sk STVR http://api.rtvs.sk/xml/radio_archive.xml?series=11961 Cyklus "Naša zabudnutá klasika" otvárame spracovaním poviedky známej slovenskej spisovateľky (T.VANSOVEJ) ktorá patrí do prvej generácie slovenských literárnych realistiek, aktívne sa zúčastňujúca kultúrneho života na Slovensku na prelome storočí a najmä v prvej polovici 20.storočia. Zároveň je považovaná za priekopníčku ženského románu u nás. Poviedka Kar bola uverejnená v zbierke Pani Georgiadesová na cestách a nesie v sebe znaky jemnej satiry na súdobú spoločnosť, hoci sama osebe je skôr akýmsi nevinným žartovaním s myslením svojich postáv, najmä však vtipnou analýzou jedného skoro tragického omylu. Cyklus "Naša zabudnutá klasika" otvárame spracovaním poviedky známej slovenskej spisovateľky (T.VANSOVEJ) ktorá patrí do prvej generácie slovenských literárnych realistiek, aktívne sa zúčastňujúca kultúrneho života na Slovensku na prelome storočí a najmä v prvej polovici 20.storočia. Zároveň je považovaná za priekopníčku ženského románu u nás. Poviedka Kar bola uverejnená v zbierke Pani Georgiadesová na cestách a nesie v sebe znaky jemnej satiry na súdobú spoločnosť, hoci sama osebe je skôr akýmsi nevinným žartovaním s myslením svojich postáv, najmä však vtipnou analýzou jedného skoro tragického omylu. 00:21:52 Tue, 15 Sep 2026 23:58:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001282/00128241-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001282/00128241-1.mp3 Druhou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia eseje /analýzy/ Jána Lajčiaka s názvom Slovensko a kultúra. Meno tohto vzdelanca, spisovateľa, filológa a kňaza je zrejme väčšine poslucháčov neznáme. Avšak bol to autor, ktorého myšlienky a analýzy slovenského naturelu na prelome storočí sú tak extrémne aktuálne, až človeka mrazí pri ich čítaní, či sa naozaj za posledných sto rokov v našej spoločnosti tak málo zmenilo. Samotný osud Jána Lajčiaka je príznačný pre množstvo ľudí s novými myšlienkami, ktorí definovali problém a chceli ho riešiť. Ak však nie je ochotná ho riešiť spoločnosť, môže sa stať, že taká osobnosť skončí na okraji záujmu a spoločnosti samotnej, čoho život Jána Lajčiaka je, bohužiaľ, zreteľným dôkazom. Autorka dramatizácie teda postavila text na jeho osobnosti a finále jeho života, keď v ústraní svojho pôsobiska vo Vyšnej Boci píše svoje veľké dielo. Druhou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia eseje /analýzy/ Jána Lajčiaka s názvom Slovensko a kultúra. Meno tohto vzdelanca, spisovateľa, filológa a kňaza je zrejme väčšine poslucháčov neznáme. Avšak bol to autor, ktorého myšlienky a analýzy slovenského naturelu na prelome storočí sú tak extrémne aktuálne, až človeka mrazí pri ich čítaní, či sa naozaj za posledných sto rokov v našej spoločnosti tak málo zmenilo. Samotný osud Jána Lajčiaka je príznačný pre množstvo ľudí s novými myšlienkami, ktorí definovali problém a chceli ho riešiť. Ak však nie je ochotná ho riešiť spoločnosť, môže sa stať, že taká osobnosť skončí na okraji záujmu a spoločnosti samotnej, čoho život Jána Lajčiaka je, bohužiaľ, zreteľným dôkazom. Autorka dramatizácie teda postavila text na jeho osobnosti a finále jeho života, keď v ústraní svojho pôsobiska vo Vyšnej Boci píše svoje veľké dielo. 00:39:38 Tue, 15 Sep 2026 23:56:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001282/00128242-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001282/00128242-1.mp3 Treťou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia poviedky Jonáša Záborského s názvom Mrzutá. Jonáš Záborský z pozície zásadného kritika filozofických a politických východísk súdobej slovenskej literatúry /ovplyvnenej „štúrovcami“/ v jednej zo svojich autorských línií hyperbolizuje prejavy iracionálna v slovenskej spoločnosti a degraduje ich na komiku, čoho zreteľným a ľahko čitateľným výsledkom je paródia, satira, ba až groteska, či karikatúra. Charakterov, postojov a samotných dramatických situácií. Je to však práve jasná pozícia osvietenského racionalizmu, ktorou zastrešuje svoju nekompromisnosť voči všetkému, čo bráni reálnemu pohľadu na seba samého, čoho i samotná poviedka Mrzutá je jednoznačným dokladom. Akoby v nej parodoval dobrodružné putovanie hrdinky, ktorá však hrdinkou v skutočnosti nie je, nakoľko sama sebou symbolizuje doslova odvrátenú stranu národoveckého „optimizmu“ Záborského súčasníkov. Treťou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia poviedky Jonáša Záborského s názvom Mrzutá. Jonáš Záborský z pozície zásadného kritika filozofických a politických východísk súdobej slovenskej literatúry /ovplyvnenej „štúrovcami“/ v jednej zo svojich autorských línií hyperbolizuje prejavy iracionálna v slovenskej spoločnosti a degraduje ich na komiku, čoho zreteľným a ľahko čitateľným výsledkom je paródia, satira, ba až groteska, či karikatúra. Charakterov, postojov a samotných dramatických situácií. Je to však práve jasná pozícia osvietenského racionalizmu, ktorou zastrešuje svoju nekompromisnosť voči všetkému, čo bráni reálnemu pohľadu na seba samého, čoho i samotná poviedka Mrzutá je jednoznačným dokladom. Akoby v nej parodoval dobrodružné putovanie hrdinky, ktorá však hrdinkou v skutočnosti nie je, nakoľko sama sebou symbolizuje doslova odvrátenú stranu národoveckého „optimizmu“ Záborského súčasníkov. 00:40:38 Tue, 15 Sep 2026 23:54:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001282/00128243-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0012/001282/00128243-1.mp3 V poradí štvrtou hrou v cykle je rozhlasová adaptácia prednášky známeho slovenského vedca, polyhistora, etnografa, archeológa a botanika - Jozefa Ľudovíta Holubyho prednesená v roku 1896 na slovenskom večere Československej jednoty v Prahe. Už názov prednášky jednoznačne poukazuje na jej obsah a teda snahu autora podať akýsi etnograficko-sociologický pohľad na súdobé Slovensko, ktoré v tom čase bolo ešte súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Jeho pohľad je priezračný, so snahou o objektivitu, avšak nevyhýba sa svojím vlastným subjektívnym hodnoteniam, čím práve tento text naberá veľmi osobitý literárny charakter - práve vo svojej jednoduchej a otvorenej snahe pomenovať množstvo špecifických fenoménov charakteristických pre konkrétne obdobie v našich dejinách. Autorka Lenka Garajová však text posúva do obdobia bližšie neurčenej budúcnosti, kde nás vovedie do akejsi dystopickej „národnej rezervácie“, ktorou sa časť našej krajiny stala. Tu sa konzervujú zvláštne tradície pomenované práve v texte Jozefa Holubyho. Paradox vzniká v momente, keď si uvedomíme, koľko z opisovaných fenoménov sa dotýka aj dnešnej našej spoločnosti. Jemná irónia sa tak zrazu stáva znepokojujúcou práve v otázke, ako ďaleko sa naša spoločnosť za to jedno storočie vlastne dostala? TVORIVÝ TÍM: Autorka dramatizácie: Lenka Garajová Obsadenie: Daniela Kuffelová, Jakub Rybárik, Juraj Hrčka, Ladislav Konrád, Tomáš Vravník, Ľubica Očková a Danica Matušová Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Peter Pištek Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Silvia Lukáčová. V poradí štvrtou hrou v cykle je rozhlasová adaptácia prednášky známeho slovenského vedca, polyhistora, etnografa, archeológa a botanika - Jozefa Ľudovíta Holubyho prednesená v roku 1896 na slovenskom večere Československej jednoty v Prahe. Už názov prednášky jednoznačne poukazuje na jej obsah a teda snahu autora podať akýsi etnograficko-sociologický pohľad na súdobé Slovensko, ktoré v tom čase bolo ešte súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Jeho pohľad je priezračný, so snahou o objektivitu, avšak nevyhýba sa svojím vlastným subjektívnym hodnoteniam, čím práve tento text naberá veľmi osobitý literárny charakter - práve vo svojej jednoduchej a otvorenej snahe pomenovať množstvo špecifických fenoménov charakteristických pre konkrétne obdobie v našich dejinách. Autorka Lenka Garajová však text posúva do obdobia bližšie neurčenej budúcnosti, kde nás vovedie do akejsi dystopickej „národnej rezervácie“, ktorou sa časť našej krajiny stala. Tu sa konzervujú zvláštne tradície pomenované práve v texte Jozefa Holubyho. Paradox vzniká v momente, keď si uvedomíme, koľko z opisovaných fenoménov sa dotýka aj dnešnej našej spoločnosti. Jemná irónia sa tak zrazu stáva znepokojujúcou práve v otázke, ako ďaleko sa naša spoločnosť za to jedno storočie vlastne dostala? TVORIVÝ TÍM: Autorka dramatizácie: Lenka Garajová Obsadenie: Daniela Kuffelová, Jakub Rybárik, Juraj Hrčka, Ladislav Konrád, Tomáš Vravník, Ľubica Očková a Danica Matušová Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Peter Pištek Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Silvia Lukáčová. 00:34:29 Tue, 15 Sep 2026 23:52:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001300/00130064-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001300/00130064-1.mp3 Hana Gregorová je považovaná za jednu z prvých slovenských autoriek so silným feministickým pohľadom na svet a snahou realizovať ho v literatúre. Dávať najavo tieto názory pred sto rokmi bolo odvážne, nezvyčajné a znamenalo vystaviť sa kritike, ba až posmechu. Aj preto sa literárna činnosť Hany Gregorovej, manželky Jozefa Gregora-Tajovského, presúvala postupne od publicistiky k slovu umeleckému a teda k beletrii. Tam našla pôdu na sebarealizáciu a možnosť vyjadrovať sa k postaveniu ženy na začiatku 20.storočia, čo v našom kontexte bolo naozaj nebývalé. Tento aspekt sa silne odráža aj v poviedke Prvá obeť, ktorá je snahou na príklade silnej ženskej postavy s ambíciou prekonať rodové stereotypy ukázať práve nemožnosť ich prekonania, pretože tolerancia spoločnosti bola prakticky nulová. Michaela Zakuťanská sa snaží o dôslednú dramatizáciu, v ktorej presahom sa stáva pointa, keď sa hlavná postava identifikuje s Hamletom stojacim na javisku, a sama od autorky dostane možnosť z javiska prehovoriť. Jej zúfalé posolstvo pre budúce postavenie ženy tak zaznieva apelatívne aj dnes, pretože smutným poznaním je aj fakt, že sme sa vlastne až tak dramaticky v priebehu minulého storočia v otázke rodovej rovnosti neposunuli. Hana Gregorová je považovaná za jednu z prvých slovenských autoriek so silným feministickým pohľadom na svet a snahou realizovať ho v literatúre. Dávať najavo tieto názory pred sto rokmi bolo odvážne, nezvyčajné a znamenalo vystaviť sa kritike, ba až posmechu. Aj preto sa literárna činnosť Hany Gregorovej, manželky Jozefa Gregora-Tajovského, presúvala postupne od publicistiky k slovu umeleckému a teda k beletrii. Tam našla pôdu na sebarealizáciu a možnosť vyjadrovať sa k postaveniu ženy na začiatku 20.storočia, čo v našom kontexte bolo naozaj nebývalé. Tento aspekt sa silne odráža aj v poviedke Prvá obeť, ktorá je snahou na príklade silnej ženskej postavy s ambíciou prekonať rodové stereotypy ukázať práve nemožnosť ich prekonania, pretože tolerancia spoločnosti bola prakticky nulová. Michaela Zakuťanská sa snaží o dôslednú dramatizáciu, v ktorej presahom sa stáva pointa, keď sa hlavná postava identifikuje s Hamletom stojacim na javisku, a sama od autorky dostane možnosť z javiska prehovoriť. Jej zúfalé posolstvo pre budúce postavenie ženy tak zaznieva apelatívne aj dnes, pretože smutným poznaním je aj fakt, že sme sa vlastne až tak dramaticky v priebehu minulého storočia v otázke rodovej rovnosti neposunuli. 00:24:16 Tue, 15 Sep 2026 23:50:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001300/00130063-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001300/00130063-1.mp3 Autor dramatizácie: Miro Dacho Obsadenie: Peter Sklár, Laco Kerata, Jana Oľhová, Lena Košická, František Kovár, Martina Michalcová, Pavol Šimun, Csongor Kassai, Damián Peška a Elena Mikšíková Réžia – Patrik Lančarič, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Andrej Klimits Hudba – Jozef Vlk, Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Silvia Lukáčová. Záplava patrí k posledným dvom Timraviným novelám /ešte Dve doby/, ktoré vyšli len pár mesiacov pred vypuknutím II.svetovej vojny. Asi nie je náhoda, že v nej rozoberá udalosti práve z konca I.svetovej vojny, po rozpade monarchie a udalostí z obdobia tzv.Maďarskej komúny, ktoré sa prudko dotkli celej oblasti južného Slovenska. V prvom rade ide teda o vzácny dokument, v ktorom sa čitateľ dozvedá detaily o síce krátkom, ale zložitom, politicky turbulentnom období našich dejín. V kontexte Timravinej tvorby ide teda o pomerne výnimočný text, ktorý sa dramatizátor Miro Dacho pokúsil uchopiť práve v duchu akejsi historickej mystifikácie. Timrava sa tak v jeho podaní stáva vojnovou reportérkou, ktorá si zaznamenáva na nahrávacie zariadenie konkrétne udalosti a my sa k jej nahrávke dostávame ako poslucháči „fíčru“, kde sa konfrontujeme s moderným pohľadom na udalosť samotnú, i jej literárnu podobu. Jemná irónia, ktorá vyplýva z autorkinho sklamania /keďže jej do prvého vydania tejto novely redakčne intenzívne zasahovali/, sa vinie aj rozhlasovým spracovaním a podáva tak obraz v niekoľkých vrstvách, od literárnej predlohy, cez fiktívnu dokudrámu, až po scudzený odstup publicistického žánru. Autor dramatizácie: Miro Dacho Obsadenie: Peter Sklár, Laco Kerata, Jana Oľhová, Lena Košická, František Kovár, Martina Michalcová, Pavol Šimun, Csongor Kassai, Damián Peška a Elena Mikšíková Réžia – Patrik Lančarič, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Andrej Klimits Hudba – Jozef Vlk, Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Silvia Lukáčová. Záplava patrí k posledným dvom Timraviným novelám /ešte Dve doby/, ktoré vyšli len pár mesiacov pred vypuknutím II.svetovej vojny. Asi nie je náhoda, že v nej rozoberá udalosti práve z konca I.svetovej vojny, po rozpade monarchie a udalostí z obdobia tzv.Maďarskej komúny, ktoré sa prudko dotkli celej oblasti južného Slovenska. V prvom rade ide teda o vzácny dokument, v ktorom sa čitateľ dozvedá detaily o síce krátkom, ale zložitom, politicky turbulentnom období našich dejín. V kontexte Timravinej tvorby ide teda o pomerne výnimočný text, ktorý sa dramatizátor Miro Dacho pokúsil uchopiť práve v duchu akejsi historickej mystifikácie. Timrava sa tak v jeho podaní stáva vojnovou reportérkou, ktorá si zaznamenáva na nahrávacie zariadenie konkrétne udalosti a my sa k jej nahrávke dostávame ako poslucháči „fíčru“, kde sa konfrontujeme s moderným pohľadom na udalosť samotnú, i jej literárnu podobu. Jemná irónia, ktorá vyplýva z autorkinho sklamania /keďže jej do prvého vydania tejto novely redakčne intenzívne zasahovali/, sa vinie aj rozhlasovým spracovaním a podáva tak obraz v niekoľkých vrstvách, od literárnej predlohy, cez fiktívnu dokudrámu, až po scudzený odstup publicistického žánru. 00:33:27 Tue, 15 Sep 2026 23:48:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001360/00136016-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0013/001360/00136016-1.mp3 Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“ IVAN HORVÁTH – IBRAHIMOVO OKNO: Ivan Horváth určite patrí v slovenskej literatúre k zjavom viac než nezvyčajným. Jeho tvorba možno nie je rozsiahla, ale jeho štýl, témy a spracovania sa vymykajú tradične vnímanej poprevratovej, resp. tzv. medzivojnovej slovenskej literatúry. Nepochybne to súvisí aj s jeho študijným pobytom v Paríži, ktorý absolvoval v rokoch 1924-1926. Práve ten veľmi výrazným spôsobom ovplyvnil jeho tvorbu a dostal ho do kontrastu a istého veľmi jasne vnímateľného napätia so zážitkami, ktoré získal reflexiou rodiacej sa demokracie v prvej Československej republike. Výrazný poetizujúci rozmer akoby korešpondoval s prúdom lyrizovenej prózy, ale práve cez presahy skúsenosti s veľkým svetom (a to nie len Parížom) ďaleko presahoval hranice slovenskej vidieckej mystiky. Ibrahimovo okno je próza veľmi silne postavená na snahe zachytiť atmosféru Paríža po prvej svetovej vojne, uprostred ktorého sa ocitá študent Ivan z Československa. Prináša si so sebou Slovensko a konfrontuje ho s niečím dovtedy nevídaným. To sa stáva princípom i samotnej dramatizácie, ktorá v tomto duchu siaha a pracuje aj s iným Horváthovými textami, aby tak vznikol tvar rešpektujúci autora so snahou zaujať i dnešného poslucháča. Nie len pre autora, ale i pre príbeh samotný. Michaela Zakuťanská /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Přemysl Boublík, Juraj Hrčka, Dagmar Bruckmayerová, Martin Nahálka. Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Peter Daniška Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová. Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“ IVAN HORVÁTH – IBRAHIMOVO OKNO: Ivan Horváth určite patrí v slovenskej literatúre k zjavom viac než nezvyčajným. Jeho tvorba možno nie je rozsiahla, ale jeho štýl, témy a spracovania sa vymykajú tradične vnímanej poprevratovej, resp. tzv. medzivojnovej slovenskej literatúry. Nepochybne to súvisí aj s jeho študijným pobytom v Paríži, ktorý absolvoval v rokoch 1924-1926. Práve ten veľmi výrazným spôsobom ovplyvnil jeho tvorbu a dostal ho do kontrastu a istého veľmi jasne vnímateľného napätia so zážitkami, ktoré získal reflexiou rodiacej sa demokracie v prvej Československej republike. Výrazný poetizujúci rozmer akoby korešpondoval s prúdom lyrizovenej prózy, ale práve cez presahy skúsenosti s veľkým svetom (a to nie len Parížom) ďaleko presahoval hranice slovenskej vidieckej mystiky. Ibrahimovo okno je próza veľmi silne postavená na snahe zachytiť atmosféru Paríža po prvej svetovej vojne, uprostred ktorého sa ocitá študent Ivan z Československa. Prináša si so sebou Slovensko a konfrontuje ho s niečím dovtedy nevídaným. To sa stáva princípom i samotnej dramatizácie, ktorá v tomto duchu siaha a pracuje aj s iným Horváthovými textami, aby tak vznikol tvar rešpektujúci autora so snahou zaujať i dnešného poslucháča. Nie len pre autora, ale i pre príbeh samotný. Michaela Zakuťanská /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Přemysl Boublík, Juraj Hrčka, Dagmar Bruckmayerová, Martin Nahálka. Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Peter Daniška Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová. 00:37:24 Tue, 15 Sep 2026 23:46:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001642/00164231-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001642/00164231-1.mp3 Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. ELENA MARÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ – MOJE DETI (prvá časť): Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Adaptácia Michaely Zakuťanskej sa sústreďuje len na časť prvú, ktorá je istým spôsobom otvorením jej snahy zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k dieťaťu a chápanie zodpovednosti voči nemu, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i spracovania , v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Tragédia, ktorá je dejovou pointou prvej časti novely, je tak síce smutným, ale hlboko očistným zážitkom uzatvárajúcim jedno zložité životné obdobie samotnej autorky, veľkej osobnosti slovenskej literatúry. Michaela Zakuťanská /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Zuzana Porubjaková, Peter Kadlečík, Katarína Olle a Gregor Šimko. Réžia – Adam Hanuljak, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Dušan Kozák Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová. Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. ELENA MARÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ – MOJE DETI (prvá časť): Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Adaptácia Michaely Zakuťanskej sa sústreďuje len na časť prvú, ktorá je istým spôsobom otvorením jej snahy zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k dieťaťu a chápanie zodpovednosti voči nemu, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i spracovania , v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Tragédia, ktorá je dejovou pointou prvej časti novely, je tak síce smutným, ale hlboko očistným zážitkom uzatvárajúcim jedno zložité životné obdobie samotnej autorky, veľkej osobnosti slovenskej literatúry. Michaela Zakuťanská /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Zuzana Porubjaková, Peter Kadlečík, Katarína Olle a Gregor Šimko. Réžia – Adam Hanuljak, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Dušan Kozák Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová. 00:41:00 Tue, 15 Sep 2026 23:44:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001642/00164234-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001642/00164234-1.mp3 Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. GEJZA VÁMOŠ – JAZDECKÁ LEGENDA: Gejza Vámoš určite patrí v slovenskej literatúre do radu osobností, ktoré len ťažko jednoznačne a jednoducho uchopiť. Podobne ako niekoľko ďalších slovenských spisovateľov prvej polovice 20.storočia, i on študoval medicínu, i on svoju prax z čerstvo založenej republiky realizoval napokon mimo Československo, i on rád a často využíval vo svojich prózach skúsenosti lekára, čo smeruje k mnohým autobiografickým odkazom v jeho tvorbe. I jeho židovský pôvod bol určite jednou z príčin, že poslednú časť svojho života strávil ako lekár v zahraničí. Najskôr v Číne, neskôr na Taiwane, až napokon skončil v Brazílii, kde napokon zomiera. Jeho tvorba sa všeobecne vníma ako príklad pesimistického, až nihilistického nazerania na svet (mal rád Nietzscheho, i Schopenhauera), a niektorí literárni vedci ho považujú dokonca za akéhosi predchodcu literárneho postmodernizmu. Novela Jazdecká legenda (v rozhlasovom spracovaní Lenky Garajovej) je takisto odrazom jeho osobnej skúsenosti, keď ako lekár v roku 1932 nastúpil na vojenské manévre československej armády. Ide však o príbeh, ktorý črty nihilizmu nenesie a je skôr satirickým pohľadom na nezmyselnosť a absurdnosť vojenskej mašinérie vo vzťahu k jeho civilnému povolaniu. Nenápadným spôsobom však o.i. ukazuje i život v novom štáte a hoci ide predovšetkým o extrakt zážitkov (vtipný, až sarkastický) v skutočnosti pre nás odkrýva oveľa viac o dobe samotnej, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Lenka Garajová /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Marcel Ochránek, Jakub Rybárik, Tomáš Vravník, Martin Vittek, Přemysl Boublík, Juraj Hrčka, Jozef Benedik, Dušan Kaprálik, Dušan Vaňo, Laco Kerata, Andrea Sabová, Danica Jurčová, Laco Konrád. Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Andrej Klimits Hudobná dramaturgia – Katarína Bielčiková, produkcia – Ľudmila Sabová. Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. GEJZA VÁMOŠ – JAZDECKÁ LEGENDA: Gejza Vámoš určite patrí v slovenskej literatúre do radu osobností, ktoré len ťažko jednoznačne a jednoducho uchopiť. Podobne ako niekoľko ďalších slovenských spisovateľov prvej polovice 20.storočia, i on študoval medicínu, i on svoju prax z čerstvo založenej republiky realizoval napokon mimo Československo, i on rád a často využíval vo svojich prózach skúsenosti lekára, čo smeruje k mnohým autobiografickým odkazom v jeho tvorbe. I jeho židovský pôvod bol určite jednou z príčin, že poslednú časť svojho života strávil ako lekár v zahraničí. Najskôr v Číne, neskôr na Taiwane, až napokon skončil v Brazílii, kde napokon zomiera. Jeho tvorba sa všeobecne vníma ako príklad pesimistického, až nihilistického nazerania na svet (mal rád Nietzscheho, i Schopenhauera), a niektorí literárni vedci ho považujú dokonca za akéhosi predchodcu literárneho postmodernizmu. Novela Jazdecká legenda (v rozhlasovom spracovaní Lenky Garajovej) je takisto odrazom jeho osobnej skúsenosti, keď ako lekár v roku 1932 nastúpil na vojenské manévre československej armády. Ide však o príbeh, ktorý črty nihilizmu nenesie a je skôr satirickým pohľadom na nezmyselnosť a absurdnosť vojenskej mašinérie vo vzťahu k jeho civilnému povolaniu. Nenápadným spôsobom však o.i. ukazuje i život v novom štáte a hoci ide predovšetkým o extrakt zážitkov (vtipný, až sarkastický) v skutočnosti pre nás odkrýva oveľa viac o dobe samotnej, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Lenka Garajová /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Marcel Ochránek, Jakub Rybárik, Tomáš Vravník, Martin Vittek, Přemysl Boublík, Juraj Hrčka, Jozef Benedik, Dušan Kaprálik, Dušan Vaňo, Laco Kerata, Andrea Sabová, Danica Jurčová, Laco Konrád. Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Andrej Klimits Hudobná dramaturgia – Katarína Bielčiková, produkcia – Ľudmila Sabová. 00:39:25 Tue, 15 Sep 2026 23:42:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001955/00195525-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001955/00195525-1.mp3 Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. LADISLAV ŤAŽKÝ– DIVÝ ADAM: Ladislav Ťažký vstúpil do literatúry už ako zrelý mladý muž s dramatickou skúsenosťou účastníka druhej svetovej vojny. Samotná vojna sa pre neho stala významným zdrojom inšpirácie, poviedky a novely ňou inšpirované niesli aj výrazné autobiografické črty. Ladislav Ťažký sa po auguste 1968 zaradil k tým, ktorí neboli ochotní pozrieť sa sebakriticky na svoj negatívny postoj k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, za čo v časoch normalizácie patrične trpel. Novela Divý Adam je súčasťou triptychu noviel z roku 1964 vydaných pod názvom Kŕdeľ divých Adamov. Práve v nich odkazuje na osobné zážitky z II. svetovej vojny. Adaptácia Lenky Garajovej ctí pôvodinu, ale stáva sa zároveň emocionálnym extraktom reflektujúcim plazivý príchod fašizmu do našich zemepisných šírok. Atraktivita nacistickej ideológie (u nás realizovaná prostredníctvom ľudáckeho režimu), ktorá prinášala ľahké odpovede na zložité otázky, je pre mladého Janka natoľko neodolateľná, že je ochotný zaprieť to najcennejšie, čo má - rodinu. Divý Adam sa tak stáva dramatickou sondou do drastickej doby počiatkov vojny na našom území, ktorá hlboko poznačila niekoľko ďalších generácií. Samotné spracovanie teda odkazuje i k roku 1938, k jednému z menej slávnych, hoci o to podstatnejších výročí, ktoré si tento rok pripomíname. Lenka Garajová /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Vladimír Jedľovský, Helena Geregová, Matúš Kvietik, Štefan Martinovič, Dušan Vaňo, Mária Landlová, Miroslava Drínová a Jozef Benedik Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Dušan Kozák Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Ľudmila Sabová. Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. LADISLAV ŤAŽKÝ– DIVÝ ADAM: Ladislav Ťažký vstúpil do literatúry už ako zrelý mladý muž s dramatickou skúsenosťou účastníka druhej svetovej vojny. Samotná vojna sa pre neho stala významným zdrojom inšpirácie, poviedky a novely ňou inšpirované niesli aj výrazné autobiografické črty. Ladislav Ťažký sa po auguste 1968 zaradil k tým, ktorí neboli ochotní pozrieť sa sebakriticky na svoj negatívny postoj k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, za čo v časoch normalizácie patrične trpel. Novela Divý Adam je súčasťou triptychu noviel z roku 1964 vydaných pod názvom Kŕdeľ divých Adamov. Práve v nich odkazuje na osobné zážitky z II. svetovej vojny. Adaptácia Lenky Garajovej ctí pôvodinu, ale stáva sa zároveň emocionálnym extraktom reflektujúcim plazivý príchod fašizmu do našich zemepisných šírok. Atraktivita nacistickej ideológie (u nás realizovaná prostredníctvom ľudáckeho režimu), ktorá prinášala ľahké odpovede na zložité otázky, je pre mladého Janka natoľko neodolateľná, že je ochotný zaprieť to najcennejšie, čo má - rodinu. Divý Adam sa tak stáva dramatickou sondou do drastickej doby počiatkov vojny na našom území, ktorá hlboko poznačila niekoľko ďalších generácií. Samotné spracovanie teda odkazuje i k roku 1938, k jednému z menej slávnych, hoci o to podstatnejších výročí, ktoré si tento rok pripomíname. Lenka Garajová /autorka rozhlasovej dramatizácie/ Obsadenie: Vladimír Jedľovský, Helena Geregová, Matúš Kvietik, Štefan Martinovič, Dušan Vaňo, Mária Landlová, Miroslava Drínová a Jozef Benedik Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Dušan Kozák Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Ľudmila Sabová. 00:44:52 Tue, 15 Sep 2026 23:40:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001642/00164233-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001642/00164233-1.mp3 Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. BOLESLAV BRATISLAVSKÝ: V BORBE S TEMNOTOU: Boleslav Bratislavský je autor, ktorého meno je s najväčšou pravdepodobnosťou poslucháčom a čitateľom neznáme. Autor (vlastným menom Vincent Navara), sa narodil ešte v časoch monarchie (1894), vyštudoval právo a zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Tá ho zrejme ovplyvnila natoľko, že ho inšpirovala k potrebe reflektovať svoje zážitky vo forme drobných poviedok a čŕt. Po vojne odchádza do Košíc, kde sa evidentne zúčastňuje systematickej literárno-osvetovej činnosti, nakoľko zakladá a rediguje týždenník Slovenský ľud a literárny časopis Vesna. V týchto časopisoch (hoci nie len v nich) aj spočiatku uverejňoval svoje drobné literárne práce. Jeho tvorba je teda sústredená najmä do čias čerstvo po skončení I.svetovej vojny a silne odráža dopad vojny na individualitu a zároveň spoločnosť ako takú. Novela (románová črta) V borbe s temnotou však pracuje s námetom všeobecnejším, odvíjajúcim sa od potreby súdobej literárnej a umeleckej obce vôbec, vzdelávať a vychovávať „slovenský ľud“. Boleslav Bratislavský (právnik) nie je síce v rozprávaní tohto príbehu nijak zvlášť dramatický, ale jeho osobný záujem a potreba pozdvihnúť úroveň vzdelania bežných občanov nášho „regiónu“ (pred vojnou i po nej) dávajú tejto novele punc naliehavosti a silnej (hoci občas trochu naivnej) výpovednej hodnoty. Z Ameriky navrátivší sa bývalý sedliak Válek sa rozhodne vo svojej dedine založiť čitateľský spolok. Naplnený silou zážitkov zo života krajanov v USA, snaží sa rozširovať záujem o čítanie, tlač, naráža však na prekážky, ktoré zrejme naozaj odrážali realitu dobových problémov stretu nepotreby vzdelávať sa, podozrievavávemu vzťahu k literatúre, informovanosti o svete atp. Adaptácia tejto novely (Miro Dacho) je vtipným extraktom, ktorý sa v režijno-dramaturgickom koncepte (Kamil Žiška) snaží na jednej strane postihnúť špecifiká autorského myslenia Boleslava Bratislavského, na strane druhej autora predstaviť v interpretačnej nadstavbe, ktorá by ho mohla priblížiť aj súčasnému poslucháčovi Obsadenie: Michal Jánoš, Miroslav Beňuš, Janette Švoňavská, Dušan Kaprálik, Juraj Predmerský, Dušan Vaňo, Martin Vitek, Zuzana Kapráliková, Peter Ondrejička, Laco Kerata a René Jankovič Réžia – Kamil Žiška, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Milan Greguš Hudobná dramaturgia – Ľudmila Hodulíková , produkcia – Alena Rumanovská. Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. BOLESLAV BRATISLAVSKÝ: V BORBE S TEMNOTOU: Boleslav Bratislavský je autor, ktorého meno je s najväčšou pravdepodobnosťou poslucháčom a čitateľom neznáme. Autor (vlastným menom Vincent Navara), sa narodil ešte v časoch monarchie (1894), vyštudoval právo a zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Tá ho zrejme ovplyvnila natoľko, že ho inšpirovala k potrebe reflektovať svoje zážitky vo forme drobných poviedok a čŕt. Po vojne odchádza do Košíc, kde sa evidentne zúčastňuje systematickej literárno-osvetovej činnosti, nakoľko zakladá a rediguje týždenník Slovenský ľud a literárny časopis Vesna. V týchto časopisoch (hoci nie len v nich) aj spočiatku uverejňoval svoje drobné literárne práce. Jeho tvorba je teda sústredená najmä do čias čerstvo po skončení I.svetovej vojny a silne odráža dopad vojny na individualitu a zároveň spoločnosť ako takú. Novela (románová črta) V borbe s temnotou však pracuje s námetom všeobecnejším, odvíjajúcim sa od potreby súdobej literárnej a umeleckej obce vôbec, vzdelávať a vychovávať „slovenský ľud“. Boleslav Bratislavský (právnik) nie je síce v rozprávaní tohto príbehu nijak zvlášť dramatický, ale jeho osobný záujem a potreba pozdvihnúť úroveň vzdelania bežných občanov nášho „regiónu“ (pred vojnou i po nej) dávajú tejto novele punc naliehavosti a silnej (hoci občas trochu naivnej) výpovednej hodnoty. Z Ameriky navrátivší sa bývalý sedliak Válek sa rozhodne vo svojej dedine založiť čitateľský spolok. Naplnený silou zážitkov zo života krajanov v USA, snaží sa rozširovať záujem o čítanie, tlač, naráža však na prekážky, ktoré zrejme naozaj odrážali realitu dobových problémov stretu nepotreby vzdelávať sa, podozrievavávemu vzťahu k literatúre, informovanosti o svete atp. Adaptácia tejto novely (Miro Dacho) je vtipným extraktom, ktorý sa v režijno-dramaturgickom koncepte (Kamil Žiška) snaží na jednej strane postihnúť špecifiká autorského myslenia Boleslava Bratislavského, na strane druhej autora predstaviť v interpretačnej nadstavbe, ktorá by ho mohla priblížiť aj súčasnému poslucháčovi Obsadenie: Michal Jánoš, Miroslav Beňuš, Janette Švoňavská, Dušan Kaprálik, Juraj Predmerský, Dušan Vaňo, Martin Vitek, Zuzana Kapráliková, Peter Ondrejička, Laco Kerata a René Jankovič Réžia – Kamil Žiška, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Milan Greguš Hudobná dramaturgia – Ľudmila Hodulíková , produkcia – Alena Rumanovská. 00:21:45 Tue, 15 Sep 2026 23:38:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0017/001708/00170819-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0017/001708/00170819-1.mp3 Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. V poviedke Tuberáci sa Boleslav Bratislavský síce nepriamo, ale o to intenzívnejšie zaoberá práve témou I.svetovej vojny a najmä jej dopadom na bežného človeka, vojaka, priameho účastníka. I táto, i ďalšie poviedky, ktoré reflektujú jeho osobnú skúsenosť z vojny sú poznačené extrémne negatívnymi zážitkami, deštrukciou človeka, spoločnosti, nádychom bez výdychu. Bratislavský je autorom dojmu, obrazu. Sleduje detaily, snaží sa ich popisovať a hľadať ich spojitosť s človekom a situáciou. Detail sa tak stáva nie len autorským a prozaickým gestom, ale plnohodnotne odráža vnútorný svet a prežívanie jeho postáv. Aj preto je hlavná postava poviedky človekom osamelým, hoci vystupuje pred spoločnosťou, človekom poznačeným smrťou, zomierajúcim, ale ešte stále žijúcim. Adaptácia Mira Dacha necháva priestor aj samotnému autorovi, ktorý v poviedke vystupuje ako pozorovateľ, ako ten, čo zapisuje a snaží sa (takisto smrťou poznačený) hľadať nový zmysel svojho života, mimo spomienky na vojnu, odtrhnúť sa od nej, možno práve cez tvorbu, cez „vypísanie“ sa z tohto fatálneho pocitu. Ťažko v tom hľadať optimizmus, hoci zbaviť sa nádeje by azda bolo predčasné. Nerobí tak ani Boleslav Bratislavský, ani Miro Dacho a nesmeruje k tomu ani režijný koncept Kamila Žišku. Pátranie po nádeji je totiž podstatnou aktivitou i v momente, keď človek už žiadnu cestu nevidí. Obsadenie: Matúš Kvietik, Dušan Kaprálik, Michal Jánoš, Juraj Predmerský a Laco Kerata Réžia – Kamil Žiška, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Milan Greguš Hudobná dramaturgia – Ľudmila Hodulíková, produkcia – Ľudmila Sabová a Alena Rumanovská. Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. V poviedke Tuberáci sa Boleslav Bratislavský síce nepriamo, ale o to intenzívnejšie zaoberá práve témou I.svetovej vojny a najmä jej dopadom na bežného človeka, vojaka, priameho účastníka. I táto, i ďalšie poviedky, ktoré reflektujú jeho osobnú skúsenosť z vojny sú poznačené extrémne negatívnymi zážitkami, deštrukciou človeka, spoločnosti, nádychom bez výdychu. Bratislavský je autorom dojmu, obrazu. Sleduje detaily, snaží sa ich popisovať a hľadať ich spojitosť s človekom a situáciou. Detail sa tak stáva nie len autorským a prozaickým gestom, ale plnohodnotne odráža vnútorný svet a prežívanie jeho postáv. Aj preto je hlavná postava poviedky človekom osamelým, hoci vystupuje pred spoločnosťou, človekom poznačeným smrťou, zomierajúcim, ale ešte stále žijúcim. Adaptácia Mira Dacha necháva priestor aj samotnému autorovi, ktorý v poviedke vystupuje ako pozorovateľ, ako ten, čo zapisuje a snaží sa (takisto smrťou poznačený) hľadať nový zmysel svojho života, mimo spomienky na vojnu, odtrhnúť sa od nej, možno práve cez tvorbu, cez „vypísanie“ sa z tohto fatálneho pocitu. Ťažko v tom hľadať optimizmus, hoci zbaviť sa nádeje by azda bolo predčasné. Nerobí tak ani Boleslav Bratislavský, ani Miro Dacho a nesmeruje k tomu ani režijný koncept Kamila Žišku. Pátranie po nádeji je totiž podstatnou aktivitou i v momente, keď človek už žiadnu cestu nevidí. Obsadenie: Matúš Kvietik, Dušan Kaprálik, Michal Jánoš, Juraj Predmerský a Laco Kerata Réžia – Kamil Žiška, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Milan Greguš Hudobná dramaturgia – Ľudmila Hodulíková, produkcia – Ľudmila Sabová a Alena Rumanovská. 00:20:01 Tue, 15 Sep 2026 23:36:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0017/001708/00170818-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0017/001708/00170818-1.mp3 Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Prvú časť sme pripravili v našom cykle minulý rok (2018). Adaptácia druhej časti (autorky Michaely Zakuťanskej) je teda priamym pokračovaním príbehu-života Eleny Maróthy-Šoltésovej. Samotná novela (obe časti) je snahou zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k deťom a chápanie zodpovednosti voči nim, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i rozhlasového spracovania, v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Finálne tragédie, ktoré sú dejovou pointou oboch častí novely, sú tak síce smutným, ale hlboko ľudsky očistným zážitkom. Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Prvú časť sme pripravili v našom cykle minulý rok (2018). Adaptácia druhej časti (autorky Michaely Zakuťanskej) je teda priamym pokračovaním príbehu-života Eleny Maróthy-Šoltésovej. Samotná novela (obe časti) je snahou zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k deťom a chápanie zodpovednosti voči nim, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i rozhlasového spracovania, v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Finálne tragédie, ktoré sú dejovou pointou oboch častí novely, sú tak síce smutným, ale hlboko ľudsky očistným zážitkom. 00:55:33 Tue, 15 Sep 2026 23:34:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002004/00200429-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0020/002004/00200429-1.mp3 Naša zabudnutá klasika - Štefan Letz: Elév, pre rozhlas napísal Brian Brestovanský Naša zabudnutá klasika - Štefan Letz: Elév, pre rozhlas napísal Brian Brestovanský 00:24:42 Tue, 15 Sep 2026 23:32:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002587/00258705-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002587/00258705-1.mp3 Rozhlasová hra vychádza z prózy menej známeho dolnozemského slovenského spisovateľa prelomu 19. a 20. storočia, Gustáva Maršall- Petrovského. Poviedka Obete čiernych diamantov má výrazné autobiografické prvky: hlavná postava, Ďuro Brdinák je slovenský Američan, právnik s dolnozemskými koreňmi, ktorí prostredníctvom krajanských spolkov pomáha rodákom, ktorí prišli do Nového sveta za lepším životom. Aj trajektória spisovateľa Maršall-Petrovského viedla z rodného Báčskeho Petrovca cez štúdia práva v Prešove, ktoré však nedokončil, až do Ameriky, kam utiekol pred polročným trestom za poburovanie proti maďarskej národnosti. V Amerike pôsobil ako novinár, angažoval sa v krajanských spolkoch, písal poviedky, novely, literárno-historické práce, žil tu až do svojej smrti v roku 1916. Literárna tvorba Maršall- Petrovského má prvky realizmu, tematizuje v nej dôverne známe prostredia, typicky najmä prostredie slovenskej dolnozemskej dedinskej komunity, v tomto ohľade ho môžeme pokladať za literárneho predchodcu Janka Čajaka. Poviedka Obete čiernych diamantov, ktorá je podkladom pre rozhlasovú hru, je vo svojej prvej časti realistická s výrazným sociálnym podtónom – Ďuro Brdinák prichádza na pomoc pozostalým krajanov, ktorí zahynuli pri banskom nešťastí v Pennsylvánii. V druhej časti poviedky autor realistickú rovinu opúšťa a viac sa sústredí na ľúbostnú zápletku. Autorka Zuza Ferenczová sa vo svojej rozhlasovej dramatizácii sústredí a ďalej rozvíja prvú, realistickú časť poviedky, ktorá nám približuje neľahké životné podmienky východoeurópskych vysťahovalcov v Amerike na začiatku 20. storočia. S realizmom pracuje aj režijná koncepcia hry, ktorá sa hrá s reálnou dobovou zvukovou kulisou, rezignuje na hudbu, ktorú čiastočne štylizuje nahustením zvukov a celkovo evokuje industriálne, esteticky pochmúrne prostredie mestečka poznačeného intenzívnou ťažbou čierneho uhlia v Amerike začiatku 20.storočia. Účinkujú: Roman Ferienčík, Ondrej Kaprálik, Juraj Predmerský, Martin Kaprálik, Dominika Žiaranová, Lucia Hurajová, Ľubica Očková-Konrádová, Helena Geregová, Lukáš Krčmár. Dramaturgia: Michaela Materáková, hudobná dramaturgia: Marek Kundlák, zvukový majster: Stanislav Kaclík, réžia: Jaroslav Rozsíval. Rozhlasová hra vychádza z prózy menej známeho dolnozemského slovenského spisovateľa prelomu 19. a 20. storočia, Gustáva Maršall- Petrovského. Poviedka Obete čiernych diamantov má výrazné autobiografické prvky: hlavná postava, Ďuro Brdinák je slovenský Američan, právnik s dolnozemskými koreňmi, ktorí prostredníctvom krajanských spolkov pomáha rodákom, ktorí prišli do Nového sveta za lepším životom. Aj trajektória spisovateľa Maršall-Petrovského viedla z rodného Báčskeho Petrovca cez štúdia práva v Prešove, ktoré však nedokončil, až do Ameriky, kam utiekol pred polročným trestom za poburovanie proti maďarskej národnosti. V Amerike pôsobil ako novinár, angažoval sa v krajanských spolkoch, písal poviedky, novely, literárno-historické práce, žil tu až do svojej smrti v roku 1916. Literárna tvorba Maršall- Petrovského má prvky realizmu, tematizuje v nej dôverne známe prostredia, typicky najmä prostredie slovenskej dolnozemskej dedinskej komunity, v tomto ohľade ho môžeme pokladať za literárneho predchodcu Janka Čajaka. Poviedka Obete čiernych diamantov, ktorá je podkladom pre rozhlasovú hru, je vo svojej prvej časti realistická s výrazným sociálnym podtónom – Ďuro Brdinák prichádza na pomoc pozostalým krajanov, ktorí zahynuli pri banskom nešťastí v Pennsylvánii. V druhej časti poviedky autor realistickú rovinu opúšťa a viac sa sústredí na ľúbostnú zápletku. Autorka Zuza Ferenczová sa vo svojej rozhlasovej dramatizácii sústredí a ďalej rozvíja prvú, realistickú časť poviedky, ktorá nám približuje neľahké životné podmienky východoeurópskych vysťahovalcov v Amerike na začiatku 20. storočia. S realizmom pracuje aj režijná koncepcia hry, ktorá sa hrá s reálnou dobovou zvukovou kulisou, rezignuje na hudbu, ktorú čiastočne štylizuje nahustením zvukov a celkovo evokuje industriálne, esteticky pochmúrne prostredie mestečka poznačeného intenzívnou ťažbou čierneho uhlia v Amerike začiatku 20.storočia. Účinkujú: Roman Ferienčík, Ondrej Kaprálik, Juraj Predmerský, Martin Kaprálik, Dominika Žiaranová, Lucia Hurajová, Ľubica Očková-Konrádová, Helena Geregová, Lukáš Krčmár. Dramaturgia: Michaela Materáková, hudobná dramaturgia: Marek Kundlák, zvukový majster: Stanislav Kaclík, réžia: Jaroslav Rozsíval. 00:38:29 Tue, 15 Sep 2026 23:30:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002598/00259823-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002598/00259823-1.mp3 Autorka Zuza Ferenczová vo svojom rozhlasovom spracovaní Bottovej balady spája minulosť s prítomnosťou. Jej hra je aktualizáciou, v ktorej autorka prevzala pôvodný Bottov rozprávačský rámec pltníkov, ktorí sa plavia dolu Váhom a umiestnila ho do súčasnosti. Pltníci prevážajú partiu výletníkov miestami, kam je zasadená Bottova balada o vdove, ktorá sa kruto zbavila svojej pastorkyne. Skôr než rozprávačmi, sú však komentátromi príbehu a priestoru, v ktorom sa odohral, toho ako sa zmenil vo vzťahu k minulosti. Pendantom žiarlivej vdovy z balady je hrdinka, ktorá sa plaví na plti a vo svojich vnútorných monológoch na základe osobnej bolestivej skúsenosti otvára tému ženského starnutia, žiarlivosti a zrady. Rovina súčasnej hrdinky - opustenej ženy a postavy vdovy z Margity a Besnej, ktorá je v autorkinej interpretácii rozprávačkou Bottovej balady, spolu zaujímavo komunikujú a prinášajú nový pohľad na Bottovo spracovanie starej povesti. Hra má sugestívny zvukový dizajn, s pôvodne komponovanou hudbou Rudolfa Pepuchu. Účinkujú: Elena Podzámska; Helena Krajčiová; Juraj Predmerský; Ivo Gogál; Ladislav Konrád; Ľubica Očková; Miroslav Trnavský. Autor hudby: Rudolf Pepucha, zvukový majster: Stanislav Kaclík, dramaturgia: Michaela materáková, réžia: Táňa Tadlánková Autorka Zuza Ferenczová vo svojom rozhlasovom spracovaní Bottovej balady spája minulosť s prítomnosťou. Jej hra je aktualizáciou, v ktorej autorka prevzala pôvodný Bottov rozprávačský rámec pltníkov, ktorí sa plavia dolu Váhom a umiestnila ho do súčasnosti. Pltníci prevážajú partiu výletníkov miestami, kam je zasadená Bottova balada o vdove, ktorá sa kruto zbavila svojej pastorkyne. Skôr než rozprávačmi, sú však komentátromi príbehu a priestoru, v ktorom sa odohral, toho ako sa zmenil vo vzťahu k minulosti. Pendantom žiarlivej vdovy z balady je hrdinka, ktorá sa plaví na plti a vo svojich vnútorných monológoch na základe osobnej bolestivej skúsenosti otvára tému ženského starnutia, žiarlivosti a zrady. Rovina súčasnej hrdinky - opustenej ženy a postavy vdovy z Margity a Besnej, ktorá je v autorkinej interpretácii rozprávačkou Bottovej balady, spolu zaujímavo komunikujú a prinášajú nový pohľad na Bottovo spracovanie starej povesti. Hra má sugestívny zvukový dizajn, s pôvodne komponovanou hudbou Rudolfa Pepuchu. Účinkujú: Elena Podzámska; Helena Krajčiová; Juraj Predmerský; Ivo Gogál; Ladislav Konrád; Ľubica Očková; Miroslav Trnavský. Autor hudby: Rudolf Pepucha, zvukový majster: Stanislav Kaclík, dramaturgia: Michaela materáková, réžia: Táňa Tadlánková 00:27:44 Tue, 15 Sep 2026 23:28:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002586/00258699-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0025/002586/00258699-1.mp3 Rozhlasová hra z cyklu Naša zabudnutá klasika. Emo Bohúň (1899 -1959) bol redaktorom a zakladateľom viacerých, prevažne humoristicky zameraných časopisov. Jeho literárna tvorba sa odvíja od jeho záľuby v zbieraní zaujímavých historiek, úsmevných príbehov a anekdot, ktoré vyšli v dvoch zbierkach memoárových próz: Zaprášené histórie (1948) a Dejiny veselé i neveselé (1960). Autorka Martina Vannayová si ako predlohu pre svoju dramatizáciu zvolila poviedku s mysterióznym nádychom, ktorá je situovaná do obdobia krátko po 1. svetovej vojne. Rozprávač príbehu sa vracia k podivným udalostiam a neuveriteľnej zápletke v živote svojho kamaráta, ktoré sa na prvé počutie nemôžu zdať skutočné. Účinkujúci: Jakub Rybárik; Přemysl Boublík; Lucia Vrablicová; Jozef Benedik; Edita Borsová; Miroslava Drínová; Štefan Martinovič; René Jankovič; Martin Vittek; Jozef Domonkoš; Michael Vrzala. Autorka: Martina Vannayová. Zvukový majster: Peter Pištek, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, dramaturgia: Michaela Materáková, réžia: Laco Kerata. Rozhlasová hra z cyklu Naša zabudnutá klasika. Emo Bohúň (1899 -1959) bol redaktorom a zakladateľom viacerých, prevažne humoristicky zameraných časopisov. Jeho literárna tvorba sa odvíja od jeho záľuby v zbieraní zaujímavých historiek, úsmevných príbehov a anekdot, ktoré vyšli v dvoch zbierkach memoárových próz: Zaprášené histórie (1948) a Dejiny veselé i neveselé (1960). Autorka Martina Vannayová si ako predlohu pre svoju dramatizáciu zvolila poviedku s mysterióznym nádychom, ktorá je situovaná do obdobia krátko po 1. svetovej vojne. Rozprávač príbehu sa vracia k podivným udalostiam a neuveriteľnej zápletke v živote svojho kamaráta, ktoré sa na prvé počutie nemôžu zdať skutočné. Účinkujúci: Jakub Rybárik; Přemysl Boublík; Lucia Vrablicová; Jozef Benedik; Edita Borsová; Miroslava Drínová; Štefan Martinovič; René Jankovič; Martin Vittek; Jozef Domonkoš; Michael Vrzala. Autorka: Martina Vannayová. Zvukový majster: Peter Pištek, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, dramaturgia: Michaela Materáková, réžia: Laco Kerata. 00:29:00 Tue, 15 Sep 2026 23:26:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002838/00283842-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0028/002838/00283842-1.mp3 David Vyhnánek a Markéta Bocková sú študenti réžie a dramaturgie na VŠMU. Ich práca na projekte Naša zabudnutá klasika je prirodzeným nadviazaním na autorské realizácie v projekte Fórum mladých autorov. Nakoľko sú obaja českej národnosti a už niekoľko rokov sa konfrontujú so životom na Slovensku, celkom očakávane sa dramaturgická úvaha dostala do roviny hľadania tém, ktoré podstatu tohoto dialógu „odzrkadľujú". Svoju pointu našla v nesmierne zaujímavej a pomerne kontroverznej korešpondencii prvého prezidenta ČSR, T.G.Masaryka s rôznymi slovenskými kultúrnymi a politickými dejateľmi (Štefánik, Šrobár, Vajanský, Makovický, Dula, atp.). Práve tá sa stala doku-predlohou pre text postavený mimo čas a spracovaný spôsobom odrážajúcim pohľad mladých ľudí na tzv. "československú" otázku v toku dejín a ukazuje na to, že aj v nastupujúcej generácii tvorcov ide o tému zďaleka nie vyčerpanú. Práca s dokumentárnym materiálom (nielen cez originálnu korešpondenciu, ale i použitím citátov z rôznych publicistických relácií) sa tak stala kľúčom k satire, ktorá sa snaží vtipným spôsobom načierať (v rámci možností formátu) do toho nekonečne dynamického vzťahu medzi krajinami, ktoré tak dlho existovali v spoločnom štáte. Obsadenie: František Strnad, Kristián Baran, Jerguš Horváth, Jakub Janotík a David Vyhnánek Réžia: David Vyhnánek, Dramaturgia: Peter Pavlac, Zvuk: Ľubica Olšovská, Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková, Produkcia: Marcela Stanková David Vyhnánek a Markéta Bocková sú študenti réžie a dramaturgie na VŠMU. Ich práca na projekte Naša zabudnutá klasika je prirodzeným nadviazaním na autorské realizácie v projekte Fórum mladých autorov. Nakoľko sú obaja českej národnosti a už niekoľko rokov sa konfrontujú so životom na Slovensku, celkom očakávane sa dramaturgická úvaha dostala do roviny hľadania tém, ktoré podstatu tohoto dialógu „odzrkadľujú". Svoju pointu našla v nesmierne zaujímavej a pomerne kontroverznej korešpondencii prvého prezidenta ČSR, T.G.Masaryka s rôznymi slovenskými kultúrnymi a politickými dejateľmi (Štefánik, Šrobár, Vajanský, Makovický, Dula, atp.). Práve tá sa stala doku-predlohou pre text postavený mimo čas a spracovaný spôsobom odrážajúcim pohľad mladých ľudí na tzv. "československú" otázku v toku dejín a ukazuje na to, že aj v nastupujúcej generácii tvorcov ide o tému zďaleka nie vyčerpanú. Práca s dokumentárnym materiálom (nielen cez originálnu korešpondenciu, ale i použitím citátov z rôznych publicistických relácií) sa tak stala kľúčom k satire, ktorá sa snaží vtipným spôsobom načierať (v rámci možností formátu) do toho nekonečne dynamického vzťahu medzi krajinami, ktoré tak dlho existovali v spoločnom štáte. Obsadenie: František Strnad, Kristián Baran, Jerguš Horváth, Jakub Janotík a David Vyhnánek Réžia: David Vyhnánek, Dramaturgia: Peter Pavlac, Zvuk: Ľubica Olšovská, Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková, Produkcia: Marcela Stanková 00:26:35 Tue, 15 Sep 2026 23:24:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002926/00292666-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002926/00292666-1.mp3 Hoci J. G. Tajovský je známy ako predstaviteľ tzv. druhej vlny slovenského realizmu a z pochopiteľných dôvodov sa sústreďoval predovšetkým na témy a príbehy z dedinského prostredia, nie vždy by sme jeho postrehy mohli nazvať len „ľúbivými", či žánrovými obrázkami zo života ľudu pospolitého slovenského prelomu storočí devätnásteho a dvadsiateho. Archaický jazyk, či prostredie by mohlo pôsobiť na súčasného (nie len mladého) človeka odťažito, avšak typológia postáv v mnohých jeho prózach dobovosť prekračuje a stáva sa nečakane univerzálnou, predovšetkým vo vzťahu k fenoménu akejsi „slovenskosti". Próza Jano Mráz (1911), uvedená ako „humoristicko-kritický obraz dedinského figliara Jana Mráza, figúrky z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá bola častým zjavom na slovenských dedinách", je textom nie len kritickým, ale skôr satirickým, v istých znakoch dokonca groteskným. Dramatizátor Miro Dacho si v cykle Naša zabudnutá klasika dlhodobo vyberá texty s podobným razením a vedome a cielene v nich podporuje práve tento akcent. Z rozprávania o Janovi Mrázovi sa tak v jeho rozhlasovej verzii stáva akási skladačka názorov štyroch obyvateľov dediny, v ktorej Jano Mráz, údajný pútnik do „Svätej zeme", pôsobil. Jeho obraz komentovaný názormi a jemnou polemikou richtára, zvonára, či učiteľa je teda posunutý ad absurdum a náznaky kritiky v Tajovského diele tak vystúpia ako olej na povrch vody. Na projekte Naša zabudnutá spolupracovali študenti réžie a dramaturgie na VŠMU. Obsadenie: Peter Šimun, Vladimír Jedľovský, Alfréd Swan, Jozef Šimonovič a Ján Mistrík. Réžia: Veronika Martinková, dramaturgia: Peter Pavlac, zvuk: Jakub Horňák, hudobná dramaturgia: Zuzana Jurišová, produkcia: Marcela Stanková. Hoci J. G. Tajovský je známy ako predstaviteľ tzv. druhej vlny slovenského realizmu a z pochopiteľných dôvodov sa sústreďoval predovšetkým na témy a príbehy z dedinského prostredia, nie vždy by sme jeho postrehy mohli nazvať len „ľúbivými", či žánrovými obrázkami zo života ľudu pospolitého slovenského prelomu storočí devätnásteho a dvadsiateho. Archaický jazyk, či prostredie by mohlo pôsobiť na súčasného (nie len mladého) človeka odťažito, avšak typológia postáv v mnohých jeho prózach dobovosť prekračuje a stáva sa nečakane univerzálnou, predovšetkým vo vzťahu k fenoménu akejsi „slovenskosti". Próza Jano Mráz (1911), uvedená ako „humoristicko-kritický obraz dedinského figliara Jana Mráza, figúrky z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá bola častým zjavom na slovenských dedinách", je textom nie len kritickým, ale skôr satirickým, v istých znakoch dokonca groteskným. Dramatizátor Miro Dacho si v cykle Naša zabudnutá klasika dlhodobo vyberá texty s podobným razením a vedome a cielene v nich podporuje práve tento akcent. Z rozprávania o Janovi Mrázovi sa tak v jeho rozhlasovej verzii stáva akási skladačka názorov štyroch obyvateľov dediny, v ktorej Jano Mráz, údajný pútnik do „Svätej zeme", pôsobil. Jeho obraz komentovaný názormi a jemnou polemikou richtára, zvonára, či učiteľa je teda posunutý ad absurdum a náznaky kritiky v Tajovského diele tak vystúpia ako olej na povrch vody. Na projekte Naša zabudnutá spolupracovali študenti réžie a dramaturgie na VŠMU. Obsadenie: Peter Šimun, Vladimír Jedľovský, Alfréd Swan, Jozef Šimonovič a Ján Mistrík. Réžia: Veronika Martinková, dramaturgia: Peter Pavlac, zvuk: Jakub Horňák, hudobná dramaturgia: Zuzana Jurišová, produkcia: Marcela Stanková. 00:27:07 Tue, 15 Sep 2026 23:22:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002988/00298852-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002988/00298852-1.mp3 Autor prozaickej predlohy: Dobroslav Chrobák // Autorka dramatizácie: Lucia Mihálová Chrobákova prozaická predloha pre rozhlasovú hru po prvý krát vyšla v roku 1939 v časopise Elán, v čase celoeurópskeho nástupu fašizmu a zároveň doznievajúceho Chrobákovho osobného konfliktu ohľadom pôvodnosti jeho literárnych diel zo zbierky Kamarát Jašek. Na rozdiel od skorších Chrobákových próz z mestského prostredia v ktorých je kľúčový kontrast človeka z vidieka v mestskom prostredí, hlavná postava Ivan Pustaj je človekom zabývaným v meste. Kým v Chrobákovej novele je rozprávačom vonkajší pozorovateľ, autorka Lucia Mihálová vo svojej dramatizácii rozprávača zvnútorňuje, čím posilňuje motívy osamelosti, vyprázdnenosti a bezcieľnosti hlavnej postavy v odcudzenom a neprajnom vonkajšom svete, ktoré sú pre túto Chrobákovu novelu príznačné. Rozhlasové spracovanie Kaviarne lýra taktiež autorsky rozvíja až prekvapivo moderný - bizarný dejový rámec predlohy a vo zvukovej rovine ťaží z deja situovaného do prostredia kaviarne s hudobnou produkciou. Autorka: Lucia Mihálová Účinkujú: FERIENČÍK Roman, KRÁTKY Matúš, KAPRÁLIK Ondrej, STANKE Richard, LIESKOVSKÁ Jana, BORSOVÁ Edita, VRABLICOVÁ Lucia, DANG VAN RomanaDramaturgia: Michaela Materáková, Zvukový majster: Peter Pištek, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, réžia: Milena Lukáčová Autor prozaickej predlohy: Dobroslav Chrobák // Autorka dramatizácie: Lucia Mihálová Chrobákova prozaická predloha pre rozhlasovú hru po prvý krát vyšla v roku 1939 v časopise Elán, v čase celoeurópskeho nástupu fašizmu a zároveň doznievajúceho Chrobákovho osobného konfliktu ohľadom pôvodnosti jeho literárnych diel zo zbierky Kamarát Jašek. Na rozdiel od skorších Chrobákových próz z mestského prostredia v ktorých je kľúčový kontrast človeka z vidieka v mestskom prostredí, hlavná postava Ivan Pustaj je človekom zabývaným v meste. Kým v Chrobákovej novele je rozprávačom vonkajší pozorovateľ, autorka Lucia Mihálová vo svojej dramatizácii rozprávača zvnútorňuje, čím posilňuje motívy osamelosti, vyprázdnenosti a bezcieľnosti hlavnej postavy v odcudzenom a neprajnom vonkajšom svete, ktoré sú pre túto Chrobákovu novelu príznačné. Rozhlasové spracovanie Kaviarne lýra taktiež autorsky rozvíja až prekvapivo moderný - bizarný dejový rámec predlohy a vo zvukovej rovine ťaží z deja situovaného do prostredia kaviarne s hudobnou produkciou. Autorka: Lucia Mihálová Účinkujú: FERIENČÍK Roman, KRÁTKY Matúš, KAPRÁLIK Ondrej, STANKE Richard, LIESKOVSKÁ Jana, BORSOVÁ Edita, VRABLICOVÁ Lucia, DANG VAN RomanaDramaturgia: Michaela Materáková, Zvukový majster: Peter Pištek, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, réžia: Milena Lukáčová 00:34:58 Tue, 15 Sep 2026 23:20:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002988/00298845-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002988/00298845-1.mp3 Autor prozaickej predlohy: Božena Slančíková Timrava // Autorka dramatizácie: Michaela Zakuťanská Len málo slovenských spisovateliek dosiahlo v našom literárnom (a historickom) kontexte takú mieru reflexie, či kritickej, či čitateľskej, než práve Timrava. Prítomnosť spracovaní jej próz v cykle Naša zabudnutá klasika by teda mohla byť sporná, veď nejde o nikoho navýsosť „zabudnutého“, avšak samotný cyklus sa snaží, o.i. objavovať a rozhlasovo spracovávať i menej známe, či pre rôzne dôvody kontroverznejšie diela i už známych autorov. Nie náhodou sa teda už Timrava v našom cykle objavila, a jej nezvyčajné poviedky Záplava i Hrdinovia už došli svojho spracovania.Novela Skúsenosť však má v jej diele ešte inak významné miesto, a to nie len z dôvodu, že šlo o literárne spracovanie jej aktuálnych osobných zážitkov, ale najmä preto, že samotná novela vyvolala v súdobej (prevažne mužskej) autorskej a vydavateľskej obci búrlivé reakcie a vyšla v značne cenzurovanej podobe, nakoľko sa v nej Timrava rozhodla kritickým okom zvečniť i jej stretnutia ženy-autorky, práve s už spomínaným, silne patriarchálnym literárnym (umeleckým) svetom. Dramatizátorka Michaela Zakuťanská, ktorá pravidelne prispieva svojimi textami k naplneniu zmyslu cyklu Naša zabudnutá klasika si teda opäť nevybrala pre svoje spracovanie ženskú autorku náhodou. Okrem samotnej Timravinej skúsenosti, ktorá istý čas pracovala ako spoločníčka jednej vdovy v Dolnom Kubíne, ju totiž zaujal práve fakt cenzúry, ktorému bola Timrava ako autorka pri snahe novelu vydať, vystavená. A tento fakt sa pretavil i do Michaelinej prekvapujúcej adaptácie, kde okrem „klasického“ dramatického spracovania osobných zážitkov (námet novely Skúsenosť) dostane šancu zaznieť i hlas súdobej cenzúry, ktorý zdanlivú ľahkosť Timravinej kritiky spoločnosti stavia dnes do výrazne iného svetla. Istá Timravina mäkkosť a láskavosť kritiky sa teda ukáže ako vynútený výsledok nekorektného zásahu „zhora“, čo jednoznačne stojí za povšimnutie. Účinkujú: Renáta Horňáková-Rundová, Táňa Kulíšková, Zuzana Kyzeková, Danica Jurčová-Glinová, Judita Bilá, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Tomáš Vravník, René Jankovič, Ján Mistrík, Katarína Ivanková, Miroslava Frankovská, Jozef Benedik a Laco KerataRéžia: Laco KerataDramaturg: Peter PavlacZvuk: Peter PištekAdaptácia: Michaela ZakuťanskáZvuk: Peter PištekHudobná dramaturgia: Peter MarkovskýProdukcia: Marcela Stanková. Účinkujúci: Renáta Rundová-Horňáková, Tatiana Kulíšková, Danica Jurčová-Glinová, Judita Bilá, Zuzana Kyzeková, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Katarína Ivanková, Miroslava Frankovská, Tomáš Vravník, René Jankovič, Ján Mistrík, Jozef Benedik, Ladislav Kerata. Autor prozaickej predlohy: Božena Slančíková Timrava // Autorka dramatizácie: Michaela Zakuťanská Len málo slovenských spisovateliek dosiahlo v našom literárnom (a historickom) kontexte takú mieru reflexie, či kritickej, či čitateľskej, než práve Timrava. Prítomnosť spracovaní jej próz v cykle Naša zabudnutá klasika by teda mohla byť sporná, veď nejde o nikoho navýsosť „zabudnutého“, avšak samotný cyklus sa snaží, o.i. objavovať a rozhlasovo spracovávať i menej známe, či pre rôzne dôvody kontroverznejšie diela i už známych autorov. Nie náhodou sa teda už Timrava v našom cykle objavila, a jej nezvyčajné poviedky Záplava i Hrdinovia už došli svojho spracovania.Novela Skúsenosť však má v jej diele ešte inak významné miesto, a to nie len z dôvodu, že šlo o literárne spracovanie jej aktuálnych osobných zážitkov, ale najmä preto, že samotná novela vyvolala v súdobej (prevažne mužskej) autorskej a vydavateľskej obci búrlivé reakcie a vyšla v značne cenzurovanej podobe, nakoľko sa v nej Timrava rozhodla kritickým okom zvečniť i jej stretnutia ženy-autorky, práve s už spomínaným, silne patriarchálnym literárnym (umeleckým) svetom. Dramatizátorka Michaela Zakuťanská, ktorá pravidelne prispieva svojimi textami k naplneniu zmyslu cyklu Naša zabudnutá klasika si teda opäť nevybrala pre svoje spracovanie ženskú autorku náhodou. Okrem samotnej Timravinej skúsenosti, ktorá istý čas pracovala ako spoločníčka jednej vdovy v Dolnom Kubíne, ju totiž zaujal práve fakt cenzúry, ktorému bola Timrava ako autorka pri snahe novelu vydať, vystavená. A tento fakt sa pretavil i do Michaelinej prekvapujúcej adaptácie, kde okrem „klasického“ dramatického spracovania osobných zážitkov (námet novely Skúsenosť) dostane šancu zaznieť i hlas súdobej cenzúry, ktorý zdanlivú ľahkosť Timravinej kritiky spoločnosti stavia dnes do výrazne iného svetla. Istá Timravina mäkkosť a láskavosť kritiky sa teda ukáže ako vynútený výsledok nekorektného zásahu „zhora“, čo jednoznačne stojí za povšimnutie. Účinkujú: Renáta Horňáková-Rundová, Táňa Kulíšková, Zuzana Kyzeková, Danica Jurčová-Glinová, Judita Bilá, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Tomáš Vravník, René Jankovič, Ján Mistrík, Katarína Ivanková, Miroslava Frankovská, Jozef Benedik a Laco KerataRéžia: Laco KerataDramaturg: Peter PavlacZvuk: Peter PištekAdaptácia: Michaela ZakuťanskáZvuk: Peter PištekHudobná dramaturgia: Peter MarkovskýProdukcia: Marcela Stanková. Účinkujúci: Renáta Rundová-Horňáková, Tatiana Kulíšková, Danica Jurčová-Glinová, Judita Bilá, Zuzana Kyzeková, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Katarína Ivanková, Miroslava Frankovská, Tomáš Vravník, René Jankovič, Ján Mistrík, Jozef Benedik, Ladislav Kerata. 00:52:48 Tue, 15 Sep 2026 23:18:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002988/00298853-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0029/002988/00298853-1.mp3 Autorka rozhlasovej dramatizácie: Gabriela Alexová // Autor prózy: František Švantner Novela List, ktorá je predlohou tejto rozhlasovej hry vyšla v zbierke noviel Dáma a patrí do poslednej, existenciálnej, fázy tvorby Františka Švantnera, ktorú bezprostredne ovplyvnila 2. svetová vojna. Základným rámcom príbehu je list, ktorý adresuje žena svojmu manželovi, ktorého opúšťa, pričom so zmyslom pre detail a psychologickú drobnokresbu rekonštruuje udalosti, ktoré jeho napísaniu predchádzali. Autorka Gabriela Alexová vo svojej tvorbe rada skúma mužsko-ženské vzťahy, zvlášť ju zaujímajú ich patologické formy. Emočné a psychické násilie je na rozdiel od fyzického násilia vo svojich prejavoch omnoho subtílnejšie, no o nič menej devastačné. Pre jeho obete je ťažšie ho detekovať, o to ťažšie je vymaniť sa z jeho bludného kruhu. Švantner vo svojej próze skúma človeka, morálne dilemy, ktorým čelí uvrhnutý do extrémnej situácie, spôsobenej vojnovým konfliktom. V rozhlasovej interpretácii postavy Júlie, ktorej subjektivita rozprávania a prežívania je ešte posilnená jej vnútorným alter egom (postavu Júlie stvárnili dve herečky) sa ukazuje, že trauma postáv je omnoho hlbšia, v skutočnosti bola nevyhnutným vyústením predchádzajúcich udalostí a ich vzťahu, zatiaľ čo vojna bola len ich katalyzátorom. Obsadenie: Petra Vajdová, Edita Kopričević-Boršová, Juraj Kemka, Peter Kočiš, Přemysl Boublík, Lena Košická Réžia: Veronika Martinková Dramaturgia: Michaela Materáková Zvuk: Ľubica Olšovská Hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková Produkcia: Marcela Stanková Autorka rozhlasovej dramatizácie: Gabriela Alexová // Autor prózy: František Švantner Novela List, ktorá je predlohou tejto rozhlasovej hry vyšla v zbierke noviel Dáma a patrí do poslednej, existenciálnej, fázy tvorby Františka Švantnera, ktorú bezprostredne ovplyvnila 2. svetová vojna. Základným rámcom príbehu je list, ktorý adresuje žena svojmu manželovi, ktorého opúšťa, pričom so zmyslom pre detail a psychologickú drobnokresbu rekonštruuje udalosti, ktoré jeho napísaniu predchádzali. Autorka Gabriela Alexová vo svojej tvorbe rada skúma mužsko-ženské vzťahy, zvlášť ju zaujímajú ich patologické formy. Emočné a psychické násilie je na rozdiel od fyzického násilia vo svojich prejavoch omnoho subtílnejšie, no o nič menej devastačné. Pre jeho obete je ťažšie ho detekovať, o to ťažšie je vymaniť sa z jeho bludného kruhu. Švantner vo svojej próze skúma človeka, morálne dilemy, ktorým čelí uvrhnutý do extrémnej situácie, spôsobenej vojnovým konfliktom. V rozhlasovej interpretácii postavy Júlie, ktorej subjektivita rozprávania a prežívania je ešte posilnená jej vnútorným alter egom (postavu Júlie stvárnili dve herečky) sa ukazuje, že trauma postáv je omnoho hlbšia, v skutočnosti bola nevyhnutným vyústením predchádzajúcich udalostí a ich vzťahu, zatiaľ čo vojna bola len ich katalyzátorom. Obsadenie: Petra Vajdová, Edita Kopričević-Boršová, Juraj Kemka, Peter Kočiš, Přemysl Boublík, Lena Košická Réžia: Veronika Martinková Dramaturgia: Michaela Materáková Zvuk: Ľubica Olšovská Hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková Produkcia: Marcela Stanková 00:36:47 Tue, 15 Sep 2026 23:16:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003008/00300829-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0030/003008/00300829-1.mp3 Ján Hrušovský (1892-1975) bol prozaik, novinár a publicista, ktorý sám o sebe hovoril ako o priekopníkovi slovenskej moderny. Do literatúry vstúpil zbierkou vojnových poviedok a fejetónov, bezprostredne po prvej svetovej vojne, ktorej sa zúčastnil ako bojovník na ruskej fronte. Neskôr pracoval ako redaktor, potom v štátnych službách. Pre svoju spoluprácu s fašistickým slovenským štátom počas druhej svetovej vojny, kedy pracoval na Úrade propagandy (1941-1944) patrí Ján Hrušovský ku kontroverzným postavám slovenskej literatúry. Napriek tomu nemožno spochybniť jeho výrazný literárny talent, ktorý preukázal najmä vo svojej dielach z obdobia nastupujúcej druhej vlny slovenskej moderny.Predlohou pre hru Dolorosa je rovnomenná Hrušovského poviedka z roku 1925, ktorú po prvý raz vydal Leopold Mazáč v Prahe. Hrušovského ranné prózy ovplyvnil najmä expresionizmus a dekadencia.V príbehu vnútorného zápasu mladučkej mníšky, ktorá sa v záujme zachovania svojej duchovnej čistoty snaží potlačiť svoju žiadostivosť, sa do popredia dostáva Hrušovského obľúbený konflikt medzi dionýzovským princípom telesnosti a zmyslovosti a duchovnej harmónie a sebaovládania. Autorka vo svojej dramatizácii túto bipolaritu podporila postavami dvojjediného rozprávača, ktorou je socha Krista, objekt ku ktorému Dolorosa smeruje svoje modlitby a rozjímanie, no i ľudsky pochopiteľné, i keď, v jej postavení, nežiaduce, zmyslové túžby. Sochu teda môžeme vnímať ako predstaviteľa Krista v duchovnom, božskom zmysle – projekciu viery (Svätý), no i v zmysle fyzickom, ktorý má vonkajšiu podobu sochy s celou svojou ušľachtilou, telesnou a teda ľudskou krásou (Nesvätý). Svätý a Nesvätý spolu vedú dialóg, ktorý nás sprevádza príbehom mníšky Dolorosy, jej urputnou snahou o dokonalosť a čistotu, ktorá napokon vyústi do tragického konca. Obsadenie: Henrieta Jančišinová- Koláriková, Přemysl Boublík, Števo Martinovič, Ľudmila Mandžárová Réžia: Laco Kerata Dramaturgia: Michaela Materáková Zvuk: Peter Daniška Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Produkcia: Marcela Stanková Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“ Ján Hrušovský (1892-1975) bol prozaik, novinár a publicista, ktorý sám o sebe hovoril ako o priekopníkovi slovenskej moderny. Do literatúry vstúpil zbierkou vojnových poviedok a fejetónov, bezprostredne po prvej svetovej vojne, ktorej sa zúčastnil ako bojovník na ruskej fronte. Neskôr pracoval ako redaktor, potom v štátnych službách. Pre svoju spoluprácu s fašistickým slovenským štátom počas druhej svetovej vojny, kedy pracoval na Úrade propagandy (1941-1944) patrí Ján Hrušovský ku kontroverzným postavám slovenskej literatúry. Napriek tomu nemožno spochybniť jeho výrazný literárny talent, ktorý preukázal najmä vo svojej dielach z obdobia nastupujúcej druhej vlny slovenskej moderny.Predlohou pre hru Dolorosa je rovnomenná Hrušovského poviedka z roku 1925, ktorú po prvý raz vydal Leopold Mazáč v Prahe. Hrušovského ranné prózy ovplyvnil najmä expresionizmus a dekadencia.V príbehu vnútorného zápasu mladučkej mníšky, ktorá sa v záujme zachovania svojej duchovnej čistoty snaží potlačiť svoju žiadostivosť, sa do popredia dostáva Hrušovského obľúbený konflikt medzi dionýzovským princípom telesnosti a zmyslovosti a duchovnej harmónie a sebaovládania. Autorka vo svojej dramatizácii túto bipolaritu podporila postavami dvojjediného rozprávača, ktorou je socha Krista, objekt ku ktorému Dolorosa smeruje svoje modlitby a rozjímanie, no i ľudsky pochopiteľné, i keď, v jej postavení, nežiaduce, zmyslové túžby. Sochu teda môžeme vnímať ako predstaviteľa Krista v duchovnom, božskom zmysle – projekciu viery (Svätý), no i v zmysle fyzickom, ktorý má vonkajšiu podobu sochy s celou svojou ušľachtilou, telesnou a teda ľudskou krásou (Nesvätý). Svätý a Nesvätý spolu vedú dialóg, ktorý nás sprevádza príbehom mníšky Dolorosy, jej urputnou snahou o dokonalosť a čistotu, ktorá napokon vyústi do tragického konca. Obsadenie: Henrieta Jančišinová- Koláriková, Přemysl Boublík, Števo Martinovič, Ľudmila Mandžárová Réžia: Laco Kerata Dramaturgia: Michaela Materáková Zvuk: Peter Daniška Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Produkcia: Marcela Stanková Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“ 00:27:13 Tue, 15 Sep 2026 23:14:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003318/00331854-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003318/00331854-1.mp3 Asi len ťažko by sme hľadali de-facto v akejkoľvek aktívnej generácii čitateľov niekoho, komu by meno Dobšinský nebolo známe. Pavol Dobšinský je azda najznámejší svojimi zbierkami ľudových rozprávok, povestí, piesní, jednoducho textami ľudovej slovesnosti. Hoci ťažiskom jeho činnosti a neskôr tvorby bola folkloristika, málokto možno vie, že Dobšinský prekladal Byrona, Lamartina, či Mickiewicza a sám ako aktívny predstaviteľ štúrovskej romantickej generácie písal i svoju vlastnú poéziu, nielen ľudovú, ale i alegorickú, či vlasteneckú. Jeho povesť, či rozprávku o krásnej Berone z Čierneho mesta nájdeme v prvom zväzku Prostonárodných slovenských povestí. V rozhlasovej adaptácii Martiny Havierovej sa však samotná povesť stala skôr predmetom skúmania a pátrania po jej koreni v realite. Snahou adaptátorky totiž nie je dramatizovať samotnú rozprávku, ale pokus predstaviť si, ako taká povesť vlastne mohla vzniknúť, aký reálny príbeh by sa mohol stať jej predobrazom, ako naša fantázia, a teda kreativita ľudových rozprávačov dokázala v zásade z banálnej životnej situácie túlajúceho sa uhorského šľachtica vytvoriť krásnu povesť o hľadaní a naplnení životnej láske k tajomnému dievčaťu – Berone.Ide teda o intertextovú hru (s použitím motívov z básní napríklad i P. O. Hviezdoslava), v ktorej podstatnejší než príbeh je snaha porozumieť ako vznikol, rekonštruovať ho, nanovo stvoriť, s nevyhnutnou dávkou humoru a nadhľadu súčasníka, mladej tvorkyne, autorky i režisérky v jednom.Obsadenie: Kristián Baran, Jerguš Horváth, Oliver Asztalos, Filip Pavuk, Anna Magdaléna Hroboňová a Patrícia Balajová. Réžia: Martina Havierová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Ľubica Olšovská Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Peter Šimončič Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už skoro štyridsať realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu, alebo jednoducho dráždivú zvláštnosť nezvyčajných, niekedy viac, niekedy menej známych slovenských autorov. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Preto sa i vo výbere i v realizácii kombinuje potreba hľadať a nachádzať jednak témy, ktoré jednoznačne vytvárajú výpovedné prepojenie so súčasnosťou a vo výsledku prekračovať hranice všednosti a očakávaných mantinelov v „klasickej“ rozhlasovej realizácii. Asi len ťažko by sme hľadali de-facto v akejkoľvek aktívnej generácii čitateľov niekoho, komu by meno Dobšinský nebolo známe. Pavol Dobšinský je azda najznámejší svojimi zbierkami ľudových rozprávok, povestí, piesní, jednoducho textami ľudovej slovesnosti. Hoci ťažiskom jeho činnosti a neskôr tvorby bola folkloristika, málokto možno vie, že Dobšinský prekladal Byrona, Lamartina, či Mickiewicza a sám ako aktívny predstaviteľ štúrovskej romantickej generácie písal i svoju vlastnú poéziu, nielen ľudovú, ale i alegorickú, či vlasteneckú. Jeho povesť, či rozprávku o krásnej Berone z Čierneho mesta nájdeme v prvom zväzku Prostonárodných slovenských povestí. V rozhlasovej adaptácii Martiny Havierovej sa však samotná povesť stala skôr predmetom skúmania a pátrania po jej koreni v realite. Snahou adaptátorky totiž nie je dramatizovať samotnú rozprávku, ale pokus predstaviť si, ako taká povesť vlastne mohla vzniknúť, aký reálny príbeh by sa mohol stať jej predobrazom, ako naša fantázia, a teda kreativita ľudových rozprávačov dokázala v zásade z banálnej životnej situácie túlajúceho sa uhorského šľachtica vytvoriť krásnu povesť o hľadaní a naplnení životnej láske k tajomnému dievčaťu – Berone.Ide teda o intertextovú hru (s použitím motívov z básní napríklad i P. O. Hviezdoslava), v ktorej podstatnejší než príbeh je snaha porozumieť ako vznikol, rekonštruovať ho, nanovo stvoriť, s nevyhnutnou dávkou humoru a nadhľadu súčasníka, mladej tvorkyne, autorky i režisérky v jednom.Obsadenie: Kristián Baran, Jerguš Horváth, Oliver Asztalos, Filip Pavuk, Anna Magdaléna Hroboňová a Patrícia Balajová. Réžia: Martina Havierová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Ľubica Olšovská Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Peter Šimončič Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už skoro štyridsať realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu, alebo jednoducho dráždivú zvláštnosť nezvyčajných, niekedy viac, niekedy menej známych slovenských autorov. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Preto sa i vo výbere i v realizácii kombinuje potreba hľadať a nachádzať jednak témy, ktoré jednoznačne vytvárajú výpovedné prepojenie so súčasnosťou a vo výsledku prekračovať hranice všednosti a očakávaných mantinelov v „klasickej“ rozhlasovej realizácii. 00:29:43 Tue, 15 Sep 2026 23:12:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003930/00393034-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003930/00393034-1.mp3 V rámci cyklu Naša zabudnutá klasika vznikla dramatizácia prózy pozoruhodnej osobnosti slovenskej literatúry, ženskej reprezentantky našej povojnovej tvorby, Hany Ponickej. Pôsobila ako publicistka, autorka detskej literatúry, prekladala z francúžštiny, vyšli jej dve zbierky poviedok: Prísť odísť (1964) a Bosými nohami (1968). Stala sa signatárkou Charty 77, za čo bola prenasledovaná komunistickým režimom a toto obdobie svojho života spracovala v diele Lukavické zápisky (1989). Autorka Milka Martáková zdramatizovala pre rozhlas Ponickej krátku prózu, zrejme inšpirovanú jej autentickými zážitkami z obdobia pred koncom 2.svetovej vojny, kedy Ponická ako študentka medicíny dobrovoľne vypomáhala ako spolupracovníčka Červeného kríža. Jej príbeh o nemocnici v improvizovaných podmienkach pivničého krytu, o nezmyselnej smrti i narodení dieťaťa v dobe rozvratu a neistoty, vyrozprávaný jednoduchým jazykom každodennosti, je aj v súčasnosti až hrozivo aktuálny. 22. júla sme si pripomínali nedožitých 100 rokov od narodenia spisovateľky Hany Ponickej. Účinkujúci: Renáta Rundová-Horňáková; Miroslava Frankovská; Judita Hansman; Matúš Kvietik; Jakub Rybárik; Miroslava Drínová, dramaturgia: Michaela Materáková, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, zvukový majster: Peter Pištek, réžia: laco Kerata. V rámci cyklu Naša zabudnutá klasika vznikla dramatizácia prózy pozoruhodnej osobnosti slovenskej literatúry, ženskej reprezentantky našej povojnovej tvorby, Hany Ponickej. Pôsobila ako publicistka, autorka detskej literatúry, prekladala z francúžštiny, vyšli jej dve zbierky poviedok: Prísť odísť (1964) a Bosými nohami (1968). Stala sa signatárkou Charty 77, za čo bola prenasledovaná komunistickým režimom a toto obdobie svojho života spracovala v diele Lukavické zápisky (1989). Autorka Milka Martáková zdramatizovala pre rozhlas Ponickej krátku prózu, zrejme inšpirovanú jej autentickými zážitkami z obdobia pred koncom 2.svetovej vojny, kedy Ponická ako študentka medicíny dobrovoľne vypomáhala ako spolupracovníčka Červeného kríža. Jej príbeh o nemocnici v improvizovaných podmienkach pivničého krytu, o nezmyselnej smrti i narodení dieťaťa v dobe rozvratu a neistoty, vyrozprávaný jednoduchým jazykom každodennosti, je aj v súčasnosti až hrozivo aktuálny. 22. júla sme si pripomínali nedožitých 100 rokov od narodenia spisovateľky Hany Ponickej. Účinkujúci: Renáta Rundová-Horňáková; Miroslava Frankovská; Judita Hansman; Matúš Kvietik; Jakub Rybárik; Miroslava Drínová, dramaturgia: Michaela Materáková, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, zvukový majster: Peter Pištek, réžia: laco Kerata. 00:19:55 Tue, 15 Sep 2026 23:10:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003367/00336750-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003367/00336750-1.mp3 Mário Drgoňa: Môj otec bol (dobrý), ja musím byť (zbojník). Z cyklu Naša zabudnutá klasika Môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník alebo metatextuálny pseudoautorský introspektívu subjektívne reflektujúci experiment v cykle Naša zabudnutá klasika. S použitím textov Gustáva Kordoša, Ľubomíra Gašpara Zaoseka, Ela M. Šándora, Rehora Urama Podtatranského a ľudových piesní a porekadiel spísal Mário Drgoňa.Slovo autora a režiséra k textu (v toku času jemne revidované dramaturgom):Cieľom tohto (nielen) zvukového experimentu bolo pátrať po podobnostiach i odlišnostiach medzi synmi a otcami, tak individuálnymi a konkrétnymi, ako aj všeobecnejšími, vyššími, indivíduum presahujúcimi. Dosiahnuť sme sa to pokúsili prostredníctvom mnohovrstevnatej a viacvýznamovej interpretácie fragmentov z textov vyššie menovaných autorov, ktoré sme následne tematicky dekomponovali či rekonštruovali subjektivizáciou jednotlivca – teda odpoveďami hercov na režisérove otázky. Odpovede nemuseli byť ani za mak pravdivé, mali len vyznievať prirodzene. Mnohé z nich však napokon zjavne pravdivé boli. Podľa povahy odpovedí tak ide čiastočne o dokument alebo „mokument“ (pozn.: anglicky „mockumentary“ – fiktívny dokument, ktorý zobrazuje vymyslené udalosti a prezentuje ich ako skutočné). Okrem toho však celá rozhlasová hra sleduje pomyselnú linku života, od detstva, až k momentu staroby. Pri konečnom výsledku mnoho záviselo nielen od strihu, hudobnej dramaturgie, ale aj od odpovedí respondentov/účinkujúcicih. V rámci pseudodokumentárneho rázu konceptu vo výsledku napokon znejú aj otázky, či pokyny autora a režiséra. Ten sa vo finálnom koncepte stal jeho nevyhnutnou súčasťou. Obsadenie: Vladimír Jedľovský, Martin Hronský, Tomáš Vravník a Mário Drgoňa Réžia – Mário Drgoňa Dramaturgia – Peter Pavlac Zvuk – Stanislav Kaclík Hudobná dramaturgia – Marek Kundlák Produkcia – Petra Kasanová Mário Drgoňa: Môj otec bol (dobrý), ja musím byť (zbojník). Z cyklu Naša zabudnutá klasika Môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník alebo metatextuálny pseudoautorský introspektívu subjektívne reflektujúci experiment v cykle Naša zabudnutá klasika. S použitím textov Gustáva Kordoša, Ľubomíra Gašpara Zaoseka, Ela M. Šándora, Rehora Urama Podtatranského a ľudových piesní a porekadiel spísal Mário Drgoňa.Slovo autora a režiséra k textu (v toku času jemne revidované dramaturgom):Cieľom tohto (nielen) zvukového experimentu bolo pátrať po podobnostiach i odlišnostiach medzi synmi a otcami, tak individuálnymi a konkrétnymi, ako aj všeobecnejšími, vyššími, indivíduum presahujúcimi. Dosiahnuť sme sa to pokúsili prostredníctvom mnohovrstevnatej a viacvýznamovej interpretácie fragmentov z textov vyššie menovaných autorov, ktoré sme následne tematicky dekomponovali či rekonštruovali subjektivizáciou jednotlivca – teda odpoveďami hercov na režisérove otázky. Odpovede nemuseli byť ani za mak pravdivé, mali len vyznievať prirodzene. Mnohé z nich však napokon zjavne pravdivé boli. Podľa povahy odpovedí tak ide čiastočne o dokument alebo „mokument“ (pozn.: anglicky „mockumentary“ – fiktívny dokument, ktorý zobrazuje vymyslené udalosti a prezentuje ich ako skutočné). Okrem toho však celá rozhlasová hra sleduje pomyselnú linku života, od detstva, až k momentu staroby. Pri konečnom výsledku mnoho záviselo nielen od strihu, hudobnej dramaturgie, ale aj od odpovedí respondentov/účinkujúcicih. V rámci pseudodokumentárneho rázu konceptu vo výsledku napokon znejú aj otázky, či pokyny autora a režiséra. Ten sa vo finálnom koncepte stal jeho nevyhnutnou súčasťou. Obsadenie: Vladimír Jedľovský, Martin Hronský, Tomáš Vravník a Mário Drgoňa Réžia – Mário Drgoňa Dramaturgia – Peter Pavlac Zvuk – Stanislav Kaclík Hudobná dramaturgia – Marek Kundlák Produkcia – Petra Kasanová 00:52:02 Tue, 15 Sep 2026 23:08:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003843/00384365-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0038/003843/00384365-1.mp3 Neprebudení/ý, alebo rozhlasové rozprávanie na základe textov Martina Kukučína, Jozefa Hollého, Ľudmily Podjavorinskej, Jozefa Gregora Tajovského a Martina Buzalku. Nie je jednoduché predstaviť, nie je jednoduché predstaviť si, nie je jednoduché pár slovami obsiahnuť rozmer stretnutia na pomedzí foriem, žánrov, prístupov a najmä umeleckých a ľudských postojov. Neprebudený/í nie je rozhlasová hra tak ako ju zvykneme vnímať, nie je dokumentom, nie je fíčrom, nie je rozhovorom, je však určite výnimočným stretnutím, rozprávaním a pohrávaním sa s textami vyššie spomenutých klasikov a Maťa Buzalku, jedného z výrazných členov divadla Stopy snov.Autorka konceptu a režisérka Ivana Kováčiková (víťazka kategórie Fórum na Festivale rozhlasovej hry 2023 s hrou Malá dáma) nás empaticky a s vysokou mierou osobnej zvedavosti uvádza do sveta, v ktorom na konci tí, kto sú „Neprebudení“, sme v skutočnosti vlastne my. Skúsme sa teda ponoriť do sveta čistej radosti z tvorby a čistej túžby po naplnenom živote...„S Martinom sme sa stretli skrz spoločnú kamarátku. Krátko potom sme začali spolupracovať v divadle Stopy snov, v ktorom pôsobia herci a tvorcovia s rôznymi formami mentálneho znevýhodnenia. V divadle sa zameriavame na hľadanie osobných tém pre každého člena súboru. O to sme sa snažili aj pri výbere textov slovenskej klasiky, ktoré sa nejakým spôsobom zaoberajú životom človeka so znevýhodnením na slovenskej dedine. Boli to texty Neprebudený od Martina Kukučína, Kubo od Jozefa Hollého, Maco Mlieč od Jozefa Gregora Tajovského a Ondráš od Ľudmily Podjavorinskej.Tieto texty predstavujú jeden zo základov slovenskej realistickej literatúry- zobrazenie človeka sociálnej menšiny a kritika prostredia, ktoré sa s odlišnosťou daného jednotlivca konfrontuje. Je to maturitná látka, rovnako ako obľúbená téma slovenských divadelníkov mnohých generácii. Portfólio tém, skrz ktoré sa autori vyjadrujú k problematike mentálne znevýhodnených jedincov v konzervatívnej uzavretej spoločnosti je spojené vo veľmi jasných znakoch. ... Martin vnímal tieto príbehy skrz prvú osobu singuláru a pomohol s tým aj mne. S témami o ktorých som hovorila sa nestotožnil, keďže sa jeho postavy nedotýkajú. Vzťah Neprebudeného k iným postavám nevypovedá o jeho charaktere. Neprebudeného očami Neprebudeného nepoznáme. Našim zámerom je preto ponúknuť tento uhol pohľadu aj divákovi. Smrť Ondráša v Neprebudenom vyvoláva empatiu, lebo rozprávačom je čitateľ sám. Ak je rozprávačom Ondrej a rozprávač zomrie, príbeh nemá koniec. Preto by sme chceli Neprebudenému dovoliť svoj príbeh dopovedať.“ - Ivana Kováčiková Obsadenie: Martin Buzalka, Petra Dubayová, Ivana Kováčiková a členovia divadelného súboru Stopy snov Réžia: Ivana Kováčiková Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Peter Pištek Mix piesní: Roland Bangha Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková Produkcia: Valéria Potančoková Neprebudení/ý, alebo rozhlasové rozprávanie na základe textov Martina Kukučína, Jozefa Hollého, Ľudmily Podjavorinskej, Jozefa Gregora Tajovského a Martina Buzalku. Nie je jednoduché predstaviť, nie je jednoduché predstaviť si, nie je jednoduché pár slovami obsiahnuť rozmer stretnutia na pomedzí foriem, žánrov, prístupov a najmä umeleckých a ľudských postojov. Neprebudený/í nie je rozhlasová hra tak ako ju zvykneme vnímať, nie je dokumentom, nie je fíčrom, nie je rozhovorom, je však určite výnimočným stretnutím, rozprávaním a pohrávaním sa s textami vyššie spomenutých klasikov a Maťa Buzalku, jedného z výrazných členov divadla Stopy snov.Autorka konceptu a režisérka Ivana Kováčiková (víťazka kategórie Fórum na Festivale rozhlasovej hry 2023 s hrou Malá dáma) nás empaticky a s vysokou mierou osobnej zvedavosti uvádza do sveta, v ktorom na konci tí, kto sú „Neprebudení“, sme v skutočnosti vlastne my. Skúsme sa teda ponoriť do sveta čistej radosti z tvorby a čistej túžby po naplnenom živote...„S Martinom sme sa stretli skrz spoločnú kamarátku. Krátko potom sme začali spolupracovať v divadle Stopy snov, v ktorom pôsobia herci a tvorcovia s rôznymi formami mentálneho znevýhodnenia. V divadle sa zameriavame na hľadanie osobných tém pre každého člena súboru. O to sme sa snažili aj pri výbere textov slovenskej klasiky, ktoré sa nejakým spôsobom zaoberajú životom človeka so znevýhodnením na slovenskej dedine. Boli to texty Neprebudený od Martina Kukučína, Kubo od Jozefa Hollého, Maco Mlieč od Jozefa Gregora Tajovského a Ondráš od Ľudmily Podjavorinskej.Tieto texty predstavujú jeden zo základov slovenskej realistickej literatúry- zobrazenie človeka sociálnej menšiny a kritika prostredia, ktoré sa s odlišnosťou daného jednotlivca konfrontuje. Je to maturitná látka, rovnako ako obľúbená téma slovenských divadelníkov mnohých generácii. Portfólio tém, skrz ktoré sa autori vyjadrujú k problematike mentálne znevýhodnených jedincov v konzervatívnej uzavretej spoločnosti je spojené vo veľmi jasných znakoch. ... Martin vnímal tieto príbehy skrz prvú osobu singuláru a pomohol s tým aj mne. S témami o ktorých som hovorila sa nestotožnil, keďže sa jeho postavy nedotýkajú. Vzťah Neprebudeného k iným postavám nevypovedá o jeho charaktere. Neprebudeného očami Neprebudeného nepoznáme. Našim zámerom je preto ponúknuť tento uhol pohľadu aj divákovi. Smrť Ondráša v Neprebudenom vyvoláva empatiu, lebo rozprávačom je čitateľ sám. Ak je rozprávačom Ondrej a rozprávač zomrie, príbeh nemá koniec. Preto by sme chceli Neprebudenému dovoliť svoj príbeh dopovedať.“ - Ivana Kováčiková Obsadenie: Martin Buzalka, Petra Dubayová, Ivana Kováčiková a členovia divadelného súboru Stopy snov Réžia: Ivana Kováčiková Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Peter Pištek Mix piesní: Roland Bangha Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková Produkcia: Valéria Potančoková 00:32:56 Tue, 15 Sep 2026 23:06:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003941/00394103-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003941/00394103-1.mp3 Pre rozhlas napísala Laura Fedorová. Zuzana Lojková (1848-1886) sa narodila i zomrela v Tisovci, v známej to obci regiónu Malohont, ležiacej na ceste medzi Breznom a Revúcou. Regionálna lokalizácia je podstatná i pre definíciu a mantinely tvorby tejto isto málokomu známej slovenskej autorky. A nie len región, ale i čas, kedy tvorila (polovica 19.st), sa zrejme stali principiálnym determinantom celej jej literárnej tvorby, ktorá sa napokon sústredila na písanie literatúry pre deti a mládež s mimoriadne zreteľnou osvetovou snahou vštepovať im vtedajšie prevažujúce mravné názory. Pri bližšom štúdiu kratučkej novely Bláznivá je však zrejmé, že nádych spoločensko-kritického pohľadu na svet očami ženy a odhaľovaní stereotypov tento pohľad sprevádzajúcich, jej isto nebol celkom vzdialený.Autorka dramatizácie Laura Fedorová sa práve preto rozhodla niekoľko týchto náznakov rozosiatych v predlohe zvýrazniť (snaha hlavnej postavy dostať sa z mantinelov dedinských stereotypov, vzdelať sa, viesť plnohodnotný a slobodný život, atp.) a povýšiť na princíp. Práve z neho je zrejmé, že napríklad „rozprávkový“ podtext predlohy je len maskovaním snahy hovoriť otvorene o témach, ako je kritika dedinskej morálky vo vzťahu k žene, ktorá sa jej rozhodla vzoprieť. Realizácia teda pracuje s nadhľadom a jemnou iróniou práve nad ustáleným vtedajším pohľadom v kontraste k množstvu podobne tragicky končiacich príbehov, v akom sa ocitla hlavná postava poviedky a teda i dramatizácie – Ilona, mladá žena s ambíciou prekonať „fátum“ dediny a súdobej dedinskej morálky. Obsadenie: Kristína Spáčová, Milo Kráľ, Gregor Hološka, Beáta Reifová, Soňa Fábryová, Katarína Novotková, Viktória Vadovičová, Daniel Zwach a Samuel Vrlák Réžia – Karol Horváth, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Peter Pištek Hudobná dramaturgia – Katarína Bielčíková, Produkcia – Petra Kasanová Pre rozhlas napísala Laura Fedorová. Zuzana Lojková (1848-1886) sa narodila i zomrela v Tisovci, v známej to obci regiónu Malohont, ležiacej na ceste medzi Breznom a Revúcou. Regionálna lokalizácia je podstatná i pre definíciu a mantinely tvorby tejto isto málokomu známej slovenskej autorky. A nie len región, ale i čas, kedy tvorila (polovica 19.st), sa zrejme stali principiálnym determinantom celej jej literárnej tvorby, ktorá sa napokon sústredila na písanie literatúry pre deti a mládež s mimoriadne zreteľnou osvetovou snahou vštepovať im vtedajšie prevažujúce mravné názory. Pri bližšom štúdiu kratučkej novely Bláznivá je však zrejmé, že nádych spoločensko-kritického pohľadu na svet očami ženy a odhaľovaní stereotypov tento pohľad sprevádzajúcich, jej isto nebol celkom vzdialený.Autorka dramatizácie Laura Fedorová sa práve preto rozhodla niekoľko týchto náznakov rozosiatych v predlohe zvýrazniť (snaha hlavnej postavy dostať sa z mantinelov dedinských stereotypov, vzdelať sa, viesť plnohodnotný a slobodný život, atp.) a povýšiť na princíp. Práve z neho je zrejmé, že napríklad „rozprávkový“ podtext predlohy je len maskovaním snahy hovoriť otvorene o témach, ako je kritika dedinskej morálky vo vzťahu k žene, ktorá sa jej rozhodla vzoprieť. Realizácia teda pracuje s nadhľadom a jemnou iróniou práve nad ustáleným vtedajším pohľadom v kontraste k množstvu podobne tragicky končiacich príbehov, v akom sa ocitla hlavná postava poviedky a teda i dramatizácie – Ilona, mladá žena s ambíciou prekonať „fátum“ dediny a súdobej dedinskej morálky. Obsadenie: Kristína Spáčová, Milo Kráľ, Gregor Hološka, Beáta Reifová, Soňa Fábryová, Katarína Novotková, Viktória Vadovičová, Daniel Zwach a Samuel Vrlák Réžia – Karol Horváth, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Peter Pištek Hudobná dramaturgia – Katarína Bielčíková, Produkcia – Petra Kasanová 00:36:42 Tue, 15 Sep 2026 23:04:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003930/00393035-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003930/00393035-1.mp3 Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už viac ako štyridsať päť realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, alebo špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Laura Fedorová (Fórum mladých autoriek X./Naša klasika 23) sa v pozícii autorky adaptácie rozhodla inšpirovať známou poviedkou Ľudmily Groeblovej (ON), autorky, ktorá sa právom zaraďuje medzi predstaviteľky slovenskej literárnej moderny, napriek jej pomerne útlej literárnej tvorbe (1884-1968). V spomínanej poviedke reflektuje rozchod s iným, na Slovensku podstatne známejším autorom, Ivanom Kraskom. Hoci hovoriť o rozchode by sa možno mohlo zdať prehnané (otáznik totiž visí aj nad ich vzťahom) reflexia tohoto momentu v tvorbe oboch spomínaných určite svedčí o miere a hĺbke prežívania celej situácie nie len ako bežnej epizódy zo života mladých študentov v Prahe na začiatku 20.storočia. Laura Fedorová, ako autorka, aj ako režisérka, sa rozhodla ísť mimo tradičné postupy dramatizácie a vytvorila svojbytný dramatický útvar. V ňom sa stretávajú Ivan Krasko s Ľudmilou Groeblovou v presahu dvoch hereckých generácií a z príbehu neuskutočnenej lásky dvoch intelektuálov a umelcov začiatku 20.st. sa stáva nenápadný manifest tvorby najmladšej autorskej generácie, kde interpretácia a pohrávanie sa s jej hranicami sa stáva kľúčom k charakterom, hercom a teda k podstate človečenstva a vzťahu medzi ženou a mužom. Autorka konceptu a dramatizácie: Laura Fedorová Obsadenie: Emília Vášáryová, Emil Horváth, Alexandra Lukáčová, Jakub Somora a Natália Slovíková Réžia: Laura Fedorová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Milan Greguš Hudobná dramaturgia: Juraj Polgáry Produkcia: Valéria Potančoková a Ján Tomandl Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už viac ako štyridsať päť realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, alebo špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Laura Fedorová (Fórum mladých autoriek X./Naša klasika 23) sa v pozícii autorky adaptácie rozhodla inšpirovať známou poviedkou Ľudmily Groeblovej (ON), autorky, ktorá sa právom zaraďuje medzi predstaviteľky slovenskej literárnej moderny, napriek jej pomerne útlej literárnej tvorbe (1884-1968). V spomínanej poviedke reflektuje rozchod s iným, na Slovensku podstatne známejším autorom, Ivanom Kraskom. Hoci hovoriť o rozchode by sa možno mohlo zdať prehnané (otáznik totiž visí aj nad ich vzťahom) reflexia tohoto momentu v tvorbe oboch spomínaných určite svedčí o miere a hĺbke prežívania celej situácie nie len ako bežnej epizódy zo života mladých študentov v Prahe na začiatku 20.storočia. Laura Fedorová, ako autorka, aj ako režisérka, sa rozhodla ísť mimo tradičné postupy dramatizácie a vytvorila svojbytný dramatický útvar. V ňom sa stretávajú Ivan Krasko s Ľudmilou Groeblovou v presahu dvoch hereckých generácií a z príbehu neuskutočnenej lásky dvoch intelektuálov a umelcov začiatku 20.st. sa stáva nenápadný manifest tvorby najmladšej autorskej generácie, kde interpretácia a pohrávanie sa s jej hranicami sa stáva kľúčom k charakterom, hercom a teda k podstate človečenstva a vzťahu medzi ženou a mužom. Autorka konceptu a dramatizácie: Laura Fedorová Obsadenie: Emília Vášáryová, Emil Horváth, Alexandra Lukáčová, Jakub Somora a Natália Slovíková Réžia: Laura Fedorová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Milan Greguš Hudobná dramaturgia: Juraj Polgáry Produkcia: Valéria Potančoková a Ján Tomandl 00:47:55 Tue, 15 Sep 2026 23:02:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004455/00445526-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0044/004455/00445526-1.mp3 Poviedka Ľudovíta Kubániho (1830-1869) s týmto zvláštnym názvom má podtitul „kriminálna epizóda“. Jeho tvorba spadá do polovice 19.storočia a vo svojich textoch často reflektuje udalosti späté s revolučným rokom 1848, pôsobenie a myšlienky Štúrovcov, či principiálne otázky národnostné, či národné. Nie je však v žiadnom prípade didaktický, znakom jeho tvorby nie je pátos, skôr dezilúzia a potlačenie akéhokoľvek sentimentu s využitím inteligentného humoru a nadhľadu. Radíme ho kdesi na hranu romantizmu a realizmu a táto dvojdomosť je charakteristická aj pre spracovanie Karola Horvátha, tak v rovine dramatizácie, ako i réžie. Kriminálna epizóda v podtitule totiž ukazuje na istý „žánrový“ detail, ktorý však potenciálne definovateľný žáner presahuje. A tak sa príbeh tajomného poľského grófa Zamojskeho stáva epizódou s kriminálnou zápletkou a nečakaným rozuzlením, v komplikovanej historickej dobe, kde preberanie cudzích identít mohlo mať nie len politické motivácie. Avšak tým podstatným znakom poviedky, a napokon i samotnej realizácie je humor, často až na hranici groteskného absurdna. Realizácia je súčasťou projektu NAŠA ZABUDNUTÁ KLASIKA (cyklus realizovaný od roku 2017) AUTOR POVIEDKY: Ľudovít KubániAutor rozhlasovej dramatizácie: Karol Horváth Obsadenie: Peter Sklár, Martin Kaprálik, Tomáš Majláth, Matej Landl, Pavol Topoľský, Milo Kráľ, Ladislav Kerata a Kristína Spáčová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Stamislav Kaclík Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Karol Horváth Poviedka Ľudovíta Kubániho (1830-1869) s týmto zvláštnym názvom má podtitul „kriminálna epizóda“. Jeho tvorba spadá do polovice 19.storočia a vo svojich textoch často reflektuje udalosti späté s revolučným rokom 1848, pôsobenie a myšlienky Štúrovcov, či principiálne otázky národnostné, či národné. Nie je však v žiadnom prípade didaktický, znakom jeho tvorby nie je pátos, skôr dezilúzia a potlačenie akéhokoľvek sentimentu s využitím inteligentného humoru a nadhľadu. Radíme ho kdesi na hranu romantizmu a realizmu a táto dvojdomosť je charakteristická aj pre spracovanie Karola Horvátha, tak v rovine dramatizácie, ako i réžie. Kriminálna epizóda v podtitule totiž ukazuje na istý „žánrový“ detail, ktorý však potenciálne definovateľný žáner presahuje. A tak sa príbeh tajomného poľského grófa Zamojskeho stáva epizódou s kriminálnou zápletkou a nečakaným rozuzlením, v komplikovanej historickej dobe, kde preberanie cudzích identít mohlo mať nie len politické motivácie. Avšak tým podstatným znakom poviedky, a napokon i samotnej realizácie je humor, často až na hranici groteskného absurdna. Realizácia je súčasťou projektu NAŠA ZABUDNUTÁ KLASIKA (cyklus realizovaný od roku 2017) AUTOR POVIEDKY: Ľudovít KubániAutor rozhlasovej dramatizácie: Karol Horváth Obsadenie: Peter Sklár, Martin Kaprálik, Tomáš Majláth, Matej Landl, Pavol Topoľský, Milo Kráľ, Ladislav Kerata a Kristína Spáčová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Stamislav Kaclík Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Karol Horváth 00:28:46 Tue, 15 Sep 2026 23:00:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005146/00514668-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0051/005146/00514668-1.mp3 Ivan Stodola: Smutné časy Ivan Stodola: Smutné časy 00:34:49 Tue, 15 Sep 2026 22:58:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001674/00167447-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001674/00167447-1.mp3 Ivan Stodola: Smutný dom Ivan Stodola: Smutný dom 00:41:45 Tue, 15 Sep 2026 22:56:00 +0200 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001674/00167446-1.mp3 http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001674/00167446-1.mp3