sa dodnes zachovalo minimum, lebo hrad prešiel na začiatku 20.storočia úplnou prestavbou v historizujúcom slohu s použitím armovacieho železa a betónu. Z pôvodného stredovekého hradu sa zachoval v zásade iba pôdorys a nad novovekými stavbami vyčnieva typická , nezameniteľná veža, evokujúca rozprávkové kreslené filmy Walta Disneyho. Reč je o Smolenickom zámku a sprievodcami po jeho histórii boli Ivana Janáčková a Daniel Hupko z Múzea Červený Kameň. 00:54:19 Wed, 10 Jun 2026 12:46:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234609-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234609-1.mp3 Kaštieľ, o ktorom budeme hovoriť, patrí k tým miestam u nás, ktoré stojí za to určite navštíviť a to nielen preto, že tu býval hosťom Ludwig van Beethoven. Celý areál je európskym učebnicovým príkladom súhry architektonického riešenia samotnej hmoty kaštieľa a jeho zasadenia do krajiny. Navyše vlastníci tohto kaštieľa, významné šľachtické rody Brunsvikovcov a neskôr Chotekovcov, sa stali aj mecénmi umenia, založili tamojšie vinohrady a ružovú záhradu európskeho významu. Sprievodcami po kaštieli v Dolnej Krupej bude Alena Krátka zo Slovenského národného múzea, či presnejšie tamojšieho Hudobného múzea a Stanislav Petráš z Občianskeho združenia Korompa v Dolnej Krupej. Kaštieľ, o ktorom budeme hovoriť, patrí k tým miestam u nás, ktoré stojí za to určite navštíviť a to nielen preto, že tu býval hosťom Ludwig van Beethoven. Celý areál je európskym učebnicovým príkladom súhry architektonického riešenia samotnej hmoty kaštieľa a jeho zasadenia do krajiny. Navyše vlastníci tohto kaštieľa, významné šľachtické rody Brunsvikovcov a neskôr Chotekovcov, sa stali aj mecénmi umenia, založili tamojšie vinohrady a ružovú záhradu európskeho významu. Sprievodcami po kaštieli v Dolnej Krupej bude Alena Krátka zo Slovenského národného múzea, či presnejšie tamojšieho Hudobného múzea a Stanislav Petráš z Občianskeho združenia Korompa v Dolnej Krupej. 00:55:35 Wed, 10 Jun 2026 12:44:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234608-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002346/00234608-1.mp3 Hostia: Katarína Beňová, Slovenská národná galéria Mária Šelepová, Kaštieľ Strážky - SNG Tento kaštieľ patrí medzi mnohé architektonické skvosty Spiša. Súčasťou areálu je okrem anglického parku aj kostol svätej Anny a zvonica a celý tento komplex je národnou kultúrnou pamiatkou. S týmto miestom je napríklad spätý život a dielo maliara Ladislava Medňanského, 400 rokov bolo centrom vzdelanosti a naozaj rodinnej súdržnosti a úcty k predkom. Tí najstarší pochádzali z Bosny respektíve Chorvátska. Vďaka všetkým vlastníkom ale aj zhode šťastných okolností dnes nájdeme kaštieľ Strážky v podobe, ktorú jej dala posledná barokovo-klasicistická prestavba a kam sa môžeme nespočetnekrát vracať za poznaním a relaxom. Hostia: Katarína Beňová, Slovenská národná galéria Mária Šelepová, Kaštieľ Strážky - SNG Tento kaštieľ patrí medzi mnohé architektonické skvosty Spiša. Súčasťou areálu je okrem anglického parku aj kostol svätej Anny a zvonica a celý tento komplex je národnou kultúrnou pamiatkou. S týmto miestom je napríklad spätý život a dielo maliara Ladislava Medňanského, 400 rokov bolo centrom vzdelanosti a naozaj rodinnej súdržnosti a úcty k predkom. Tí najstarší pochádzali z Bosny respektíve Chorvátska. Vďaka všetkým vlastníkom ale aj zhode šťastných okolností dnes nájdeme kaštieľ Strážky v podobe, ktorú jej dala posledná barokovo-klasicistická prestavba a kam sa môžeme nespočetnekrát vracať za poznaním a relaxom. 00:55:22 Wed, 10 Jun 2026 12:42:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000464/00046470-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000464/00046470-1.mp3 Hosť: Július Barczi Kaštieľ, o ktorom dnes budeme hovoriť, sa nachádza v údolí rieky Slaná. Je to tá istá rieka, ktorá je krvou zapísaná v dejinách Uhorska -na jej brehoch Mongoli porazili na hlavu uhorské vojská kráľa Belu IV. My však s hosťom v štúdiu, umenovedcom Júliusom Barczim zo spoločnosti Soga, budeme hovoriť predovšetkým o Betliarskom kaštieli, ktorý je jedinečným skvostom nielen na Slovensku ale aj do istej miery v kontexte strednej Európy. Hosť: Július Barczi Kaštieľ, o ktorom dnes budeme hovoriť, sa nachádza v údolí rieky Slaná. Je to tá istá rieka, ktorá je krvou zapísaná v dejinách Uhorska -na jej brehoch Mongoli porazili na hlavu uhorské vojská kráľa Belu IV. My však s hosťom v štúdiu, umenovedcom Júliusom Barczim zo spoločnosti Soga, budeme hovoriť predovšetkým o Betliarskom kaštieli, ktorý je jedinečným skvostom nielen na Slovensku ale aj do istej miery v kontexte strednej Európy. 00:53:11 Wed, 10 Jun 2026 12:40:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000456/00045691-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000456/00045691-1.mp3 Hostia: Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone Mária Ďurianová, vedúca umelecko-historického oddelenia Múzea vo Sv. Antone Obec i kaštieľ, ktorý s v nej nachádza nesú meno po svätcovi Antonovi Pustovníkovi. Nevedno prečo si pôvodný majitelia panstva - starý hontiansky rod Hunt-Poznanovci vybrali práve tohto svätca, ktorý po tom, ako rozdal majetok, žil v tvrdej askéze a spával na kamennom lôžku. Majiteľmi boli Koháriovci a Coburgovci, rody, ktoré sa sobášnou politikou stali príbuznými kráľovských rodín z Francúzska, Portugalska, Belgicka a jeden z Coburgovcov sa stal bulharským cárom. Park kaštieľa dokonca nazývali „malé Versailles“ a tamojšie poľovnícke múzeum je skvostom nielen pre nimródov ale aj pre ostatných návštevníkov. Hostia: Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone Mária Ďurianová, vedúca umelecko-historického oddelenia Múzea vo Sv. Antone Obec i kaštieľ, ktorý s v nej nachádza nesú meno po svätcovi Antonovi Pustovníkovi. Nevedno prečo si pôvodný majitelia panstva - starý hontiansky rod Hunt-Poznanovci vybrali práve tohto svätca, ktorý po tom, ako rozdal majetok, žil v tvrdej askéze a spával na kamennom lôžku. Majiteľmi boli Koháriovci a Coburgovci, rody, ktoré sa sobášnou politikou stali príbuznými kráľovských rodín z Francúzska, Portugalska, Belgicka a jeden z Coburgovcov sa stal bulharským cárom. Park kaštieľa dokonca nazývali „malé Versailles“ a tamojšie poľovnícke múzeum je skvostom nielen pre nimródov ale aj pre ostatných návštevníkov. 00:55:32 Wed, 10 Jun 2026 12:38:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000450/00045063-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000450/00045063-1.mp3 Hostia: Zuzana Krempaská, riaditeľka Múzea Spiša, Spišská Nová Ves Bernarda Kiczková, správkyňa kaštieľa v Markušovciach Podľa kráľovského povolenia tu bol v roku 1284 postavený kamenný hrad. Neskôr závistliví Levočania si vymohli, aby tento strážny hrad ďalej neohrozoval ich obchodné záujmy a zablokovali jeho ďalší rozvoj. Dokonca ho v roku 1527 dobyli a vypálili. Majitelia, rod Mariáši, síce hrad obnovili ale aj tak sa v polovici 17. storočia presťahovali do nového sídla, takzvaného Dolného kaštieľa. Dnes budeme teda hovoriť o impozantnom komplexe stavieb rodu Mariáši v Markušovciach. Sprievodcov nám budú robiť riaditeľka Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi Zuzana Krempaská a vedúca jeho pobočky v Markušovciach Bernarda Kiczková. Hostia: Zuzana Krempaská, riaditeľka Múzea Spiša, Spišská Nová Ves Bernarda Kiczková, správkyňa kaštieľa v Markušovciach Podľa kráľovského povolenia tu bol v roku 1284 postavený kamenný hrad. Neskôr závistliví Levočania si vymohli, aby tento strážny hrad ďalej neohrozoval ich obchodné záujmy a zablokovali jeho ďalší rozvoj. Dokonca ho v roku 1527 dobyli a vypálili. Majitelia, rod Mariáši, síce hrad obnovili ale aj tak sa v polovici 17. storočia presťahovali do nového sídla, takzvaného Dolného kaštieľa. Dnes budeme teda hovoriť o impozantnom komplexe stavieb rodu Mariáši v Markušovciach. Sprievodcov nám budú robiť riaditeľka Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi Zuzana Krempaská a vedúca jeho pobočky v Markušovciach Bernarda Kiczková. 00:57:37 Wed, 10 Jun 2026 12:36:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000441/00044134-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000441/00044134-1.mp3 Sprievodcami po kaštieli v Michalovciach a jeho zbierkovom fonde budú - riaditeľ Zemplínskeho múzea Maroš Demko, archeologička Lýdia Gačková a historik Martin Molnár. Kaštiele na východnom Slovensku patria ku skvostom architektúry a ich zbierkové fondy sú spoľahlivým magnetom nielen pre odborníkov ale aj pre každého záujemcu o históriu, ľudovú kultúru, remeslá, prírodu či výtvarné umenie. K takýmto lokalitám patrí aj kaštieľ respektíve Zemplínske múzeum v Michalovciach. Ak chcete uvidieť najstaršie vyobrazenie dvojkolesového voza v strednej Európe či raritné zlaté šperky z územia Slovenska, tak to nájdete práve v tamojších zbierkach. Podobnou exkluzivitou je jedinečný fundus svetoznámej pozdišovskej keramiky či špecializovaná prírodovedná expozícia, ktorá sa zameriava na vodné vtáctvo. Sprievodcami po kaštieli v Michalovciach a jeho zbierkovom fonde budú - riaditeľ Zemplínskeho múzea Maroš Demko, archeologička Lýdia Gačková a historik Martin Molnár. Kaštiele na východnom Slovensku patria ku skvostom architektúry a ich zbierkové fondy sú spoľahlivým magnetom nielen pre odborníkov ale aj pre každého záujemcu o históriu, ľudovú kultúru, remeslá, prírodu či výtvarné umenie. K takýmto lokalitám patrí aj kaštieľ respektíve Zemplínske múzeum v Michalovciach. Ak chcete uvidieť najstaršie vyobrazenie dvojkolesového voza v strednej Európe či raritné zlaté šperky z územia Slovenska, tak to nájdete práve v tamojších zbierkach. Podobnou exkluzivitou je jedinečný fundus svetoznámej pozdišovskej keramiky či špecializovaná prírodovedná expozícia, ktorá sa zameriava na vodné vtáctvo. 00:54:27 Wed, 10 Jun 2026 12:34:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000433/00043363-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000433/00043363-1.mp3 Hosť: PhDr. Ivana Strakošová, archeologička, Vihorlatské múzeum, Humenné Kaštieľ, o ktorom dnes budeme hovoriť, leží uprostred nádherného parku a v súčasnosti v ňom sídli Vihorlatské múzeum s hodnotnými umeleckými a vlastivednými zbierkami. V susedstve kaštieľa, ktorého zakladateľmi bol rod Drughethovcov je aj skanzen s raritným drevenými stavbami aj v rámci stredoeurópskeho kontextu. S archeologičkou Ivanou Strakošovou z Vihorlatského múzea budeme teda hovoriť o kaštieli v Humennom, ale nielen o ňom. Hosť: PhDr. Ivana Strakošová, archeologička, Vihorlatské múzeum, Humenné Kaštieľ, o ktorom dnes budeme hovoriť, leží uprostred nádherného parku a v súčasnosti v ňom sídli Vihorlatské múzeum s hodnotnými umeleckými a vlastivednými zbierkami. V susedstve kaštieľa, ktorého zakladateľmi bol rod Drughethovcov je aj skanzen s raritným drevenými stavbami aj v rámci stredoeurópskeho kontextu. S archeologičkou Ivanou Strakošovou z Vihorlatského múzea budeme teda hovoriť o kaštieli v Humennom, ale nielen o ňom. 00:58:11 Wed, 10 Jun 2026 12:32:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000425/00042550-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000425/00042550-1.mp3 Hostia: Beata Kereštanová, riaditeľka Múzea a centra kultúry južného Zemplína, Trebišov Eduard Belušák, historik, SNM, Bratislava Prirodzeným historickým centrom južného Zemplína je Trebišov. Výhodné klimatické podmienky prispeli k rozvoju poľnohospodárstva a súvisiacich remesiel. Najjužnejší výbežok východného Slovenska je však známy predovšetkým pestovaním viniča. No a synonymum výnimočnosti je svetoznáme tokajské víno. Nie je preto náhoda, že túto oblasť si vybrali za svoje sídlo mnohé významné šľachtické rody Uhorska a to už od stredoveku. Či už to boli napríklad Drughetovci, Csákyovci alebo Andrášiovci. V Trebišove nemôžeme prehliadnuť impozantnú stavbu kaštieľa uprostred rozľahlého parku. V súčasnosti je sídlom múzea s vyše desiatkou atraktívnych expozícií, ktorých väčšina nemá náprotivok v iných múzeách na Slovensku. Hostia: Beata Kereštanová, riaditeľka Múzea a centra kultúry južného Zemplína, Trebišov Eduard Belušák, historik, SNM, Bratislava Prirodzeným historickým centrom južného Zemplína je Trebišov. Výhodné klimatické podmienky prispeli k rozvoju poľnohospodárstva a súvisiacich remesiel. Najjužnejší výbežok východného Slovenska je však známy predovšetkým pestovaním viniča. No a synonymum výnimočnosti je svetoznáme tokajské víno. Nie je preto náhoda, že túto oblasť si vybrali za svoje sídlo mnohé významné šľachtické rody Uhorska a to už od stredoveku. Či už to boli napríklad Drughetovci, Csákyovci alebo Andrášiovci. V Trebišove nemôžeme prehliadnuť impozantnú stavbu kaštieľa uprostred rozľahlého parku. V súčasnosti je sídlom múzea s vyše desiatkou atraktívnych expozícií, ktorých väčšina nemá náprotivok v iných múzeách na Slovensku. 00:53:55 Wed, 10 Jun 2026 12:30:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000414/00041435-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000414/00041435-1.mp3 Hostia: Mária Kotorová, riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Samuel Bruss, Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou. Architektonickou dominantou východoslovenskej obce Hanušovce nad Topľou je renesančno-barokový kaštieľ, ktorý postavili na prelome 17. a 18. storočia. Nazývajú ho podľa niekdajších majiteľov - Dežőfiovcoch. Jeho charakteristickými črtami sú výrazné nárožné veže a bohatá štuková výzdoba interiéru a fasády kaštieľa. Kaštieľ je v súčasnosti sídlom Vlastivedného múzea s cennou národopisnou, historickou a prírodovedeckou expozíciou. Múzeum sa posledné roky špecializuje na dokumentáciu vysťahovalectva do Severnej Ameriky na prelome 19. a 20. storočia. Hostia: Mária Kotorová, riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Samuel Bruss, Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou. Architektonickou dominantou východoslovenskej obce Hanušovce nad Topľou je renesančno-barokový kaštieľ, ktorý postavili na prelome 17. a 18. storočia. Nazývajú ho podľa niekdajších majiteľov - Dežőfiovcoch. Jeho charakteristickými črtami sú výrazné nárožné veže a bohatá štuková výzdoba interiéru a fasády kaštieľa. Kaštieľ je v súčasnosti sídlom Vlastivedného múzea s cennou národopisnou, historickou a prírodovedeckou expozíciou. Múzeum sa posledné roky špecializuje na dokumentáciu vysťahovalectva do Severnej Ameriky na prelome 19. a 20. storočia. 00:56:30 Wed, 10 Jun 2026 12:28:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000404/00040429-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0004/000404/00040429-1.mp3 Hostia: Mária Novotná a Magdaléna Janovská Hostia: Mária Novotná a Magdaléna Janovská 00:59:55 Wed, 10 Jun 2026 12:26:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000395/00039548-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000395/00039548-1.mp3 Hostia: Peter Maráky a Michal Čajka Je jedno odkiaľ prichádzate do Oravského Podzámku, či už zo severozápadu dolu serpentínami od Hruštína, alebo zo severovýchodu po starej ceste od Tvrdošína alebo z juhu od Dolného Kubína - vždy vás ohúri mohutné bralo a na ňom hrad. Má absolútne nezameniteľnú siluetu vysoko nad brehmi rieky Orava. Príbeh Oravského hradu sa vám v tomto pokračovaní cyklu pokúsia priblížiť doktor Peter Maráky a Michal Čajka, historik a archeológ Oravského múzea. Hostia: Peter Maráky a Michal Čajka Je jedno odkiaľ prichádzate do Oravského Podzámku, či už zo severozápadu dolu serpentínami od Hruštína, alebo zo severovýchodu po starej ceste od Tvrdošína alebo z juhu od Dolného Kubína - vždy vás ohúri mohutné bralo a na ňom hrad. Má absolútne nezameniteľnú siluetu vysoko nad brehmi rieky Orava. Príbeh Oravského hradu sa vám v tomto pokračovaní cyklu pokúsia priblížiť doktor Peter Maráky a Michal Čajka, historik a archeológ Oravského múzea. 00:59:35 Wed, 10 Jun 2026 12:24:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000395/00039547-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000395/00039547-1.mp3 Hosť: Jozef Keppert, riaditeľ Vlastivedného múzea v Galante Galantský neogotický kaštieľ, bez ktorého by toto juhoslovenské mesto stratilo podstatnú časť svojej identity, obnovujú už viac ako tri desaťročia. Na zásadný posun v tempe obnovy však ešte len čaká. Vytrvale o jeho obnovu zápasí nielen Vlastivedné múzeum, ktoré v kaštieli malo už v minulosti svoje sídlo, ale aj mnoho miestnych aktivistov, ktorí majú podporu vedenia mesta pri hľadaní zdrojov na obnovu objektu. Pamätná publikácia, ktorá vyšla k 770.výročiu prvej písomnej zmienky o Galante, všetkým pripomenula, že po roku 1920, keď zanikli majetkové väzby rodiny k mestu a okoliu, jediným putom medzi Esterháziovcami a Galantou boli pieta a úcta ku koreňom. Hosť: Jozef Keppert, riaditeľ Vlastivedného múzea v Galante Galantský neogotický kaštieľ, bez ktorého by toto juhoslovenské mesto stratilo podstatnú časť svojej identity, obnovujú už viac ako tri desaťročia. Na zásadný posun v tempe obnovy však ešte len čaká. Vytrvale o jeho obnovu zápasí nielen Vlastivedné múzeum, ktoré v kaštieli malo už v minulosti svoje sídlo, ale aj mnoho miestnych aktivistov, ktorí majú podporu vedenia mesta pri hľadaní zdrojov na obnovu objektu. Pamätná publikácia, ktorá vyšla k 770.výročiu prvej písomnej zmienky o Galante, všetkým pripomenula, že po roku 1920, keď zanikli majetkové väzby rodiny k mestu a okoliu, jediným putom medzi Esterháziovcami a Galantou boli pieta a úcta ku koreňom. 00:56:42 Wed, 10 Jun 2026 12:22:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000376/00037619-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000376/00037619-1.mp3 Hosť: PhDr. Zdeněk Farkaš, Archeologické múzeum - SNM, Bratislava Prvé správy o hrade Pajštún sú z poslednej štvrtiny 13.storočia. Spolu s ostatnými hradmi v malých Karpatoch preberá funkciu ochrany západných hraníc Uhorského kráľovstva. Tú spočiatku zabezpečovali komitátne vodné hrady, ku ktorým patrili Holíč či Šaštín. Z hradu zostali síce len ruiny, ale je veľmi obľúbeným cieľom turistických vychádzok kvôli výhľadu do krajiny a jeho bralo sa stalo známym tréningovým miestom horolezcov. Hosť: PhDr. Zdeněk Farkaš, Archeologické múzeum - SNM, Bratislava Prvé správy o hrade Pajštún sú z poslednej štvrtiny 13.storočia. Spolu s ostatnými hradmi v malých Karpatoch preberá funkciu ochrany západných hraníc Uhorského kráľovstva. Tú spočiatku zabezpečovali komitátne vodné hrady, ku ktorým patrili Holíč či Šaštín. Z hradu zostali síce len ruiny, ale je veľmi obľúbeným cieľom turistických vychádzok kvôli výhľadu do krajiny a jeho bralo sa stalo známym tréningovým miestom horolezcov. 00:56:57 Wed, 10 Jun 2026 12:20:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000374/00037425-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000374/00037425-1.mp3 Hosť: PhDr. Zdeněk Farkaš, Archeologické múzeum SNM, Bratislava Hrad, o ktorom dnes budeme hovoriť je vidieť zo široka-ďaleka a je vizuálnou dominantou juhozápadných svahov Malých Karpát. Kontroloval západnú hranicu Uhorska spolu s hradmi Branč, Korlátka, Ostrý Kameň, Šaštín, Holíč či Pajštún. Aj keď je to už vyše 300 rokov zrúcanina, stále nás upúta svojou mohutnosťou a patrí k najnavštevovanejším lokalitám tohto druhu na Záhorí. Hosť: PhDr. Zdeněk Farkaš, Archeologické múzeum SNM, Bratislava Hrad, o ktorom dnes budeme hovoriť je vidieť zo široka-ďaleka a je vizuálnou dominantou juhozápadných svahov Malých Karpát. Kontroloval západnú hranicu Uhorska spolu s hradmi Branč, Korlátka, Ostrý Kameň, Šaštín, Holíč či Pajštún. Aj keď je to už vyše 300 rokov zrúcanina, stále nás upúta svojou mohutnosťou a patrí k najnavštevovanejším lokalitám tohto druhu na Záhorí. 00:57:45 Wed, 10 Jun 2026 12:18:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000362/00036298-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000362/00036298-1.mp3 Hosť: PhDr. Mojmír Choma, katedra archeológie FiF UK, Bratislava Uhorský kráľ Belo IV v druhej polovici 13.storočia podporoval výstavbu kamenných hradov, lebo zvyšovali obranyschopnosť krajiny. Popri starších hradoch pribudol po mongolskom vpáde veľký počet nových. Ich stavebníkmi boli bohaté šľachtické rody. Napríklad na uhorsko-českej hranici Abovci postavili hrady Branč a Dobrá Voda. Severnejšie od nich Kazimírovi synovia z rodu Hunt-Poznanovcov postavili hrady Čachtice a Tematín. Spolu s hradmi Trenčín, Beckov a Čachtice bol v systéme ochrany a kontroly pohraničných priesmykov, či už na pravom brehu Váhu, tesne pri hranici s Českým kráľovstvom alebo aj na ľavom brehu rieky, smerom do vnútrozemia Uhorska, smerom na východ. Pred svojím zánikom predstavoval kompaktnú a pohodlnú pevnosť. Neopravovaný hrad sa po povstaní Františka II. Rákocziho začal rozpadať, ale jeho ruina je už vyše 300 rokov stále neprehliadnuteľným bodom na výbežku Považského Inovca medzi Piešťanmi a hradom Beckov. Hosť: PhDr. Mojmír Choma, katedra archeológie FiF UK, Bratislava Uhorský kráľ Belo IV v druhej polovici 13.storočia podporoval výstavbu kamenných hradov, lebo zvyšovali obranyschopnosť krajiny. Popri starších hradoch pribudol po mongolskom vpáde veľký počet nových. Ich stavebníkmi boli bohaté šľachtické rody. Napríklad na uhorsko-českej hranici Abovci postavili hrady Branč a Dobrá Voda. Severnejšie od nich Kazimírovi synovia z rodu Hunt-Poznanovcov postavili hrady Čachtice a Tematín. Spolu s hradmi Trenčín, Beckov a Čachtice bol v systéme ochrany a kontroly pohraničných priesmykov, či už na pravom brehu Váhu, tesne pri hranici s Českým kráľovstvom alebo aj na ľavom brehu rieky, smerom do vnútrozemia Uhorska, smerom na východ. Pred svojím zánikom predstavoval kompaktnú a pohodlnú pevnosť. Neopravovaný hrad sa po povstaní Františka II. Rákocziho začal rozpadať, ale jeho ruina je už vyše 300 rokov stále neprehliadnuteľným bodom na výbežku Považského Inovca medzi Piešťanmi a hradom Beckov. 00:55:59 Wed, 10 Jun 2026 12:16:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000352/00035236-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000352/00035236-1.mp3 Hostia: Daniela Dvořáková, Ivan Mrva Skalné bralo na okraji Považského Inovca už v najstarších časoch získalo pozornosť našich predkov. Archeologické nálezy dokumentujú významné veľkomoravské hradisko z druhej polovice 9. storočia. Jeho rastúci význam vyústil do vybudovania kamenného hradu. Odbornými sprievodcami po hrade Beckov budú historici - Daniela Dvořáková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a Ivan Mrva z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Hostia: Daniela Dvořáková, Ivan Mrva Skalné bralo na okraji Považského Inovca už v najstarších časoch získalo pozornosť našich predkov. Archeologické nálezy dokumentujú významné veľkomoravské hradisko z druhej polovice 9. storočia. Jeho rastúci význam vyústil do vybudovania kamenného hradu. Odbornými sprievodcami po hrade Beckov budú historici - Daniela Dvořáková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a Ivan Mrva z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. 00:56:51 Wed, 10 Jun 2026 12:14:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000339/00033956-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000339/00033956-1.mp3 Hostia: archeológ Jozef Moravčík a riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš Považský hrad, alebo Bystrický hrad, alebo Bystrica sa nachádza na pravom brehu Váhu na strmom kopci vychádzajúcom z Javorníkov. Je to nadmorská výška 437 metrov. Pod jeho úpätím sú aj dva rozsiahle kaštiele, ktoré vznikli už v 17. storočí. Hričovský hrad umiestnený na skalnej ihle patrí k najstarším hradom na Považí. Prvá písomná zmienka už o opevnenom hrade je z roku 1254. Hostia: archeológ Jozef Moravčík a riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš Považský hrad, alebo Bystrický hrad, alebo Bystrica sa nachádza na pravom brehu Váhu na strmom kopci vychádzajúcom z Javorníkov. Je to nadmorská výška 437 metrov. Pod jeho úpätím sú aj dva rozsiahle kaštiele, ktoré vznikli už v 17. storočí. Hričovský hrad umiestnený na skalnej ihle patrí k najstarším hradom na Považí. Prvá písomná zmienka už o opevnenom hrade je z roku 1254. 00:51:36 Wed, 10 Jun 2026 12:12:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002343/00234310-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002343/00234310-1.mp3 Hosť: PhDr. Kristína Zvedelová, historička umenia Malebná Turčianska kotlina už dávnejšie má aj druhé, ľudovejšie pomenovanie - turčianska záhradka. Mimoriadnou pozoruhodnosťou tohto regiónu je to, že nielen každá dedina či obec má osobitý ráz, ale v každej z nich vyniká starobylý kostol- či už evanjelický alebo katolícky. V každej z nich má záujemca o dejiny či umenie viac-menej povinnosť sa zastaviť. Medzi takéto miesta patria aj Diviaky v Hornom Turci. O dvoch tamojších kaštieľoch budeme dnes hovoriť. Hosť: PhDr. Kristína Zvedelová, historička umenia Malebná Turčianska kotlina už dávnejšie má aj druhé, ľudovejšie pomenovanie - turčianska záhradka. Mimoriadnou pozoruhodnosťou tohto regiónu je to, že nielen každá dedina či obec má osobitý ráz, ale v každej z nich vyniká starobylý kostol- či už evanjelický alebo katolícky. V každej z nich má záujemca o dejiny či umenie viac-menej povinnosť sa zastaviť. Medzi takéto miesta patria aj Diviaky v Hornom Turci. O dvoch tamojších kaštieľoch budeme dnes hovoriť. 00:54:33 Wed, 10 Jun 2026 12:10:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000330/00033051-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000330/00033051-1.mp3 Účinkujú: Jozef Moravčík, archeológ a historik, PhDr Miloš Dudáš, Krajský pamiatkový úrad v Žiline, riaditeľ, Alfréd Swan a Peter Turčík. Horské pásma Malej Fatry a Veľkej Fatry obopínajú Turčiansku kotlinu zo všetkých strán. Osou tohto naozaj malebného a po všetkých stránkach príťažlivého regiónu je rieka Turiec, tečúca z juhu na sever. Turiec pramení neďaleko obce Turček pod horou so zvláštnym názvom Flochova a tečie dole kotlinou smerom na sever, aby sa vo Vrútkach spojil s Váhom. Preto sa oblasti okolo Martina, Vrútok, Sučian, Turian hovorí Dolný Turiec a mestá a obce ako sú napríklad Turčianske Teplice, Diviaky, Slovenské Pravno, spomínaný Turček, Mošovce, Blatnica a aj Kláštor pod Znievom patria do Horného Turca. Dnes budeme hovoriť o ďalšom významnom hrade, ktorý je síce už dávno ruinou ale jeho genius loci vtlačil do dejín Slovenska nezmazateľnú kapitolu. Budeme teda hovoriť o hrade Zniev. Hosťami v štúdiu sú - historik a archeológ Jozef Moravčík a riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline a súčasne pedagóg Žilinskej univerzity Miloš Dudáš. Účinkujú: Jozef Moravčík, archeológ a historik, PhDr Miloš Dudáš, Krajský pamiatkový úrad v Žiline, riaditeľ, Alfréd Swan a Peter Turčík. Horské pásma Malej Fatry a Veľkej Fatry obopínajú Turčiansku kotlinu zo všetkých strán. Osou tohto naozaj malebného a po všetkých stránkach príťažlivého regiónu je rieka Turiec, tečúca z juhu na sever. Turiec pramení neďaleko obce Turček pod horou so zvláštnym názvom Flochova a tečie dole kotlinou smerom na sever, aby sa vo Vrútkach spojil s Váhom. Preto sa oblasti okolo Martina, Vrútok, Sučian, Turian hovorí Dolný Turiec a mestá a obce ako sú napríklad Turčianske Teplice, Diviaky, Slovenské Pravno, spomínaný Turček, Mošovce, Blatnica a aj Kláštor pod Znievom patria do Horného Turca. Dnes budeme hovoriť o ďalšom významnom hrade, ktorý je síce už dávno ruinou ale jeho genius loci vtlačil do dejín Slovenska nezmazateľnú kapitolu. Budeme teda hovoriť o hrade Zniev. Hosťami v štúdiu sú - historik a archeológ Jozef Moravčík a riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline a súčasne pedagóg Žilinskej univerzity Miloš Dudáš. 00:54:00 Wed, 10 Jun 2026 12:08:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000304/00030438-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0003/000304/00030438-1.mp3 Účinkujú: Jozef Moravčík, archeológ a historik, PhDr Miloš Dudáš, Krajský pamiatkový úrad v Žiline, riaditeľ, Alfréd Swan a Peter Turčík. Dnes navštívime v rámci vzdelávacieho cyklu Hrady a zámky Horný Turiec. Neďaleko obce s dávnym osídlením - Blatnica - je vo vyústení Gaderskej doliny hrad. Blatnica na seba upozornila európskych historikov a archeológov nálezom slávneho meča, patriaceho slovanskému veľmožovi. V Blatnici nájdeme nielen zachovalú architektúru tamojších olejkárov a šafraníkov, ale aj múzeum etnografa a fotografa Karola Plicku. Sprievodcami po tomto hrade a jeho okolí budú - historik a archeológ Jozef Moravčík a riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline a pedagóg na Žilinskej univerzite Miloš Dudáš. Účinkujú: Jozef Moravčík, archeológ a historik, PhDr Miloš Dudáš, Krajský pamiatkový úrad v Žiline, riaditeľ, Alfréd Swan a Peter Turčík. Dnes navštívime v rámci vzdelávacieho cyklu Hrady a zámky Horný Turiec. Neďaleko obce s dávnym osídlením - Blatnica - je vo vyústení Gaderskej doliny hrad. Blatnica na seba upozornila európskych historikov a archeológov nálezom slávneho meča, patriaceho slovanskému veľmožovi. V Blatnici nájdeme nielen zachovalú architektúru tamojších olejkárov a šafraníkov, ale aj múzeum etnografa a fotografa Karola Plicku. Sprievodcami po tomto hrade a jeho okolí budú - historik a archeológ Jozef Moravčík a riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline a pedagóg na Žilinskej univerzite Miloš Dudáš. 00:55:42 Wed, 10 Jun 2026 12:06:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0002/000298/00029830-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0002/000298/00029830-1.mp3 Hosť: Mgr. Peter Grznár, Krajský pamiatkový úrad, Trnava Hrad Branč patrí do sústavy stredovekých fortifikácií na pravom brehu dolného toku Váhu. Nachádza sa na severovýchode Záhorskej nížiny, na rozhraní Bielych a Malých Karpát. Bol svedkom nielen sporov Uhorska s Českým kráľovstvom ale aj tvrdých represálií voči evanjelikom po smutne preslávených bratislavských súdoch v časoch radikálnej rekatolizácie po Vešeléniho sprisahaní. Hosť: Mgr. Peter Grznár, Krajský pamiatkový úrad, Trnava Hrad Branč patrí do sústavy stredovekých fortifikácií na pravom brehu dolného toku Váhu. Nachádza sa na severovýchode Záhorskej nížiny, na rozhraní Bielych a Malých Karpát. Bol svedkom nielen sporov Uhorska s Českým kráľovstvom ale aj tvrdých represálií voči evanjelikom po smutne preslávených bratislavských súdoch v časoch radikálnej rekatolizácie po Vešeléniho sprisahaní. 00:51:01 Wed, 10 Jun 2026 12:04:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0002/000285/00028560-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0002/000285/00028560-1.mp3 Hosť: Mgr. Michal Šimkovic, historik umenia, ďalej účinkujú Peter Turčík a Alfréd Swan. Do areálu hradu Šomoška, o ktorom dnes budeme hovoriť, ale aj jeho širšieho okolia, sa ešte v nedávnej minulosti návštevník len tak ľahko nedostal. Návštevu ste museli ohlásiť vopred colníkom a policajtom- teda Verejnej bezpečnosti, ako sa vtedy volalo. Hrad totiž stojí presne na štátnej hranici Slovenska a Maďarska. Našťastie tieto obmedzenia už desaťročia neplatia a tak tento zaujímavý hrad je prístupný bez problémov z jednej i druhej strany dnes už symbolických štátnych hraníc. Hosťom v štúdiu je historik umenia Michal Šimkovic, znalec hradov predovšetkým v oblasti južného Slovenska. Hosť: Mgr. Michal Šimkovic, historik umenia, ďalej účinkujú Peter Turčík a Alfréd Swan. Do areálu hradu Šomoška, o ktorom dnes budeme hovoriť, ale aj jeho širšieho okolia, sa ešte v nedávnej minulosti návštevník len tak ľahko nedostal. Návštevu ste museli ohlásiť vopred colníkom a policajtom- teda Verejnej bezpečnosti, ako sa vtedy volalo. Hrad totiž stojí presne na štátnej hranici Slovenska a Maďarska. Našťastie tieto obmedzenia už desaťročia neplatia a tak tento zaujímavý hrad je prístupný bez problémov z jednej i druhej strany dnes už symbolických štátnych hraníc. Hosťom v štúdiu je historik umenia Michal Šimkovic, znalec hradov predovšetkým v oblasti južného Slovenska. 00:57:21 Wed, 10 Jun 2026 12:02:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0002/000279/00027915-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0002/000279/00027915-1.mp3 Komu je seriál určený? Zjednodušene povedané, ide o vlastivedný cyklus. To znamená, že je určený všetkým, ktorí majú záujem o históriu, o svoje okolie, svoj región. Je pre všetkých, ktorí po Slovensku cestujú, hľadajú nové a zaujímavé informácie. Tvorcovia dúfajú, že sa im podarí vás inšpirovať k návšteve týchto kamenných svedkov našej histórie. Dozviete sa nielen zaujímavosti o stavebno-historickom vývoji danej lokality, ale aj o ich bývalých majiteľoch a súčasnom využití, teda o tom, čo môžu nájsť v bohatých zbierkových fondoch. Moderátorom a redaktorom bol Peter Turčík a odborným garantom cyklu historik PhDr. Peter Maráky. Komu je seriál určený? Zjednodušene povedané, ide o vlastivedný cyklus. To znamená, že je určený všetkým, ktorí majú záujem o históriu, o svoje okolie, svoj región. Je pre všetkých, ktorí po Slovensku cestujú, hľadajú nové a zaujímavé informácie. Tvorcovia dúfajú, že sa im podarí vás inšpirovať k návšteve týchto kamenných svedkov našej histórie. Dozviete sa nielen zaujímavosti o stavebno-historickom vývoji danej lokality, ale aj o ich bývalých majiteľoch a súčasnom využití, teda o tom, čo môžu nájsť v bohatých zbierkových fondoch. Moderátorom a redaktorom bol Peter Turčík a odborným garantom cyklu historik PhDr. Peter Maráky. 00:54:17 Wed, 10 Jun 2026 12:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002363/00236370-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0023/002363/00236370-1.mp3