sk STVR http://api.rtvs.sk/xml/radio_archive.xml?series=11708 Cestu k rozhlasu ako ho poznáme v súčasnosti pripravili vynálezy a objavy ešte z 19.storočia. Či už to boli výskumy a praktické využitie elektrického a magnetického poľa, vynález telegrafu, zdôvodnenie existencie elektromagnetických vĺn, patentovanie telegrafu, telefónu, mikrofónu, gramofónu, prvých bezdrôtových vysielačov a prijímačov a samozrejme reproduktoru. V Uhorsku vznikla roku 1893 podnikateľská spoločnosť Telefónhírmondó, ktorá abonentom hromadne po telefonických linkách poskytovala správy a neskôr prenosy operných predstavení. Po prvej svetovej vojne však prevládol bezdrôtový rádiový prenos slova a hudby na diaľku. Rádiofónia tak postupne nahradila rádiotelegrafiu aj v novovzniknutom Československu, a tak vôbec prvé rozhlasové pravidelné vysielanie začalo 18.mája 1923 večer o štvrť na deväť zo skautského stanu na letisku v Kbeloch pri Prahe. No a s termínom „rozhlas" sa stretávame po prvýkrát v novinovom článku J.D.Richarda, vlastným menom Richard Durdil a to v Národných listov 21.mája 1924. Termíny „rozhlas" respektíve „rádio" odvtedy v Československu postupne nahradili dovtedy používané názvy - rádiofónia - či anglické - broadcasting. V nasledujúcich deviatich pokračovaniach Rozhlasovej kroniky sa pokúsime priblížiť 90 - ročnú históriu pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku, ktoré začalo 2.októbra 1926 z Bratislavy. Pripomenieme si aj tie najdôležitejšie osobnosti, ktoré sa podieľali na technickom a programovom rozvoji rozhlasu u nás. Sprievodcom po dejinách rozhlasového vysielania bude dlhoročný pracovník Československého respektíve Slovenského rozhlasu a znalec jeho histórie Vladimír Draxler. Cestu k rozhlasu ako ho poznáme v súčasnosti pripravili vynálezy a objavy ešte z 19.storočia. Či už to boli výskumy a praktické využitie elektrického a magnetického poľa, vynález telegrafu, zdôvodnenie existencie elektromagnetických vĺn, patentovanie telegrafu, telefónu, mikrofónu, gramofónu, prvých bezdrôtových vysielačov a prijímačov a samozrejme reproduktoru. V Uhorsku vznikla roku 1893 podnikateľská spoločnosť Telefónhírmondó, ktorá abonentom hromadne po telefonických linkách poskytovala správy a neskôr prenosy operných predstavení. Po prvej svetovej vojne však prevládol bezdrôtový rádiový prenos slova a hudby na diaľku. Rádiofónia tak postupne nahradila rádiotelegrafiu aj v novovzniknutom Československu, a tak vôbec prvé rozhlasové pravidelné vysielanie začalo 18.mája 1923 večer o štvrť na deväť zo skautského stanu na letisku v Kbeloch pri Prahe. No a s termínom „rozhlas" sa stretávame po prvýkrát v novinovom článku J.D.Richarda, vlastným menom Richard Durdil a to v Národných listov 21.mája 1924. Termíny „rozhlas" respektíve „rádio" odvtedy v Československu postupne nahradili dovtedy používané názvy - rádiofónia - či anglické - broadcasting. V nasledujúcich deviatich pokračovaniach Rozhlasovej kroniky sa pokúsime priblížiť 90 - ročnú históriu pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku, ktoré začalo 2.októbra 1926 z Bratislavy. Pripomenieme si aj tie najdôležitejšie osobnosti, ktoré sa podieľali na technickom a programovom rozvoji rozhlasu u nás. Sprievodcom po dejinách rozhlasového vysielania bude dlhoročný pracovník Československého respektíve Slovenského rozhlasu a znalec jeho histórie Vladimír Draxler. 00:58:18 Thu, 02 Jul 2026 01:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112108-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112108-1.mp3 V dvadsiatych rokoch minulého storočia vďaka technickému pokroku prežíva rozhlasové vysielanie obrovský rozmach nielen v Spojených štátoch amerických. Tie boli vtedy lídrom v počte rozhlasových staníc a už v roku 1923 malo rádioprijímač dva milióny amerických domácností. Podobne rozhlasové vysielanie napreduje aj v Európe, nevynímajúc z toho aj Československo. Z Prahy začalo pravidelné vysielanie v máji 1923 a z Bratislavy v auguste 1926. Ani nie o rok neskôr začína sa s plnohodnotným vysielaním z Košíc. Začiatkom tridsiatych rokov v Bratislave, Košiciach i v Prahe sú už v prevádzke špeciálne budovy postavené výlučne pre výrobu rozhlasových programov. V druhom pokračovaní Rozhlasovej kroniky budeme hovoriť o histórii a rozvoji rozhlasového vysielania na Slovensku od polovice tridsiatych rokov do roku 1945. V dvadsiatych rokoch minulého storočia vďaka technickému pokroku prežíva rozhlasové vysielanie obrovský rozmach nielen v Spojených štátoch amerických. Tie boli vtedy lídrom v počte rozhlasových staníc a už v roku 1923 malo rádioprijímač dva milióny amerických domácností. Podobne rozhlasové vysielanie napreduje aj v Európe, nevynímajúc z toho aj Československo. Z Prahy začalo pravidelné vysielanie v máji 1923 a z Bratislavy v auguste 1926. Ani nie o rok neskôr začína sa s plnohodnotným vysielaním z Košíc. Začiatkom tridsiatych rokov v Bratislave, Košiciach i v Prahe sú už v prevádzke špeciálne budovy postavené výlučne pre výrobu rozhlasových programov. V druhom pokračovaní Rozhlasovej kroniky budeme hovoriť o histórii a rozvoji rozhlasového vysielania na Slovensku od polovice tridsiatych rokov do roku 1945. 00:56:04 Thu, 02 Jul 2026 00:58:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112105-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112105-1.mp3 Tretie pokračovanie rozhlasovej kroniky bude o období od skončenia druhej svetovej vojny až po začiatok televízneho vysielania na Slovensku v roku 1956. Najprv sa však trochu vrátime do vojnového obdobia a pripomenieme si programovú skladu vtedajšieho vysielania. Tretie pokračovanie rozhlasovej kroniky bude o období od skončenia druhej svetovej vojny až po začiatok televízneho vysielania na Slovensku v roku 1956. Najprv sa však trochu vrátime do vojnového obdobia a pripomenieme si programovú skladu vtedajšieho vysielania. 00:58:01 Thu, 02 Jul 2026 00:56:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112109-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112109-1.mp3 Po tom, čo komunisti prevzali absolútnu moc v Československu, v rozhlasovom vysielaní sa nepripúšťali akékoľvek kritické informácie o situácie doma a v komunistickom bloku, ale referovanie o dianí na Západe bolo najmä o nedostatkoch kapitalizmu. Všetko, čo pochádzalo zo Sovietskeho zväzu bolo nekriticky protežované, západné umenie nemalo šancu sa presadiť. Prísna cenzúra kontrolovala v rozhlase všetky programy, živé vysielanie či pôvodná dramatická tvorba nemali šancu. Až určitá liberalizácia koncom 50-tych rokov minulého storočia prináša zmeny v programovej štruktúre. Po tom, čo komunisti prevzali absolútnu moc v Československu, v rozhlasovom vysielaní sa nepripúšťali akékoľvek kritické informácie o situácie doma a v komunistickom bloku, ale referovanie o dianí na Západe bolo najmä o nedostatkoch kapitalizmu. Všetko, čo pochádzalo zo Sovietskeho zväzu bolo nekriticky protežované, západné umenie nemalo šancu sa presadiť. Prísna cenzúra kontrolovala v rozhlase všetky programy, živé vysielanie či pôvodná dramatická tvorba nemali šancu. Až určitá liberalizácia koncom 50-tych rokov minulého storočia prináša zmeny v programovej štruktúre. 00:53:45 Thu, 02 Jul 2026 00:54:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112104-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112104-1.mp3 Záver 60-tych rokov zásadným spôsobom na dve dekády ovplyvnil existenciu a produkciu Slovenského rozhlasu. Týmto predelom bol rok 1968, okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, následný návrat k praktikám neostalinistickej totalitnej politiky. Avšak naozaj svetlým bodom v začínajúcej temnote tzv. normalizácie bolo správanie vtedajšieho vedenia rozhlasu, ktorého riaditeľom bol Andrej Sarvaš, a stoviek redaktorov, technikov, zvukových majstrov ale aj mnohých umelcov na konci augusta 1968. Záver 60-tych rokov zásadným spôsobom na dve dekády ovplyvnil existenciu a produkciu Slovenského rozhlasu. Týmto predelom bol rok 1968, okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, následný návrat k praktikám neostalinistickej totalitnej politiky. Avšak naozaj svetlým bodom v začínajúcej temnote tzv. normalizácie bolo správanie vtedajšieho vedenia rozhlasu, ktorého riaditeľom bol Andrej Sarvaš, a stoviek redaktorov, technikov, zvukových majstrov ale aj mnohých umelcov na konci augusta 1968. 00:58:16 Thu, 02 Jul 2026 00:52:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112106-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112106-1.mp3 V piatej, minulej, kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku sme sa pomerne detailne venovali dôležitým momentom rozhlasového vysielania od roku 1968 až po záver 70-tych rokov. V nasledujúcej hodine sa pokúsime priblížiť ďalšie dôležité udalosti a osobnosti z histórie Slovenského rozhlasu až do pádu komunistického režimu. V piatej, minulej, kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku sme sa pomerne detailne venovali dôležitým momentom rozhlasového vysielania od roku 1968 až po záver 70-tych rokov. V nasledujúcej hodine sa pokúsime priblížiť ďalšie dôležité udalosti a osobnosti z histórie Slovenského rozhlasu až do pádu komunistického režimu. 00:58:39 Thu, 02 Jul 2026 00:50:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112111-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112111-1.mp3 Koniec komunistického režimu v Československu na prelome rokov1989 a 1990 mal samozrejme aj dopady na obsah vysielania Československého rozhlasu. Veľmi krátko, ani nie mesiac bol prvým ponovembrovým riaditeľom rozhlasu na Slovensku novinár, dlhoročný rozhlasový redaktor Viliam Roth. Už v polovici januára 1990 však nastúpil na tento post skúsený žurnalista, televízny dramaturg, divadelný publicista a kritik Vladimír Štefko. Na čele rozhlasu bol v asi najhektickejších časoch od konca 2.svetovej vojny - v priebehu štyroch rokov sa udiali zásadné politické zmeny v štáte, prebehla úplná reorganizácia rozhlasového vysielania, začína tvrdá konkurencia komerčných rozhlasových staníc. Boli to časy delenia Československej federácie, obdobie zápasu o charakter samostatnej Slovenskej republiky. O tomto období bude siedme pokračovanie Rozhlasovej kroniky, v ktorej reflektujeme významné udalosti v histórii rozhlasového vysielania na Slovensku od roku 1926 do súčasnosti. Spolu s riaditeľom Slovenského rozhlasu v rokoch 1990-1994 profesorom Vladimírom Štefkom pozýva k počúvaniu redaktor a moderátor Peter Turčík. Koniec komunistického režimu v Československu na prelome rokov1989 a 1990 mal samozrejme aj dopady na obsah vysielania Československého rozhlasu. Veľmi krátko, ani nie mesiac bol prvým ponovembrovým riaditeľom rozhlasu na Slovensku novinár, dlhoročný rozhlasový redaktor Viliam Roth. Už v polovici januára 1990 však nastúpil na tento post skúsený žurnalista, televízny dramaturg, divadelný publicista a kritik Vladimír Štefko. Na čele rozhlasu bol v asi najhektickejších časoch od konca 2.svetovej vojny - v priebehu štyroch rokov sa udiali zásadné politické zmeny v štáte, prebehla úplná reorganizácia rozhlasového vysielania, začína tvrdá konkurencia komerčných rozhlasových staníc. Boli to časy delenia Československej federácie, obdobie zápasu o charakter samostatnej Slovenskej republiky. O tomto období bude siedme pokračovanie Rozhlasovej kroniky, v ktorej reflektujeme významné udalosti v histórii rozhlasového vysielania na Slovensku od roku 1926 do súčasnosti. Spolu s riaditeľom Slovenského rozhlasu v rokoch 1990-1994 profesorom Vladimírom Štefkom pozýva k počúvaniu redaktor a moderátor Peter Turčík. 00:59:47 Thu, 02 Jul 2026 00:48:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001166/00116613-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001166/00116613-1.mp3 V siedmej - minulej - kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku, sme sa venovali asi najkomplikovanejšiemu obdobiu v histórii Slovenského rozhlasu od konca 2.svetovej vojny. Bolo to obdobie rokov 1990 až 1994, kedy sa nielenže zmenil politický režim ale zanikol aj spoločný Československý rozhlas a súčasne aj spoločný štát - Česká a Slovenská federatívna republika. V nasledujúcej hodine sa pokúsime priblížiť ďalšie dôležité udalosti a osobnosti z pohľadu Jaroslava Rezníka mladšieho, ktorý stál na čele verejnoprávneho rozhlasu v rokoch 1997-2005. Ja len dodám ešte, že so Slovenským rozhlasom bol priamo previazaný už od roku 1993. V siedmej - minulej - kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku, sme sa venovali asi najkomplikovanejšiemu obdobiu v histórii Slovenského rozhlasu od konca 2.svetovej vojny. Bolo to obdobie rokov 1990 až 1994, kedy sa nielenže zmenil politický režim ale zanikol aj spoločný Československý rozhlas a súčasne aj spoločný štát - Česká a Slovenská federatívna republika. V nasledujúcej hodine sa pokúsime priblížiť ďalšie dôležité udalosti a osobnosti z pohľadu Jaroslava Rezníka mladšieho, ktorý stál na čele verejnoprávneho rozhlasu v rokoch 1997-2005. Ja len dodám ešte, že so Slovenským rozhlasom bol priamo previazaný už od roku 1993. 00:57:56 Thu, 02 Jul 2026 00:46:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112114-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112114-1.mp3 Predposledná kapitolka Rozhlasovej kroniky zachytáva obdobie ďalšej zásadnej zmeny v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku. Nielen v tom zmysle, že na jar roku 2006 nastupuje na post generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu žena, mimochodom zatiaľ jediná v celej histórii rozhlasového vysielania na Slovensku i v Čechách a to od roku 1923. Bola však aj zároveň vôbec posledná riaditeľka Slovenského rozhlasu ako samostatnej inštitúcie a súčasne sa stala prvým generálnym riaditeľom inštitúcie, ktorá v roku 2011 vznikla zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. O tomto období bude deviate pokračovanie Rozhlasovej kroniky, v ktorej reflektujeme významné udalosti v histórii rozhlasového vysielania na Slovensku od roku 1926 do súčasnosti. Spolu s generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu v rokoch 2006 až 2011 a potom až do polovice roka 2012 aj generálnou riaditeľkou Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavou Zemkovou pozýva k počúvaniu Rozhlasovej kroniky redaktor a moderátor Peter Turčík. Predposledná kapitolka Rozhlasovej kroniky zachytáva obdobie ďalšej zásadnej zmeny v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku. Nielen v tom zmysle, že na jar roku 2006 nastupuje na post generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu žena, mimochodom zatiaľ jediná v celej histórii rozhlasového vysielania na Slovensku i v Čechách a to od roku 1923. Bola však aj zároveň vôbec posledná riaditeľka Slovenského rozhlasu ako samostatnej inštitúcie a súčasne sa stala prvým generálnym riaditeľom inštitúcie, ktorá v roku 2011 vznikla zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. O tomto období bude deviate pokračovanie Rozhlasovej kroniky, v ktorej reflektujeme významné udalosti v histórii rozhlasového vysielania na Slovensku od roku 1926 do súčasnosti. Spolu s generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu v rokoch 2006 až 2011 a potom až do polovice roka 2012 aj generálnou riaditeľkou Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavou Zemkovou pozýva k počúvaniu Rozhlasovej kroniky redaktor a moderátor Peter Turčík. 00:58:39 Thu, 02 Jul 2026 00:44:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112110-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0011/001121/00112110-1.mp3 Jedným z tých, ktorí boli riaditeľmi Slovenského rozhlasu po roku 1990 bol aj Ľuboš Machaj. V rokoch 2006 až 2010 zastával pozíciu riaditeľa sekcie programu. Podľa aktuálneho súpisu produkcie, na ktorej sa autorsky alebo dramaturgicky podieľal, je v archíve Slovenského rozhlasu vyše 1200 položiek. Niekoľko ukážok z nich bude aj súčasťou nasledujúceho rozhovoru, ktorý bude aj subjektívnou reflexiou obdobia, kedy bol programovým riaditeľom. Jedným z tých, ktorí boli riaditeľmi Slovenského rozhlasu po roku 1990 bol aj Ľuboš Machaj. V rokoch 2006 až 2010 zastával pozíciu riaditeľa sekcie programu. Podľa aktuálneho súpisu produkcie, na ktorej sa autorsky alebo dramaturgicky podieľal, je v archíve Slovenského rozhlasu vyše 1200 položiek. Niekoľko ukážok z nich bude aj súčasťou nasledujúceho rozhovoru, ktorý bude aj subjektívnou reflexiou obdobia, kedy bol programovým riaditeľom. 00:57:09 Thu, 02 Jul 2026 00:40:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003237/00323781-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003237/00323781-1.mp3 Pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku začalo 3. augusta 1926. No a počas tých 95-tich rokov sa menili názvy inštitúcie a samozrejme prichádzali a odchádzali jeho šéfovia. V medzivojnovom období bol riaditeľom odbočky Radiojournalu na Slovensku Ladislav Moyš a po ňom Miloš Ruppeldt. Počas 2.svetovej vojny bol riaditeľom Slovenského rozhlasu Emil Rusko. Spisovateľ Dobroslav Chrobák a potom Jozef Vrabec či Andrej Sarvaš sa stali jednými z viacerých povojnových riaditeľov Československého rozhlasu na Slovensku , ako znel jeho názov od roku 1952 nasledujúce štyri desaťročia. S pomenovaním Slovenský rozhlas sme sa stretávali od roku 1991 dve dekády, až do zlúčenia so Slovenskou televíziou. V súčasnosti je Slovenský rozhlas súčasťou Rozhlasu a televízie Slovenska a od roku 2017 je jeho programovým riaditeľom Michal Dzurjanin. Pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku začalo 3. augusta 1926. No a počas tých 95-tich rokov sa menili názvy inštitúcie a samozrejme prichádzali a odchádzali jeho šéfovia. V medzivojnovom období bol riaditeľom odbočky Radiojournalu na Slovensku Ladislav Moyš a po ňom Miloš Ruppeldt. Počas 2.svetovej vojny bol riaditeľom Slovenského rozhlasu Emil Rusko. Spisovateľ Dobroslav Chrobák a potom Jozef Vrabec či Andrej Sarvaš sa stali jednými z viacerých povojnových riaditeľov Československého rozhlasu na Slovensku , ako znel jeho názov od roku 1952 nasledujúce štyri desaťročia. S pomenovaním Slovenský rozhlas sme sa stretávali od roku 1991 dve dekády, až do zlúčenia so Slovenskou televíziou. V súčasnosti je Slovenský rozhlas súčasťou Rozhlasu a televízie Slovenska a od roku 2017 je jeho programovým riaditeľom Michal Dzurjanin. 00:55:35 Thu, 02 Jul 2026 00:38:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003237/00323782-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003237/00323782-1.mp3 Posledný rozhovor vznikol v rámci cyklu relácií "Ľudia, fakty, udalosti" a ponúkame vám ho ako bonus a doplnenie Rozhlasovej kroniky: Československý rozhlas bola jeho žurnalistická materská loď vyše dvadsať rokov. Novinárske ostrohy si však najprv štyri roky brúsil v Podtatranských novinách a súčasne v košickom štúdiu Československého rozhlasu. V roku 1969 sa stal kmeňovým členom redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu v Bratislave. Na prelome rokov 1989 a 1990 bol 22 dní povereným riaditeľom Československého rozhlasu na Slovensku. Posledný rozhovor vznikol v rámci cyklu relácií "Ľudia, fakty, udalosti" a ponúkame vám ho ako bonus a doplnenie Rozhlasovej kroniky: Československý rozhlas bola jeho žurnalistická materská loď vyše dvadsať rokov. Novinárske ostrohy si však najprv štyri roky brúsil v Podtatranských novinách a súčasne v košickom štúdiu Československého rozhlasu. V roku 1969 sa stal kmeňovým členom redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu v Bratislave. Na prelome rokov 1989 a 1990 bol 22 dní povereným riaditeľom Československého rozhlasu na Slovensku. 00:57:45 Thu, 02 Jul 2026 00:36:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003244/00324433-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003244/00324433-1.mp3