sk STVR http://api.rtvs.sk/xml/radio_archive.xml?series=11751 Na úvod ako prvý dostal slovo historik staroveku doc. Pavol Valachovič z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborný konzultant a autor obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského, ktorá začala vychádzať v roku 1999. Na úvod ako prvý dostal slovo historik staroveku doc. Pavol Valachovič z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborný konzultant a autor obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského, ktorá začala vychádzať v roku 1999. 00:27:49 Sun, 06 Sep 2026 23:58:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248615-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248615-1.mp3 00:28:32 Sun, 06 Sep 2026 23:56:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248616-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248616-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:28:10 Sun, 06 Sep 2026 23:54:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248617-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248617-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:28:31 Sun, 06 Sep 2026 23:52:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248618-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248618-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:28:37 Sun, 06 Sep 2026 23:50:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248619-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248619-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:27:51 Sun, 06 Sep 2026 23:48:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248620-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248620-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:28:31 Sun, 06 Sep 2026 23:46:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248621-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248621-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:29:26 Sun, 06 Sep 2026 23:44:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248622-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248622-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:29:02 Sun, 06 Sep 2026 23:42:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248623-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248623-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:28:19 Sun, 06 Sep 2026 23:40:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248624-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248624-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:28:04 Sun, 06 Sep 2026 23:38:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248625-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248625-1.mp3 Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. Egyptské pyramídy obstáli u väčšiny antických, ale aj novodobých autorít ako jeden zo siedmich antických divov sveta. Okrem nich sú medzi nimi Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiov Zeus v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Maják na ostrove Faros. Tento výber zostavil staroveký učenec Filón a Filón zaradil pyramídy na prvé miesto. Vojtech Zamarovský vo svojej knihe teda prvému divu sveta venuje najväčší priestor - v interpretácii Petra Sklára ste túto kapitolu mohli počúvať v desiatich polhodinových reláciách. A treba pripomenúť, že Zamarovský sa k tomuto symbolu starovekého Egypta, k vrchom faraónov, ako pyramídy nazývajú Arabi, vrátil v ešte obsažnejšej 450-stranovej knihe Ich veličenstvá pyramídy. 00:28:30 Sun, 06 Sep 2026 23:36:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248626-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248626-1.mp3 Čím egyptské pyramídy udivujú už vyše 4000 rokov? Ako sa posunulo naše poznanie 60 rokov po vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta? O tom sme sa rozprávali s egyptológom dr.Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos, spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tel el Retábí a vedúcim Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v lokalite Duwejn Wad Hadž. Čím egyptské pyramídy udivujú už vyše 4000 rokov? Ako sa posunulo naše poznanie 60 rokov po vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta? O tom sme sa rozprávali s egyptológom dr.Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos, spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tel el Retábí a vedúcim Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v lokalite Duwejn Wad Hadž. 00:28:00 Sun, 06 Sep 2026 23:34:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248627-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248627-1.mp3 K egyptským pyramídam sme sa vrátili aj v druhej časti rozhovoru s egyptológom dr.Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos, spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tel el Retábí a vedúcim Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v lokalite Duwejn Wad Hadž. Hovorili sme v nej o tom, ako pomáhajú vo výskume nové technológie - čo objasnili a čo ostáva záhadou. K egyptským pyramídam sme sa vrátili aj v druhej časti rozhovoru s egyptológom dr.Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos, spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tel el Retábí a vedúcim Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v lokalite Duwejn Wad Hadž. Hovorili sme v nej o tom, ako pomáhajú vo výskume nové technológie - čo objasnili a čo ostáva záhadou. 00:29:40 Sun, 06 Sep 2026 23:32:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248628-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248628-1.mp3 Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... 00:29:51 Sun, 06 Sep 2026 23:30:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248629-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248629-1.mp3 Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... 00:29:55 Sun, 06 Sep 2026 23:28:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248630-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248630-1.mp3 Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... 00:28:21 Sun, 06 Sep 2026 23:26:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248631-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248631-1.mp3 Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... 00:29:11 Sun, 06 Sep 2026 23:24:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248632-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248632-1.mp3 Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... 00:28:36 Sun, 06 Sep 2026 23:22:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248633-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248633-1.mp3 Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... 00:28:03 Sun, 06 Sep 2026 23:20:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248634-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248634-1.mp3 Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... 00:28:41 Sun, 06 Sep 2026 23:18:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248635-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002486/00248635-1.mp3 Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón... 00:28:48 Sun, 06 Sep 2026 23:16:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002489/00248930-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002489/00248930-1.mp3 Semiramidiným visutým záhradám venuje Zamarovský vo svojej knihe veľký priestor - takisto ako pyramídam: v rozhlasovej podobe to predstavuje 8 polhodinových relácií. K Mezopotámii sa ešte dva razy vrátil. V archeologickej detektívke Na počiatku bol Sumer a v prerozprávaní Eposu o Gilgamešovi. Od roku 1960, keď Zamarovského kniha Za siedmimi divmi sveta vyšla, názor na tento div sveta prešiel niekoľkými peripetiami: kde sa Semiramidine visuté záhrady nachádzali a či vôbec existovali. Ich lokalizáciu spochybnil tiež unikátny nález pri irackom Mosule v roku 2017, potom čo extrémisti tzv. islamského štátu zničili hrobku proroka Jonáša. Aj o tom sme sa rozprávali s historikom a popularizátorom staroveku - doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Semiramidiným visutým záhradám venuje Zamarovský vo svojej knihe veľký priestor - takisto ako pyramídam: v rozhlasovej podobe to predstavuje 8 polhodinových relácií. K Mezopotámii sa ešte dva razy vrátil. V archeologickej detektívke Na počiatku bol Sumer a v prerozprávaní Eposu o Gilgamešovi. Od roku 1960, keď Zamarovského kniha Za siedmimi divmi sveta vyšla, názor na tento div sveta prešiel niekoľkými peripetiami: kde sa Semiramidine visuté záhrady nachádzali a či vôbec existovali. Ich lokalizáciu spochybnil tiež unikátny nález pri irackom Mosule v roku 2017, potom čo extrémisti tzv. islamského štátu zničili hrobku proroka Jonáša. Aj o tom sme sa rozprávali s historikom a popularizátorom staroveku - doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne. 00:29:55 Sun, 06 Sep 2026 23:14:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002489/00248931-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002489/00248931-1.mp3 Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... 00:27:58 Sun, 06 Sep 2026 23:12:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250194-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250194-1.mp3 Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... 00:27:30 Sun, 06 Sep 2026 23:10:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250195-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250195-1.mp3 Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... 00:28:25 Sun, 06 Sep 2026 23:08:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250196-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250196-1.mp3 Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... 00:29:02 Sun, 06 Sep 2026 23:06:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250197-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250197-1.mp3 Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete... 00:27:57 Sun, 06 Sep 2026 23:04:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250198-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250198-1.mp3 Počúvali sme rozprávanie Vojtecha Zamarovského o treťom dive antiky - o Artemidinom chráme v Efeze. Medzi sedem divov sveta tento architektonický skvost zaradil staroveký učenec Filón. Ani tento div staroveku nemôžeme navštíviť, pretože zmizol. Hoci - nie úplne bez stopy. Aké stopy po ňom predsa nachádzajú archeológovia a ako im pri tom pomáhajú moderné technológie? O tom sme hovorili s historikom staroveku doc.Pavlom Valachovičom z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborným konzultantom a autorom obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského. Počúvali sme rozprávanie Vojtecha Zamarovského o treťom dive antiky - o Artemidinom chráme v Efeze. Medzi sedem divov sveta tento architektonický skvost zaradil staroveký učenec Filón. Ani tento div staroveku nemôžeme navštíviť, pretože zmizol. Hoci - nie úplne bez stopy. Aké stopy po ňom predsa nachádzajú archeológovia a ako im pri tom pomáhajú moderné technológie? O tom sme hovorili s historikom staroveku doc.Pavlom Valachovičom z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborným konzultantom a autorom obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského. 00:30:06 Sun, 06 Sep 2026 23:02:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250199-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002501/00250199-1.mp3 V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. 00:28:23 Sun, 06 Sep 2026 23:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250200-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250200-1.mp3 V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. 00:28:40 Sun, 06 Sep 2026 22:58:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250201-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250201-1.mp3 V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. 00:28:34 Sun, 06 Sep 2026 22:56:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250203-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250203-1.mp3 V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. 00:29:04 Sun, 06 Sep 2026 22:54:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250204-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250204-1.mp3 V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche. 00:29:41 Sun, 06 Sep 2026 22:52:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250205-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002502/00250205-1.mp3 Medzi sedem divov sveta túto sochu najvyššieho olympského boha zaradil staroveký učenec Filón. V tejto časti cyklu sme sa rozprávali o nesmrteľnom diele, ktoré zmizlo, ale aj o tom, aké stopy po ňom archeológovia nachádzajú dodnes a ako nové technológie pomáhajú pri objasňovaní záhad tohto divu sveta. Hosťom bol historik staroveku doc.Pavol Valachovič z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborný konzultant a autor obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského. Medzi sedem divov sveta túto sochu najvyššieho olympského boha zaradil staroveký učenec Filón. V tejto časti cyklu sme sa rozprávali o nesmrteľnom diele, ktoré zmizlo, ale aj o tom, aké stopy po ňom archeológovia nachádzajú dodnes a ako nové technológie pomáhajú pri objasňovaní záhad tohto divu sveta. Hosťom bol historik staroveku doc.Pavol Valachovič z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborný konzultant a autor obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského. 00:29:05 Sun, 06 Sep 2026 22:50:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251490-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251490-1.mp3 Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum. Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum. 00:29:36 Sun, 06 Sep 2026 22:48:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251491-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251491-1.mp3 Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum. Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum. 00:28:29 Sun, 06 Sep 2026 22:46:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251492-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251492-1.mp3 Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum. Je málo miest na svete, kde veky vytvorili taký raj pre pútnika stáročiami, akým je úzky, nesčíselnými zálivmi zbrázdený pás západného pobrežia Malej Ázie. Tu stáli v časoch, keď ešte nikto netušil, že niekedy bude nejaký „kresťanský letopočet“, skvelé mestá s obdivuhodnými stavbami a ešte obdivuhodnejšími kvetmi kultúry, vypestovanými na záhonoch, ktoré boli niekde náhle skosené, inde pozvoľna opustené alebo starostlivo presadené – a všade nakoniec rozšliapané vojakmi najrôznejších ríš, ktoré sa nadúvali a praskali ako pľuzgiere. Najsevernejšie z týchto slávnych miest bola Trója; ich stuha pokračovala Larissou, Gargarami, Pergamom, Kýmou, Fókaiou, Smyrnou, Klazomenami, Kolofónom, Efezom, Magnéziou, Priénou, Milétom, Mylasami – najjužnejší bol Halikarnas. Toto mesto, Grékmi nazývané Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta a dal meno všetkým mauzóleám – Mauzóleum. 00:27:56 Sun, 06 Sep 2026 22:44:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251493-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251493-1.mp3 Mauzóleu v Halikarnase. Táto monumentálna stavba s výnimočnou sochárskou výzdobou patrí medzi sedem divov sveta podľa starovekého učenca Filóna, resp. podľa gréckej, či presnejšie helenistickej tradície. Tento pomník veľkej lásky stál v maloázijskom meste Halikarnas, dnes tureckom Bodrume. Čo sa z neho zachovalo a čo o ňom vieme 60 rokov po prvom vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta – o tom sme sa rozprávali s historikom staroveku doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Mauzóleu v Halikarnase. Táto monumentálna stavba s výnimočnou sochárskou výzdobou patrí medzi sedem divov sveta podľa starovekého učenca Filóna, resp. podľa gréckej, či presnejšie helenistickej tradície. Tento pomník veľkej lásky stál v maloázijskom meste Halikarnas, dnes tureckom Bodrume. Čo sa z neho zachovalo a čo o ňom vieme 60 rokov po prvom vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta – o tom sme sa rozprávali s historikom staroveku doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne. 00:29:30 Sun, 06 Sep 2026 22:42:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251494-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251494-1.mp3 Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius. Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius. 00:28:26 Sun, 06 Sep 2026 22:40:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251495-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251495-1.mp3 Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius. Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius. 00:28:57 Sun, 06 Sep 2026 22:38:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251496-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251496-1.mp3 Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius. Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius. 00:29:36 Sun, 06 Sep 2026 22:36:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251497-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251497-1.mp3 Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius. Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Helios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Helia,“ žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. „Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky zásoby a museli pomôcť medené bane celého sveta. Zahrnul Zeus Rodosanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Helia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo?“ S tými „baňami celého sveta“ Filón určite trochu preháňa. Ale čo sa týka výšky sochy „žiarivého boha“ – 30 – 32 metrov – uvádza najnižší údaj zo všetkých antických autorov. Iní píšu, že merala našich 40 až 50 metrov. Anonym z počiatku nášho letopočtu dokonca tvrdí, že stála rozkročená na dvoch protiľahlých hrádzach prístavu, takže lode, ktoré chceli pristáť na Rode, museli ju podplávať. Keď odhliadneme od správy tohto anonyma (správy anonymov sú beztak vždy prehnané a nevierohodné), ostávajú nám rozmery, ktoré nás v prvom okamihu nijako neohromia. Tridsať či päťdesiat metrov nie je mnoho – na dĺžku. Ale na výšku je to už továrenský komín alebo vežiak. A na sochu, mimochodom kovovú, je to viac ako dosť, aby bola divom techniky a umenia. Divom sveta. Zdá sa, že tento Rodoský kolos bol priťažký aj pre samu zem. Udržala ho na svojom chrbte len niečo vyše pol storočia. Potom ho striasla. „Aj ležiaci bol ešte zázrakom,“ píše Plínius. 00:28:08 Sun, 06 Sep 2026 22:34:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251498-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251498-1.mp3 Svojou výškou presahovala sochy nielen v staroveku, ale až do konca 19.storočia. Čo sa z nej zachovalo a čo o nej vieme 60 rokov po prvom vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta – o tom sme sa rozprávali s historikom staroveku doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Svojou výškou presahovala sochy nielen v staroveku, ale až do konca 19.storočia. Čo sa z nej zachovalo a čo o nej vieme 60 rokov po prvom vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta – o tom sme sa rozprávali s historikom staroveku doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne. 00:29:43 Sun, 06 Sep 2026 22:32:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251499-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002514/00251499-1.mp3 Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“. Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“. 00:29:19 Sun, 06 Sep 2026 22:30:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251500-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251500-1.mp3 Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“. Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“. 00:28:20 Sun, 06 Sep 2026 22:28:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251501-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251501-1.mp3 Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“. Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“. 00:27:54 Sun, 06 Sep 2026 22:26:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251502-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251502-1.mp3 Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“. Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“. 00:29:29 Sun, 06 Sep 2026 22:24:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251503-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251503-1.mp3 Filón sa o faroskom majáku pri Alexandrii nezmieňuje ani slovom. Správy o ňom sa však zachovali u iných antických autorov: napr. u Herodota, Strabóna alebo Josefa Flávia. Ale to najcennejšie dedičstvo si udržali prímorské národy. Jeho meno Faros dodnes žije ako súčasť slovného pokladu u Francúzov, Španielov, Talianov, Grékov a Angličanov. A aj náuka o stavbe a prevádzke majákov sa nazýva farológia. To všetko sa dočítame u Zamarovského. Čo o tomto technickom zázraku antiky vieme 60 rokov po prvom vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta – o tom sme sa rozprávali s egyptológom dr.Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos, spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tel el Retábí a vedúcim Slovenskej archeologickej misie v Sudáne. Filón sa o faroskom majáku pri Alexandrii nezmieňuje ani slovom. Správy o ňom sa však zachovali u iných antických autorov: napr. u Herodota, Strabóna alebo Josefa Flávia. Ale to najcennejšie dedičstvo si udržali prímorské národy. Jeho meno Faros dodnes žije ako súčasť slovného pokladu u Francúzov, Španielov, Talianov, Grékov a Angličanov. A aj náuka o stavbe a prevádzke majákov sa nazýva farológia. To všetko sa dočítame u Zamarovského. Čo o tomto technickom zázraku antiky vieme 60 rokov po prvom vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta – o tom sme sa rozprávali s egyptológom dr.Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos, spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tel el Retábí a vedúcim Slovenskej archeologickej misie v Sudáne. 00:29:54 Sun, 06 Sep 2026 22:22:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251504-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251504-1.mp3 Vyše dva mesiace sme počúvali knihu, Za siedmimi divmi sveta, ktorá ani po 60 rokoch od svojho prvého vydania nestratila na svojej príťažlivosti. Autor tejto, i mnohých ďalších kníh (ktoré sa stali bestselermi) Vojtech Zamarovský, sa právom pokladá za zakladateľa modernej éry literatúry faktu na Slovensku. Potvrdili to aj historici staroveku, doc. Pavol Valachovič, doc. Michal Habaj a aj egyptológ dr. Jozef Hudec, ktorí o siedmich divoch sveta rozprávali z pohľadu najnovších vedeckých výskumov. V poslednom rozhovore dáme slovo hosťovi, ktorý Zamarovského dielo pozná dôverne tiež, hoci, trochu inak. Poslucháčom Slovenského rozhlasu sprostredkoval tri jeho knihy ako interpret. Herec - Peter Sklár. Vyše dva mesiace sme počúvali knihu, Za siedmimi divmi sveta, ktorá ani po 60 rokoch od svojho prvého vydania nestratila na svojej príťažlivosti. Autor tejto, i mnohých ďalších kníh (ktoré sa stali bestselermi) Vojtech Zamarovský, sa právom pokladá za zakladateľa modernej éry literatúry faktu na Slovensku. Potvrdili to aj historici staroveku, doc. Pavol Valachovič, doc. Michal Habaj a aj egyptológ dr. Jozef Hudec, ktorí o siedmich divoch sveta rozprávali z pohľadu najnovších vedeckých výskumov. V poslednom rozhovore dáme slovo hosťovi, ktorý Zamarovského dielo pozná dôverne tiež, hoci, trochu inak. Poslucháčom Slovenského rozhlasu sprostredkoval tri jeho knihy ako interpret. Herec - Peter Sklár. 00:29:58 Sun, 06 Sep 2026 22:20:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251505-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002515/00251505-1.mp3